Domškolácky deň s Monikou a jej deťmi (10, 9, 6, 3)

Vitajte u nás! Sme 6-členná rodinka, ktorú tvorí tatko Radko, maminka Monika, štvrták Tade, tretiačka Sárka, predškolák Kubo a naša malá Chiara. Traja starší chodili do škôlky, ale do školy už nie. Rozhodli sme sa tak tesne pred zápisom Tadeáška do 1. ročníka a hoci to nie je ľahké, sme s týmto životným štýlom stotožnení stále viac a viac. A sme z toho šťastní.

Nech sa páči, nazrite do nášho všedno – nevšedného domškoláckeho dňa! Polovica júna je za nami, to znamená, že školský rok je viac-menej uzavretý. Preto aj naše domáce vzdelávanie (a celý deň) je už menej riadené, je viac spontánne, ponechané na aktivity, ku ktorým sa deti počas dňa samy poberú (s výnimkou niektorých vecí, ktoré chceme dokončiť, resp. udržiavať a nezabudnúť).

Je ráno, krátko pred siedmou, tatinko už zarezáva, Chiara preliezla ku mne do postele, ide sa tulkať 😊 O chvíľu prichádza Tade. Čudujem sa, že ešte nepočuť Sárku – väčšinou o tomto čase už odpočítava a zvoláva na raňajky: „Máte poslednú minútu, je už skoro 7h30!“. To je náš „deadline“ na raňajky, ale počas karantény sme aj my trochu zleniveli. Sára nenechala na seba dlho čakať, našťastie, prichádza najprv ku nám. Milujeme tieto ranné chvíle, vychutnávame si ich vlastne každý deň, ale vždy len do momentu, kedy nastane hádka o miesto „pri maminke alebo pri Chiare“. Vtedy to musím rozpustiť.

Baby sa rýchlo obliekli, Tade niekde zmizol. Stále chýba Kubík. Nevadí, nech si pospí, aspoň môžem ešte aj ja využiť pár chvíľ oddychu pred dlhým dňom. Mám aj hudobný podmaz, Chiara ma prišla potešiť „hrou“ na saxofón, ktorý bol už niekoľko rokov odložený hore medzi vyradeným hračkami. Pred pár dňami ho objavili a nejaký dobrák tam aj baterky strčil. Takže saxofón hrá sám, Chiara sa šarmantne usmieva a je šťastná 😊 Ja sa tak tvárim tiež.

Ako ju fotím, zbadám prebehnúť obývačkou Kuba – bez zastávky v našej spálni. O pár sekúnd počujem z herne, ako nadšene kričí: „Juchúúú, kolonisti!“ – a už mi je všetko jasné. Večer začali s Tadeáškom hrať spoločenskú hru Puerto Rico. A teraz pokračujú. Sú len dvaja, Sárke sa nechcelo, tak do trojice majú JOŽA – imaginárneho spoluhráča.

Je 8h25 – naozaj najvyšší čas stretnúť sa pri stole. Pozerám na Sárku – bledá, ako stena – zistila, že sa jej veľmi kýve zub a raňajky s ním nezvládne. Ponúkam sa, že jej ho vytrhnem, ale nakoniec ho vytiahla sama. Prvýkrát sama! Je šťastná a my s ňou. Vracia sa je farba 😊 Môžeme sa pustiť do toho. Dáme si naše tradičné raňajky – jogurt alebo ovsené vločky.

Nasleduje ranná hygiena a povinnosti podľa rozpisu služieb. Dnes má riady na starosti Tade, Sárka vysáva dlážku. Nefunguje to dokonale, väčšinou musím povinnosti pripomínať. Popri tom púšťam prvé pranie, miesim cesto na chlebík.

Pred desiatou sa nám podarilo stretnúť sa v obývačke na rannú modlitbu. Spievame, povieme Bohu aj sebe navzájom, za čo sme vďační, čo nás v ten deň čaká, na čo sa tešíme, do čoho sa nám nechce a prosíme o pomoc. Potom sa už pomaly rozchádzame. Malí sa idú väčšinou hrať, starší majú „školu“.

Najlepšie je, keď vedia presne, čo ich čaká, ideálne, keď popredu večer pripravím konkrétne zadania, úlohy. Milujú aktivity, keď niečo hľadajú, spájajú… Nie vždy to však stihnem nachystať. Potom to nechávam aj na nich alebo vyberieme spolu z učebnice, čo by mohli precvičiť. Keď nie je učenia veľa, nechám ich „vzdelávať a realizovať sa“ pri hre – pri všetkom, čo si samy vymyslia. S novými a ťažšími vecami sa im venujem postupne – najprv Sárka, potom Tade alebo opačne. Podľa aktuálneho rozpoloženia a nálady malých sa vystriedame aj pri nich – občas ich treba niečím zaujať, občas vyriešiť spor, často regulovať rýchlosť Jakubkových behov naprieč domom aj medzi poschodiami (naposledy sa snažil vzlietnuť a veril, že keď bude pri tom držať v ruke veľký kus ľahkej textílie, tak sa mu to podarí…).

Dnes to je celkom OK, listujú naše rodinné fotoknihy a lozia na rebriny – naša novinka. Tade išiel cvičiť na klavíri, so Sárkou sa idem vrhnúť na angličtinu. Môžem si to dnes s ňou vychutnať, výnimočne nevarím, ostalo nám z nedele.

Čoskoro sa však moja vízia príjemného času so Sárkou rozplynula – nevie nájsť slovník, nechce sa jej učiť a do tretice ju „znervózňuje“ Tadeáškova hra na klavíri. Presúvame sa hore, nech má kľud. Je však veľmi tvrdohlavá a dnes si povedala, že angličtinu v živote potrebovať nebude (že iba jej manžel bude hovoriť po anglicky). Nakoniec pracuje, ale je to len z donútenia. A to sa nedá porovnať s tým, ako fičí, keď sa jej chce (našťastie, väčšinou). Nevadí, netrápime sa dlho. Čas rýchlo beží. Dnes ideme cvičiť, o 12h00 musíme byť v telocvični.

Snažíme sa cvičiť každý týždeň s našou kamarátkou, skvelou fyzioterapeutkou Lenkou. Mohla by som si tú hodinku vychutnať aj sama a mať to ako psychohygienu – stretáme sa totiž takto viaceré maminky… Ale keďže telocvičňa je dosť veľká (a vybavená pomôckami, s ktorými sa deti hrajú a ani nevedia, že cvičia) a hlavne Lenka sa dokáže venovať mamám a pri tom inštruovať aj deti, využívam túto skvelú príležitosť a beriem ich. Dnes chceli ísť všetci. Balíme vodu a rúška a vyrážame. Zastavím ešte na pár minút pred nemocnicou, Tade potrebuje vytlačiť nové noty na poobednú hodinu klavíra a doma nám zblbla tlačiareň. Nechal si to na poslednú chvíľu. Ach, karhám ho, no našťastie to máme ako poriešiť. Tatinko je vo svojej ambulancii, noty som mu poslala mailom, má to pripravené, takže je to len minútové vyrušenie. Aj Sárka ho išla vystískať – vyrútila sa z auta hneď, ako som zaparkovala. Nenechá si ujsť príležitosť vidieť tatinka. Dnes navyše slúži 24-ku, takže šprint doma ku vchodovým dverám a bitka o to, kto naňho prvý vyskočí, bude až zajtra ráno. Deti vetu: „Tatinko dnes slúži.“ nemajú rady, ale už si zvykli. Všetci sa učíme prijať fakt, že pri jeho povolaní sa oňho musíme deliť viac. A stále hľadáme tú pravú mieru. Nie je to ľahké, zvlášť pri tak ochotnom a šikovnom chlapovi, akým je Radko. Ale môžeme to aj my prinášať ako obetu. Navyše, vďaka domácemu vzdelávaniu sa mu môžeme trošku časovo prispôsobiť. Zaberáme, keď je v práci, aby sme si potom mohli jeho voľný čas vychutnať všetci spolu (ak bude vládať, zajtra ráno pôjdeme na hríby).

O 11h55 sme vystúpili z auta a o pár minút sme cvičili. Bolo super, stihli sme, samozrejme, aj pokecať a nasmiať sa, dostali sme „domácu úlohu“ – plavkovú výzvu. 😊

Po návrate domov sme si dali „slížikovú“ a skvelé hovädzie ragú z tatinkovej nedelnej kuchyne. Po obede za klavír zasadla Sárka. Trochu si pocvičila, potom mala online hodinu. Tade zabavil Kuba a Chiaru hore, aby nerušili. Ja som si mohla chvíľu oddýchnuť. Keď Sárka skončila, nastúpil Tade. S drobcami som sa zavrela v herni a povzbudzovala som ich v cvičení nových „akrobatických“ kúskov na žinenke 😊

Tadeáškova hodina ubehla tiež rýchlo a my sme mohli obnoviť ruch našej domácnosti. Prebehla som dom, spratala, čo ma najviac „oslovilo“ 😊, natiahla som rifle a vybehla so Sárkou do Tesca. Chiare som na ten čas vytiahla puzzle, Tade čítal vlastivedu a Kubík si precvičoval mesiace a ročné obdobia s obľúbenou vyrobenou pomôckou. Tade mal inštrukciu, že keby to bolo nevyhnutné, môže pustiť krátku rozprávku. Ale my sme boli rýchle – cieľ bol jasný – kúpiť cukríky a sviečku na tortu. Takže do pol hodinky sme boli naspäť. Sárka mala narodky a zajtra ju čaká oslava s piatimi kamarátkami. Včera sme upiekli obľúbený rodinný zákusok  – „metrák“, dnes večer ho budeme plniť a na čokoládovú polevu si chce dať Sárka cukríky.

Po našom návrate domov sme sa konečne pobrali na dvor. Väčšinu času sa tam decká prehrajú samy, ale teraz som sa išla nadýchať aj ja. Deti v posledných dňoch s obľubou zberajú dažďovú vodu do všetkých vedier, ktoré nájdu na dvore, potom (sa) polievajú. Tak sme aj teraz využili napršané zásoby a poliali rajčinky, uhorky… v našej mini-záhradke. Medzitým sa deti „pásli“ na hrášku a na prvých čiernych ríbezliach. Na olovrant pod altánkom sme si dopriali z torty z nedeľnej rodinnej oslavy a ponúkli sme aj krstnej Hele, ktorá práve zazvonila. Prišla nás na chvíľu navštíviť a potešiť. Naše deti majú veľmi rady návštevy – či u nás alebo my u druhých. Je to tým, že sa pomerne často stretáme s priateľmi a rodinou a sme vďační za to, že máme aj v bezprostrednom okolí veľa známych, s ktorými zdieľame mnohé hodnoty.

Krstná sa rozlúčila a ja som začala chystať večeru. Chlebík s domácim jahodovým džemom. Detičky smútili, že čerstvý chleba vyváňa zatiaľ len z rúry, ale sladký babkin džemík im to vynahradil 😊. Po večeri sme dali variť puding na krém (za hlavného miešača sa prihlásil Kubík), aby do večera vychladol a stihli sme ho vymiešať s maslom ešte skôr, ako pôjde najmladšia Chiara spať. Mixér by ju rušil.

Deti sa chystali na spanie, umývali sa, spratávali po celom dni. Zrazu niekto zazvonil a behom sekundy boli všetci nastúpení pri dverách. Zvedaví, nič im neujde. Susedka nám priniesla čerešne. Mňam, škoda, že pred spaním, mohli už len ochutnať, musela som ich schovať (čerešne 😊).

Mixér sa dovrtel, dom utíchol, Chiara sa rozlúčila so staršími súrodencami a odišli sme do spálne. Zúbky čisté, pyžamko oblečené. Krátko som s ňou poďakovala za deň a spolu sme si ľahli. Po viacerých pokusoch začínať debaty na rôzne témy nakoniec zaspinkala. So staršími sme vytiahli upečený korpus, rozkrájali, rozdelili sme si úlohy a začali natierať. Sárka a Kubo džem, ja krém. Tade išiel hore k Legu. O pár minút sa vrátil a spustil svoju „obľúbenú pesničku” – s veľkým zanietením mi začal opisovať, ako s kamošmi postavili posledného Lego robota. Mali poskladať stroj, ktorý sa bude čo najpomalšie točiť. Nevie sa dočkať výsledkov súťaže, za celý polrok zvládli kopec zaujímavých zadaní. Vysvetľuje mi, ako napájali prevody a koľkonásobné spomalenie to znamenalo. Snažím sa počúvať, veľmi mu fandím a povzbudzujem ho v tejto záľube, ale nerozumiem tomu. Tadeáška to neodrádza, rozpráva ešte hlasnejšie – aby mi náhodou nič neuniklo. Našťastie sme tentokrát metrák natreli za rekordný čas, išlo to veľmi dobre. Tešili sme sa. Hodiny odbíjali 21h00, najvyšší čas ísť do postele. Pomodlili sme sa, popriali dobrú noc, vymenili pusinky a krížiky a ja som ostala sama. S Radkom som si zavolala len na chvíľku, musel ísť operovať. Pripravila som sa na spanie, chvíľku som si ešte čítala. V mysli som si prešla deň, ďakovala a prosila o silu robiť zajtra niektoré veci lepšie. Odovzdala som dom a všetkých v ňom do Božej ochrany a pred jedenástou unavená zaspala.

Kliknutím na obrázok budete presmerovaní na darovaciu stránku OZ DVS na platforme darujme.sk.
Please follow and like us:
error20
fb-share-icon0
Tweet 20
fb-share-icon20