Domáce vzdelávanie podľa Mekiho

Domáce vzdelávanie očami muža, otca domškoláckej rodiny. Prvý diel.

Predstav nám stručne seba a  svoju rodinu. 

Mladá rodina s tromi deťmi, z toho dve (7 r. a 9 r.) na domácom vzdelávaní, s obľubou v prírode, cestovaní a spoločenských hrách. Ja ako pracovník za PC vyvažujem nedostatok pohybu futbalom a občasnou turistikou (prevažne s deťmi).  

Ako a prečo ste sa rozhodli vzdelávať svoje deti doma?

V téme domáceho vzdelávania bola zorientovaná hlavne manželka, ako učiteľka 1. stupňa. Mne by otázka ísť do domáceho vzdelávania samého od seba asi ani nenapadla. Čo si spomínam, tak ona bola o tom presvedčená už relatívne skoro. Ja som tak postupne nabral presvedčenie, že pre nášho najstaršieho syna to bude správna voľba. A keďže sme mali aj dostatočnú flexibilitu v tom, že  manželka mohla s deťmi ostať doma, tak sme neváhali. 
Hlavným dôvodom z môjho pohľadu bolo, že náš najstarší syn sa rád sám vzdelával a hlavne tému, ktorá ho zaujala, preberal dlhodobo a intenzívne. Preto má vďaka domácemu vzdelávaniu priestor venovať sa „svojim“ témam koľko len chce. 

Mal si spočiatku obavy z domáceho vzdelávania a z toho rozhodnutia? 

Obavy určite nie, videl som, že manželka má tému odborne úplne preštudovanú a myslím, že ma ani nemusela presviedčať, že to bude dobrý krok. Jediné, čo som v hlavne riešil a zvažoval, boli praktické životné stránky popri domácom vzdelávaní – manželka ostala doma skoro bez príjmu, čo ale našťastie nebol zásadný problém. A potom prípadné krúžky – ako ich deťom zabezpečiť a hlavne logistika okolo toho (aj keď to vnímam skôr ako problém toho, že bývame mimo mesta a prístup ku krúžkom je teda obmedzenejší). Iné aspekty domáceho vzdelávania sme asi nejak zásadnejšie neriešili. 

S akými reakciami sa ohľadom domáceho vzdelávania stretávaš v širšej rodine či vo vašom okolí?  

Čo sa týka rodiny, zo začiatku boli reakcie asi také opatrnejšie, ale postupne sa s našim rozhodnutím stotožnili a myslím, že vnímajú naše rozhodnutie pozitívne. A v našom okruhu priateľov nie sme jediná rodina s deťmi na domácom vzdelávaní, takže tiež nie je problém s nejakými negatívnymi reakciami, berú to všetci ako normálnu vec. 
Reakcie širšieho okolia nejak neriešime. A v práci a medzi kamarátmi som skôr za propagátora domáceho vzdelávania 😊 

Aké máš koníčky a ako sa premietajú do vášho domáceho vzdelávania? 

Futbal beriem ako taký môj súkromný mužský koníček, aj keď samozrejme si zahrám aj s deťmi. Ale asi najväčší presah do domáceho vzdelávania má moja obľuba v cestovaní, turistike a prírode všeobecne. Vnímam, že sú pre to nadšené aj moje deti a vidím, ako sa prostredníctvom cestovania, pozorovania a skúmania prírody naučili neskutočne veľa vecí. A najmä možnosť si prepojiť „teoretické“ informácie získané z kníh s „reálnym“ svetom je na pochopenie a zapamätanie si týchto poznatkov dosť kľúčové. 

Ako zhruba vyzerá váš deň alebo týždeň? 

V pracovný deň chodím štandardne do práce, podľa aktuálnej pandemickej situácie to viac či menej kombinujem s prácou z domu. Manželka s deťmi je doma, deti sa venujú svojim aktivitám („projektom“) – stavbám z lega, tvorivým činnostiam rôzneho druhu alebo budovateľským aktivitám a interakcii s faunou v okolí nášho domu. Popri tom sa venujú aj školským písaným úlohám, pracovným zošitom a podobne. 

Po mojom návrate z práce sa presúvame na krúžok (cyklistika), nájdeme si spoločnú aktivitu (futbal, spoločenská hra), prípadne dobiehame povinnosti na našom dome alebo v domácnosti. Večer si občas stihneme pozrieť nejaký dokumentárny film.  
Soboty, ak nie sme práve niekde na chate alebo na výlete, strávime spravidla pracovne na dome, nedeľa je tradične zasvätená Bohu (doobeda spoločná omša) a rodinnému programu (výlet do prírody, s kamarátmi, návštevy a podobne). 

Ako funguje vaše domáce vzdelávanie? 

Veľmi dobre 😊 Tak konkrétnejšie – chalani si na začiatku školského roka pripravia plán, čomu sa budú cez rok venovať a myslím si, že majú aj približne rozdelené nejaké predmety / okruhy aj na jednotlivé dni v týždni. Konkrétnejšie do ich plánov a realizácie nevidím, je to doména manželky. Vidím ale, že nemajú problém napredovať v tých oblastiach, čo by mali a navyše sa môžu rozvíjať v tom, čo ich baví. Veľa sa vzdelávame počas reálnych situácií – pozorovaním prírody, cestovaním, čítaním… 

Ako vidíš rolu otca detí vzdelávaných doma?  

Moju rolu vnímam v prvom rade ako ten, čo odpovedá na otázky a aj čo otázky kladie 😊 

V mnohých oblastiach sú už moje deti na porovnateľnej alebo lepšej úrovni, ale sú ešte oblasti, ktorým stále rozumiem lepšie ja. Takže neustály prísun otázok na ktoré sa snažím odpovedať je zabezpečený. Postupom času a s naberaním vedomostí prichádzajú už aj otázky z mojej strany a prípadne diskusia a konfrontácia našich vedomostí. 
Taktiež v zmysle už spomínaného cestovania a pozorovania prírody vnímam ako moju úlohu brávať deti pravidelne „do terénu“ a objavovať nové miesta. 

A vnímam ako dôležitú aj svoju úlohu „umožňovača“ – zabezpečiť, aby domáce vzdelávania bolo v našej rodine možné z jedného platu a s dostatočnou finančnou ale aj logistickou podporou pre krúžky a iné záujmy detí. 

Čo ťa naučilo domáce vzdelávanie alebo tvoje deti počas ich domáceho vzdelávania? Prekvapilo Ťa niečo? 

Prekvapilo, aj keď zase nie až tak veľmi, ako sa deti rady učia, hlavne to čo ich baví. V podstate im stačí dať priestor, zdroj informácií, prípadne nejaký podnet, príležitosť a ide to samo. 

Aké výzvy vidíš na domácom vzdelávaní?  

Najväčšia výzva je to, ako to rodina zvládne z jedného príjmu, prípadne ak sú aj dva príjmy, tak sa časovo zladiť – prácu, čas s deťmi doma, krúžky. Takisto je výzva zabezpečiť deťom dostatok podnetov a zdrojov informácií, ktoré ich zaujímajú.   

Aké pozitíva prináša domáce vzdelávanie Tvojej rodine?  

Jednoznačne veľa spoločne stráveného času. Pre mňa aj pozitívum, že nemusíme deti voziť každý deň do školy a zo školy. Aj veľkú flexibilitu. Ktoré dieťa si môže len tak dovoliť vybehnúť uprostred školského týždňa na dva dni na turistiku? 😊 V podstate jediné, čo pri plánovaní výletov a dovoleniek musíme riešiť, je moja dovolenka v práci.  

Aká udalosť situácia alebo zážitok v súvislosti s domácim vzdelávaním Ti z posledného obdobia utkvel? 

Hmm, paradoxne, na žiaden konkrétny zážitok z posledného obdobia v súvislosti s domácim vzdelávaním si nejak nespomínam. Skôr taká celková spokojnosť, že sme na domácom vzdelávaní a aké to má pre nás prínosy. 

Ak by si Ty ako dieťa mal možnosť vzdelávať sa doma, využil by si ju? 

V mojom prípade a za tých okolností, aké som mal, asi nie. Vyrastal som v byte (teraz bývame v dome, čo vnímam v našom prípade ako dôležitý aspekt pre domáce vzdelávanie, aj keď to asi nie je opodstatnené). Ale hlavnú úlohu asi zohráva nostalgia a spomienky na kamarátov a zážitky v škole a nevedel by som si predstaviť vyrastať inak. No rovnako tak moje deti budú mať spomienky na výlety s rodinou, hry s kamarátmi a tiež si asi nebudú vedieť predstaviť, že by vyrastali v škole za lavicou. 

Čo by si odkázal otcom, ktorí zvažujú vzdelávať svoje deti doma? 

Nech im nechýba odvaha a nemajú obavu ísť aj do neznámeho. Ak zvážili praktické stránky, či vie rodina domáce vzdelávanie zvládnuť a rozhodujú sa, či je to OK, či to „risknúť“… Určite nemajú čo stratiť, iba získať. V najhoršom prípade zistia po roku či dvoch, že DV nie je pre ich dieťa vhodné a rozhodnú sa, že pôjde do školy. 

Ďakujeme za rozhovor a želáme aj naďalej veselé domáce vzdelávanie!