Domáce vzdelávanie podľa Paľa

Domáce vzdelávanie očami muža, otca domškoláckej rodiny. Piaty diel.

Predstav nám stručne seba a svoju rodinu. 

Sme päťčlenná rodinka, Laurinka (12), Dominik (9) a Joachimko (5 mesiacov). Pre homeschooling sme sa rozhodli, keď mala Laurinka päť rokov. Bývali sme vtedy v medzinárodnej komunite, kde bolo viacero ľudí, ktorí vyrástli v homeschoolingu alebo ktorí priamo homeschoolovali. 

Ako a prečo ste sa rozhodli vzdelávať svoje deti doma? 

Manželka to rok vnímala ako vhodnú cestu vzdelávania našich detí, často mi o tom hovorila, videli sme, že deti, ktoré vyrástli v homeschoolingu, sú často duchovne, emočne a intelektovo vyzretejšie v porovnaní s rovesníkmi. Mal som tiež učiteľa, ktorý vzdelával svoje deti doma a nadšene nám hovoril o tomto spôsobe výchovy a vzdelávania. Rozhodli sme sa, že to na rok vyskúšame, keďže sme mali podporu silnej komunity. Po roku sme videli, že je to vhodná cesta pre našu rodinu, minimálne na prvý stupeň.

Mal si spočiatku obavy z domáceho vzdelávania a z toho rozhodnutia?

Na úplnom začiatku som mal obavy, ale manželkina vytrvalosť bola veľká. Počas roka, keď mi o tom hovorila, som sa začal viac zaoberať tou myšlienkou, študovať si o tom, pýtať sa tých, ktorí mali s homeschoolingom skúsenosti a po roku to u mňa dozrelo a rozhodli sme sa, že si to vyskúšame.

S akými reakciami sa ohľadom domáceho vzdelávania stretávaš v širšej rodine či vo vašom okolí?  

Keď sme začínali na Slovensku homeschoolovať, tak takých rodín bolo skutočne veľmi málo. Naše okolie sa nás často pýtalo, prečo to robíme, či sú deti socializované a na čo si sťažujeme život. Najčastejšia otázka bola ohľadom socializácie. Dosť ma to už vnútorne hnevalo, tak som k tomu napísal článok a ľudí odkazoval na neho. Na Slovensku to bola novinka, takže sme boli za exotov. V období korony to zažila už každá rodina, ktorá mala deti v škole, takže s týmito otázkami sa v súčasnosti stretávame veľmi zriedkavo.

Aké máš koníčky a ako sa premietajú do vášho domáceho vzdelávania? 

Mám rád rozvoj, hlavne osobný, takže sa snažím rozpoznávať talenty našich detí a podporovať ich v rozvoji aj podľa senzitívneho obdobia. Nachádzam spôsoby a cesty, ako im pomôcť rozvíjať ich potenciál, ale zároveň aj charakter a hodnoty. Jedno bez druhého nejde, pretože by ich to mohlo viesť napríklad k prehnanému egu a pre nás je dôležité, aby vedeli v láske, porozumení a synergii byť vo vzťahoch s druhými ľuďmi.

Ako zhruba vyzerá váš deň alebo týždeň? 

Do 12:00 alebo až 13:00 sú vzdelávacie bloky, ktoré vedie manželka. Tento školský rok sme pribrali aj nejakých externých učiteľov, keďže manželka bola niekoľko mesiacov v nemocnici a potreboval som pracovať a aj teraz, keď už je naše predčasniatko doma a chodievame na časté kontroly u lekárov, vnímame aké je dobré mať na niektoré predmety iných učiteľov. Po blokoch majú deti čas na seba, kamošov a krúžky. Mávame spoločné obedy, pri ktorých sa rozprávame o prežívaní, dni, plánoch atď. Po práci sa snažím nájsť si čas na deti, napríklad im čítam knihy, ideme na nejaký zaujímavý program, výlet, rozprávame sa, varíme, pečieme, hráme sa hry…

V soboty trávime čas s kamošmi alebo príbuznými, upratujeme, nakupujeme. Nedeľu sa snažíme mávať rodinnú, chodíme na omšu a poobede na výlety alebo nejako príjemne sa ju snažíme prežiť.

Ako funguje vaše domáce vzdelávanie? 

Pýtame sa detí, v čom sa v budúcnosti vidia, keď skúšajú rôzne úlohy, ktoré sa plnia v rozličných profesiách, alebo keď chodia na exkurzie a na základe toho si nastavujeme priority vo vzdelávaní. Sme však otvorení a flexibilní k zmenám.  

Momentálne sa Laurinka rozhodla, že by chcela pracovať ako kreatívna inžinierka a Dominik ako programátor, tak sme si naštudovali, čo k tomu potrebujú a snažíme sa vzdelávanie zamerať na tieto oblasti, ale venujú sa aj iným, aby mali otvorenú cestu, pretože si uvedomujeme, že sa môžu ešte inak rozhodnúť. No vnímame to zároveň ako senzitívne obdobie, v ktorom im chceme pomôcť s rozvojom.

Momentálne si každý deň na pokračovanie čítajú s manželkou Bibliu a zamyslenie. Na príbehoch mnohých biblických postáv sa dá veľa naučiť do života.

Ako vidíš rolu otca detí vzdelávaných doma?  

Mojou úlohou je v prvom rade milovať tak deti, aby to cítili. Taktiež túžim a snažím sa byť milujúcim manželom. Vnímam, že cez našu lásku čerpajú veľmi veľa do života. Pravidelne sa snažím rozprávať s deťmi, pýtať sa ich, ako sa im čo páčilo, čo prežívajú, zahrať sa s nimi, nájsť si osobitný čas na nich v tom, čo ich baví a tiež, aby som s rešpektom a láskavo výchovne zasiahol, keď vidím, že sa prešvihli naše pravidlá. Nie vždy sa mi to darí, ale snažím sa. V minulosti som počas obednej prestávky pomáhal s učením. Viac sa zapájam do rozvoja charakteru a učenia k praktickým veciam. Deti sa snažím viesť aj v podnikateľských zručnostiach – máme malú firmu, na ktorej sa môžu veľa naučiť. Zvykneme spolu aj variť a piecť. Ako som spomenul, tento školský rok máme na niektoré predmety externých učiteľov, ktorých sa snažím vyhľadávať a odkomunikovať v prvom kontakte všetko potrebné. Snažím sa byť aj v domácnosti nápomocný, pretože už len učenie detí je job na full time a v súčasnosti máme aj bábätko, takže sa snažím byť ešte viac k dispozícii a potreboval som k tomu vypustiť aj niektoré dobrovoľnícke aktvity, ktoré som si mohol dovoliť predtým.

Čo ťa naučilo domáce vzdelávanie alebo Tvoje deti počas ich domáceho vzdelávania? Prekvapilo Ťa niečo? 

Sme v intenzívnych vzťahoch a vnímam, ako ma to obrusuje, hlavne tie hrany, ktoré by som si inak neuvedomil. Je to aj dosť vyčerpávajúce, takže som sa naučil, že som v prvom rade ja ten, ktorý si potrebuje nastaviť dni tak, aby som ich v pokoji a láske dokázal žiť. Naučil som sa viac prosiť druhých o pomoc tam, kde si sám neviem pomôcť.

Pred začiatkom homeschoolingu by mi ani nenapadlo, že naše deti by mohli mať dyslexiu, dysgrafiu a dysortografiu, čo sa časom ukázalo. Zároveň majú aj nadpriemernú inteligenciu, takže som vďačný, že sme sa pre homeschooling rozhodli, pretože vnímam, ako napredujú, keď majú podporu nielen intelektuálne, ale aj emočne. Myslím si, že sa naše deti aj vďaka trpezlivosti a láskavému prístupu dosť rozvinuli v mnohých oblastiach. Jednou z nich je aj čítanie, pretože im to otvára veľkú cestu k samovzdelávaniu a mám radosť, že ich denne vidím niečo si čítať.

Aké výzvy vidíš na domácom vzdelávaní?  

Stále prichádzajú nejaké výzvy, ktoré sa snažíme riešiť. Ako deti rastú, mnohé z nich sa aj menia. Potrebujeme sa veľa rozprávať a mať nastavené pravidlá a logické dôsledky, aby sme v láske a rešpekte dokázali navzájom vychádzať.

Momentálne máme domácu výzvu stravovať sa ešte zdravšie a vyváženejšie. Vnímame, že vďaka nej máme viac energie na to, na čom nám záleží a staráme sa aj týmto spôsobom o naše zdravie.

Ako externú výzvu vnímam potrebu väčšej komunity. V USA sú oblasti, kde je v blízkom dosahu obrovský počet homeschoolerov a rodičia vedia umiestniť svoje deti na niektoré predmety do vzdelávacích skupiniek tzv. coops, čím môžu získať čas napríklad na domácnosť, nákup či iné povinnosti, alebo len oddych atď. Z homeschoolingu sa dá ľahko vyhorieť. Vnímam, že čím ďalej, tým viac homeschooleri myslia komunitne a niektorí už aj takto fungujú, len je nás ešte málo, ale verím, že aj toto sa zmení.

Aké pozitíva prináša domáce vzdelávanie Tvojej rodine?  

Predovšetkým nám to dáva čas na seba, rešpektujú sa osobnosti detí a ich individuálny rozvoj darov a talentov, čím môžu oveľa viac napredovať a tiež pokladáme za veľmi dôležité vedenie k cnostiam. Vďaka homeschoolingu majú čas aj na viac krúžkov, ktoré si sami vybrali a dlhodobo sa im venujú. Takisto majú čas aj na svojich kamošov. Ako rodina máme možnosť väčšej flexibility a slobody.

Aká udalosť, situácia alebo zážitok v súvislosti s domácim vzdelávaním Ti z posledného obdobia utkvel? 

Teší ma, keď vidím, koľko lásky dávajú naše deti svojmu malému bračekovi a je úžasné ich vidieť ďalej odovzdávať, čo dostali.

Ak by si Ty ako dieťa mal možnosť vzdelávať sa doma, využil by si ju? 

Určite áno. V škole som bol tak či tak málo, pretože som bol často chorý, čo sa časom zmenilo, no vymeškal som dosť veľa. Takže si myslím, že by mi to veľmi pomohlo.

Čo by si odkázal otcom, ktorí zvažujú vzdelávať svoje deti doma? 

Stretávam úspešných mužov, ktorí ľutujú, že nemali čas na svoje deti, že radšej by svoju kariéru a bohatstvo vymenili za čas s deťmi. Cítia, že keď už sú deti dospelé, sú si navzájom vzdialení. Pre deti, ktoré majú napríklad nejaké „dys“ (poruchy učenia ako dylexia, dysgrafia, dyskalkúlia atď., pozn. red.), môže byť domáca škola super riešením, pretože sa môže rešpektovať postupný vývoj detí podľa senzitívnych období. Napríklad naše deti sa rozčítali vo štvrtom ročníku, no predtým mali s čítaním problém a v klasickej škole by mohli byť znechutení výsmechom od detí. Poznám príbehy viacerých ľudí, ktorých to zastavilo v čítaní a vytvorilo komplex menejcennosti, pretože si niektorí o nich mysleli a hovorili im, že sú hlúpi, a pritom boli veľmi inteligentní. Som vďačný, že naše deti získali lásku ku knihám.

Odporúčam poriadne sa porozprávať s manželkou o plusoch a mínusoch a prípadne sa poradiť aj s ďalšími homeschoolujúcimi rodičmi. Niekedy môže človek prísť na riešenia, ktoré by inak nenašiel.

Zároveň si myslím, že je potrebné byť úprimný sám k sebe. Je úžasné, koľko rôznych alternatív už existuje k homeschoolingu, takže odporúčam pozrieť si aj iné možnosti a vybrať si to, čo je vyhovujúce pre danú rodinu v danej lokalite, v ktorej chce žiť. Myslím si, že najdôležitejšou ingredienciou výchovy a vzdelávania je láska, v ktorej deti cítia, že sú milované, takže žiadne perfekcionistické ideály nemajú pred ňou prvenstvo. Prajem veľa lásky, rešpektu, trpezlivosti a pokoja v rozhodovaní sa.

Ďakujeme za rozhovor a želáme aj naďalej veselé domáce vzdelávanie!