Ľudský život je plný otázok a dobrodružstvom býva hľadanie odpovedí na ne. Deti sa rady pýtajú, vymýšľajú odpovede a taktiež si skúšajú rôzne úlohy dospelých. Presne tomu bolo venované malé domškolácke vzdelávacie stretnutie zamerané na deti prvého stupňa základnej školy s názvom „Čo je to múzeum?”.
Bolo sychravo a daždivo. Človek by si radšej zaliezol pod deku a čítal si knihu. To však neodradilo skupinu domškolákov, aby sa stretli pod vstupnou bránou Starej radnice v Bratislave. Postupne sa pod ňou nazbierala väčšia skupinka veľkých aj malých ľudí v pršiplášťoch, softshellovom oblečení či s dáždnikmi v rukách.
Spoločne sa presunuli do radnice, v ktorej má sídlo Múzeum mesta Bratislavy (MMB). Vnútri si do šatne odložili mokré šatstvo a zakúpili vstupné. V rámci neho mali možnosť zúčastniť sa nielen na akcii, ale aj si po nej pozrieť expozície múzea či vyjsť na radničnú vežu.
Keď už boli všetci pripravení, privítala skupinu mladá prívetivá lektorka a zaviedla ju do špeciálnej miestnosti vyhradenej pre detských návštevníkov. Všetci si posadali na stoličky usporiadané do kruhu a lektorka sa začala pýtať otázky ako čo je to múzeum, kto aké múzeum navštívil, čo sa komu na múzeu páči či nepáči. Deti zdieľali nápady, názory a pocity. Ako posledná sama lektorka porozprávala o tom, čo múzeum je, čo sa v ňom robí, na čo ľuďom slúži, či aké typy múzeí poznáme.
Potom vytiahla veľký papier a do stredu napísala „MÚZEUM“. Rozprestrela ho na zem doprostred kruhu a položila k nemu niekoľko fixiek. Začal sa brainstorming zameraný na jednotlivé činnosti v múzeu. Každé dieťa si malo premyslieť činnosť, ktorá je v múzeu potrebná a zapísať ju na veľký papier. Spočiatku sa deti ostýchali, a tak im lektorka rozdala papieriky s nápovedami. No v ďalšom kole už neboli potrebné žiadne nápovedy.
Po tomto cvičení sa pozornosť zamerala na povolania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou múzea. Lektorka ukázala všetkým obrázky s jednotlivými povolaniami, predstavila ich názvy a úlohy v múzeu. Vo vzduchu lietali slová ako kurátor, kustód, knihovníčka, reštaurátor, archeológ a iné. Po teórii prišla možnosť vyskúšať si povolania v praxi. Každé dieťa si náhodne vylosovalo jednu z troch možností (kustód, kurátor a reštaurátor). Deti sa presunuli k dlhým stolom s už pripravenými pracovnými listami pre jednotlivé povolania.
Kurátor mal za úlohu vybrať si predmet, ktorý bolo treba nakresliť, popísať a vymyslieť k nemu pútavý príbeh. Kustód mal podľa obrázkov zaevidovať predmety do zoznamu múzea, zapísať ich kódy, pomenovať ich, zistiť z čoho sú vyrobené a či sú poškodené. A nakoniec sa zamyslieť, na čo tie kódy vlastne slúžia. Reštaurátor si mohol vybrať z niekoľkých obrazov, ktorým chýbali určité kúsky a potom ich dokresliť a farebne domaľovať, aby ich čo najdôveryhodnejšie opravil – zreštauroval.
Posledným bodom programu bola návšteva expozície, v rámci ktorej boli na stene zavesené nádherne maľované strelecké terče. Lektorka sa spolu s deťmi porozprávala o tom, čo ktoré povolanie muselo spraviť predtým, než si terče mohli návštevníci múzea pozrieť v tejto podobe a na tomto mieste. A to bol záver programu. Nasledovalo rozlúčenie.
Všetkým sa program páčil. Plynulo to nenútene. Kto chcel, ten rozprával, kto nechcel, počúval. Obsahom bolo veľa zaujímavých informácií a obohatené neodchádzali iba deti, ale aj ich rodičia. Skoro všetci využili možnosť poprechádzať sa po výstavných priestoroch Starej radnice. A tí najodvážnejší vyšli aj na radničnú vežu.
A ako sa vlastne táto akcia zorganizovala? Organizátorka Natália bola s rodinou na dvoch rôznych výstavách Múzea mesta Bratislavy, kde sa im veľmi páčilo. Dostala sa k brožúre s akciami MMB, napísala email a celé sa to rozbehlo. Záujem v skupine domškolákov bol veľký a akcia mala čoskoro aj konkrétny dátum. A netrvalo dlho a bolo po akcii. Spomienky však ostavajú navždy.
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
