Domškolácky deň s Katkou a jej deťmi (8, 7, 4, 2)

alebo „Škola života prázdiny nepozná”

Naša rodina na našom obývačkovom okne. S každým novým členom figúrky postupne pribúdali.

Je júl a štvrtina prázdnin za nami. Škola života však prázdniny nepozná (tvrdil J. A. Komenský – a zrejme sa s ním dá súhlasiť), a tak vás pozývam prežiť s nami jeden letný deň – síce prázdninový, ale bohatý na učenie typu „škola života“.

Sme šesťčlenný manšaft s vyrovnaným zložením. Tento rok oslávime 10. výročie nášho založenia. Mužská frakcia pozostáva z Tatinka (najlepšieho na svete, pochopiteľne), najstaršieho syna Čitateľa (8 rokov, od septembra tretiak) a jeho mladšieho brata Vynálezcu (7 rokov, od septembra prvák). Čitateľ je hĺbavý a tichší, večne ponorený do náučnej alebo dobrodružnej literatúry. Má rád Lego a pekne kreslí. Vynálezca je temperamentný praktik, ktorý sa rád zapája do domácich aj záhradných prác a na všetko vymýšľa zlepšováky.

Ženskú frakciu tvoria Maminka (majú ma radi, lebo im vraj dobre varím), Vrtuľka (4 roky) a Kvetinka (2 roky). Vrtuľka je energická, urapotaná a prítulná dievčinka, ktorá sa rada so všetkými kamaráti – od starých rodičov až po svoj obľúbený vankúšik. Kvetinka je náš rodinný miláčik, ktorému sa práve rozväzuje jazyk, a tak sa nám stará o zábavu.

Okrem spomenutých členov doma chováme aj reprezentanta živočíšnej ríše, suchozemskú korytnačku (5 rokov, teda predškoláčka). Volá sa, podľa nás, dosť výstižne – Koryna (na vhodnejšie meno sme doteraz neprišli). Najmladším stálym živým členom našej domácnosti je kvások, ktorému sa u nás zatiaľ darí celkom dobre. Trvalý pobyt máme v byte na sídlisku, momentálne sa však nachádzame v (rajskej) záhrade u rodičov.

Ako už asi tušíte, aj my učíme naše deti v tzv. domácej škole. Tešíme sa zo vzájomnej blízkosti a spoločne strávených dní – obyčajných aj neobyčajných, ktoré vytvárajú farebnú mozaiku nášho rodinného života. Deň, ktorý vám opíšem, určite patrí do kategórie „neobyčajné“, čo je dané predovšetkým tým, že sú tie spomínané prázdniny a že momentálne je s nami doma aj Tatinko.

A teraz pekne poporiadku. Je ráno. Frakcie spali oddelene, t. j. chlapi v jednej izbe a ženy v druhej, a tak sa budím na nežný hlások mojej Kvetinky: „Ideme hole!“ Experiment s budíkom mi dnes totiž nevyšiel – Kvetinka ho v noci priľahla a kým som ho ráno spod nej dostala a vypla, stratila som možnosť nebadane sa odplížiť z izby. Našťastie sa táto nemilá situácia dala konštruktívne využiť – napríklad, dlhšie si pospať. Vrtuľka už je tiež hore, a tak sa sunieme von z izby – potichu, aby sme nezobudili spiacu mužskú frakciu.

Kvetinka kráča v ústrety novému dňu.

Kvetinka si pýta „kakavko“, Vrtuľka si ho už ani nepýta, lebo to je v jej prípade úplná ranná samozrejmosť. Zohrievam mlieko, varím klasický ranný čaj a kávu a popri tom Vrtuľke rozpájam dieliky na stavebnici. Dievčatá s pôžitkom vypijú svoje prvé raňajky a posilnená Vrtuľka ochotne prijíma moje pozvanie zamiesiť cesto na chlieb. Sediac na šporáku, s veľkým potešením sype múku do misky (aj vedľa). Solíme, koreníme, miesime. Kurz pečenia preruší Kvetinkin nadšený výkrik: „Paúk je!“ (Pavúk je!) Najbližších 10 minút dievčatá skúmajú pavúka na strope. Keďže sa nehýbe, vedieme debatu o tom, či je zranený alebo mŕtvy. Pošteklíme ho vareškou a na naše veľké prekvapenie zisťujeme, že je úplne živý.

Ranný kurz pečenia.

Mužská frakcia sa pomaly tiež preberá k životu. Prvý do kuchyne energickým krokom vbehne Vynálezca a hneď sa vrhá na projekt vylepšenia autíčkovej dráhy. Onedlho v družnej debate vstúpia Tatinko a Čitateľ. Nálada je dobrá, aj počasie za oknom. Zveríme náš deň do Božích rúk, raňajkujeme, dohadujeme dnešný program. Každé dieťa má pripravený malý lístoček so zoznamom vecí, ktoré ho v ten deň čakajú (operatíva, učenie, pomoc v domácnosti a v záhrade, zábava). Zoznam je otvorený, môžu si doň dopísať svoje aktivity. Za každú zvládnutú vec si vyfarbia príslušné políčko. Lístočky sa nám osvedčili – šetria čas, zmenšujú chaos, motivujú (deti nemajú rady prázdne políčka) a pomáhajú deťom spätne zhodnotiť, čo zvládli a na čom ešte treba popracovať.

Máme radi lístočky.

Sú síce prázdniny, ale dnes nie sme na výlete, tak sme zaradili trochu učenia – nech nevyjdeme z cviku. O deviatej si Tatinko s Čitateľom sadajú k slovenčine, zvyšok osadenstva uniká do záhrady a vrhá sa na malinové kríčky. V rámci hodiny slovenčiny Čitateľ dostáva možnosť zapísať si do denníka zážitok zo stanovačky (má to už dlhšie v pláne) alebo si napísať diktát a zopakovať vybrané slová. Vyberá si diktát a vybrané slová – čuduj sa svete, s Tatinkom ho to baví. Keďže Čitateľ veľa číta, má tie i/y-čka prirodzene v oku. Diktát bez chyby, vybrané slová sype ako z rukáva. Po polhodine je slovenčina vybavená a prechádza sa na matiku. Tatinko vysvetľuje zátvorky.

Diktát.

Popri tom všetkom s Vrtuľkou pokračujeme vo výučbe varenia – pučíme cesnak do špenátu. Keď je špenát v hrnci, pýta si aj Vrtuľka „úlohy“. Vyťahujem prvácky pracák z matematiky, že niečo povyfarbujeme. Z malinoviska sa však priplichtí Kvetinka a vidiac Vrtuľkinu matematiku, nadšene zvolá: „Toto ja!“. Rýchlo jej podsúvam obrázok vláčika na vyfarbenie. Po chvíľke už na povel „Toto ty!“ vyfarbujem aj ja a Vrtuľka nám pomáha. Matematika sa odkladá na neskôr.

Výtvarná výchova namiesto matematiky.

Hodne dlho som nevidela Vynálezcu. Nie je to typický študijný typ, viac si užíva voľný pohyb po záhrade. Ráno sme sa dohodli, že mi pomôže pripraviť zemiaky na obed, takže odchádzam von z kuchyne s vedrom plným zemiakov, vymáhať plnenie dohody. Nesiem 5 misiek, 3 škrabky a 2 nožíky, keďže očakávam, že dievčatá nás v tom nenechajú samých. Onedlho už na trávičke pred domom makáme všetci štyria – ja škrabem, Kvetinka robí škrabkou diery do veľkého zemiaku, Vrtuľka umýva ošúpané zemiaky (a seba), Vynálezca si zbehol po ďalšie dve misky a dve sitká a optimalizuje pracovný proces. Neskôr zemiaky krája. Debatíme o kadečom, hráme zemiakový basketbal (t. j. triafanie ošúpaných/umytých zemiakov do susedovej misky) a tešíme sa, že môžeme rozlievať. Asi o hodinu sypem veľkú kopu zemiakov na plech a vkladám do rúry. Obed je v suchu (teda, odhliadnuc od skutočnosti, že Vrtuľka sa po tom umývaní musela kompletne prezliecť). Hodina pracovného vyučovania zvládnutá.

Pracovné vyučovanie.

Kúsok po desiatej Čitateľ skončí s učením a trieli do pieskoviska, kde onedlho prepukne konflikt o teritórium a miestne zdroje. Vynálezca následne vbehne do domu, sťažujúc sa na staršieho brata, ktorý „chce mať všetko len pre seba“. Keď hnev opadne, dostane Vynálezca od Tatinka ponuku spraviť si písanie, kým mu on bude čítať príbeh. Ponuka prijatá, Tatinko číta knižku Jožko Guľka prežíva prvé dobrodružstvo, synáčik trénuje veľké G. Tesne predtým, ako kostolný zvon v dedine odbije poludnie, je hotová aj matika. To už sa ženská frakcia s Čitateľom osviežuje v bazéne. O chvíľu sme tam celá rodina. Veľmi príjemná telesná výchova. O jednej si sadáme k obedu, pri ktorom verejne vyzdvihnem snahu pracantov zemiakových. Čitateľ sa tiež chce podieľať na spoločnom obede, tak sa chopí odpratávania riadu. A kým chlapi urobia v kuchyni poriadok, odchádzam uložiť Kvetinku na poobedný spánok.

Čo sme si navarili, to si zjeme!

Keďže vonku je 35° C, poobede sa siestuje. Pohybujeme sa medzi bazénom, pieskoviskom a príjemne chladnou kuchyňou v dome. Chlapi sa v bazéne potápajú a dookola lovia z dna rôzne predmety. Vrtuľka sa plaví na nafukovačke, Kvetinka si pýta štyridsiate siedme „Kolo kolo mlynské“ a trénuje pohľady cez ružové okuliare (plavecké). Prišla za nami Babinka, deti si s ňou užívajú záhradné šantenie. Konfliktov je dnes pomenej, v tom teple sa deťom asi ani hádať nechce. Čitateľ sa pustil do nového titulu – Lovci mamutov, ktorý mu priniesla Babinka. Keďže sa presťahoval do praveku, komunikácia s ním sa výrazne komplikuje a jeho schopnosť nadviazať očný kontakt je takmer nulová.

Dejepis.

Podvečer, keď už slnko tak nepáli a komáre ešte nehryzú, oberiem egreše. Zajtra spečatím ich osud v bublanine. Tatinko likviduje burinu v malinovisku. Detičky ešte stále oberajú maliny – nedá sa im vysvetliť, že bledoružové ešte nie sú vhodné na konzumáciu. Polievame záhradu.

Vynálezca hľadá optimálny spôsob polievania.

Okolo siedmej nastáva čas pobrať sa dnu. Kvetinka ako prvá vyhráva miestenku do sprchového kúta, ale neohreje sa tam dlho, keďže jej dnu jeden po druhom vtrhnú z bazéna vyzimení chlapci. Tatinko celý kúpeľňový proces koordinuje, a tak sú deti hotové šup-šup. Večerné menu je jasné – krupicová kaša na zahriatie skrehnutých potápačov. Po večeri sa skladajú puzzle so zimným motívom, k čomu si Vrtuľka pospevuje „Búvaj dieťa krásne“. Postupne prejde k „Povedzte nám pastierovia“ a o chvíľu je z toho rezká „Sedemdesiat sukien mala“. Načo by nám bol televízor?! Kým sa mi dopeká chlebík, škrabem mrkvu na zajtrajšiu polievku. Deti vycítia, že to večerné „už je neskoro, treba ísť spať“ rodičia nemysleli úplne smrteľne vážne, a tak ich nachádzame v záhrade, ako sa v pyžamách vozia na traktoroch (detských). Na asi tretí pokus sa nám podarí dostať ich hore do izby. Zhodnotíme deň. Najviac bodov získava kúpanie a dve deti zo štyroch vyjadrujú ľútosť nad tým, že si „nestihli“ splniť pridelenú povinnosť v záhradke. Zajtra ráno sa Babinka chystá kopať zemiaky – ponúkame im šancu na nápravu. Poďakujeme za celý deň Nebeskému Otcovi, poprosíme o ochranu nás a našich blízkych a za pokojnú noc. Chlapi odchádzajú do vedľajšej izby s Babinkou. Užívajú si spoločné večerné „debatenie“, z izby sa ešte hodnú chvíľu ozýva smiech. Dievčatám rozprávam rozprávku, ktorá asi nie je dostatočne strhujúca, keďže pri nej Tatinko upadá do mikrospánku. Na Vrtuľku však zapôsobila – Tatinkovi po prebudení bez zaváhania prerozpráva zameškaný dej.

Čítanie pre najmenších.

Keď detičky zaspia, s mojim drahým „dobíjame baterky“ a riešime, čo sa cez deň pri deťoch riešiť nedá alebo neoplatí. V bežnom režime, keď Tatinko chodí do práce a poobedia sú plné krúžkov, zariaďujeme po večeroch viac praktických vecí. Ale keďže dnešok aj zajtrajšok sú dni úplne neobyčajné, naše plánovanie je odbavené vzájomnou dohodou, že aj zajtra sa budeme kúpať, a to čím skôr, lebo poobede sa má schladiť. Deň zakončíme krátkou modlitbou a zverujeme našu rodinu do tých najlepších rúk.

„Žiadne dieťatko nie je také roztomilé, aby mamička nebola šťastná, keď večer konečne zaspí.” R. Emerson