Vitajte u nás! Sme rodinka, ktorá rada prijíma návštevy, a tak nás teší, že v čase korona-opatrení môžme u nás aspoň touto cestou privítať práve Vás. Žijeme jednoduchým životom, ktorého piliere stoja na vzťahoch – vzťah s Bohom, medzi manželmi navzájom, s deťmi, s ľuďmi, ktorých nám Boh posiela do cesty… Tomu je prispôsobený náš životný štýl, ktorého prirodzenou súčasťou je domáca škola, naše hodnoty, denný režim… Nech sa páči, vstúpte!
Dnes vás dňom domácich školákov sprevádzajú: mamina Silvia s bábätkom pod srdiečkom (8. mesiac tehotenstva), tatinko Pavel (milujúci manžel a otec, po práci plne k dispozícii všetkým deťom i manželke), Dávid (10 rokov, 4. ročník, samostatný a citlivý domškolák, srdcom skaut, ktorý rád pomáha), Klárka (8 rokov, 1. ročník špeciálnej školy, domškoláčka, špeciálne obdarená, úžasne prejavujúca lásku), Damián (5 rokov, túži byť domškolákom navždy, miluje tatinkovu dielňu, matematiku a maminku), Terezka (3 roky, tiež špeciálne obdarená, pokúša sa robiť prvé krôčky a učí nás všetkých milovať hlbšie a opravdivejšie…)
5:30 – Počiatočné momenty dňa
Prvé slová, ktoré počujem po nežnom pohladení, sú slová môjho manžela odchádzajúceho do práce : „Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni“ a „Ľúbim ťa veľmi“. Opakujem mu tie isté slová, ktoré ani po rokoch manželstva nestrácajú silu a dávame si vzájomne krížik na čelo. Manžel odchádza do práce a ja si doprajem vzhľadom na tehotenstvo ešte polhodinku až hodinku v posteli. Vstávam medzi 6:00 a 6:30. Moja prvá aktivita je príprava raňajok pre naše deti. Chcem im týmto gestom dať hneď ráno najavo, že je tu niekto pre nich, kto sa na nich teší. Dnes sa Klárka prebudila skôr, a tak mi s prípravou raňajok pomohla.
Môj „mama čas“
Túto rannú polhodinku považujem za kľúčový moment môjho dňa. Celý deň som naplno mamou, učiteľkou, kuchárkou, gazdinkou, manželkou… Nedokázala by som to bez toho, že by som hneď ráno nestrávila čas ako Božia milovaná dcéra. Je to čas mojej osobnej modlitby, čítania Biblie, chvály, vďaky a prosby za ochranu a požehnanie. Nie vždy mám tento čas len sama, no deti sa naučili, že keď vidia maminku rozprávať sa s Pánom, tak nerušia. Väčšinou sa pritúlia a prosia o modlitbu za seba, alebo si zoberú svoje detské biblie a pridajú sa. Potom nasleduje rýchla sprcha a šup- šup znova do kuchyne.
7:00 – 8:00 Prvá fáza varenia obeda a postupné vstávanie detí
Riadim sa nepísaným pravidlom mojej maminy, že je dobré mať hneď ráno navarenú aspoň polievku, ak by sa doobedie nepodarilo zorganizovať tak, aby bol obed o 12:00 na stole. Dnes máme rýchlu paradajkovú polievku, a tak stíham pripraviť aj mäso na mexický guláš, aby sa podusilo, kým začne naša domáca škola. Deti medzitým postupne vstávajú, prichádzajú si pre dôležité ranné maminkino objatie. Traja najstarší sa samostatne obliekajú, umývajú, a sadajú k stolu. Občas ich jemne usmerňujem, ale odkedy máme zavedený obrázkový ranný a večerný režim, zvládajú to výborne. Ja väčšinou stíham zjesť moju ovsenú kašu niekedy medzi tým.
8:00 – Raňajky
Dnes všetci stihli dohodnutý ranný budíček do 8:00. Dávid, Klárka a Damián raňajkujú. Ja zatiaľ vyberám z postieľky našu najmladšiu Terezku. Nasleduje naše prvé rehabilitačné cvičenie (cvičím s ňou 2-3x denne) v našej domácej herni o poschodie nižšie (som vďačná za veľký dom, v ktorom je dostatok priestoru na všetko). Prichádzame s Terezkou späť do kuchyne. Žiadna pohroma sa tam počas mojej neprítomnosti neudiala. Terezka potrebuje pomoc pri kŕmení, no snaží sa.
Denné ranné služby
Služby detských pomocníkov máme rozdelené na každý deň tiež formou obrázkovej režimovej tabule – ráno, obed, večer. Dávid odchádza hneď po raňajkách nakŕmiť zvieratká – pes Sindy, kocúr Mauglí a králičky Bobi a Kiki. Damián odkladá riad do umývačky a Klárka zametá omrvinky spod stola. Terezka má o pozornosť postarané – teší ju, že všetci okolo sa hýbu. Ja dokončujem obed a keďže mám vo svojom dnešnom programe vysávanie a umývanie dlážok, beriem do rúk vysávač. Mop musí počkať na poobedie.
9:00 – Odchádzame do našej domácej učebne
Priestor vyhradený špeciálne na našu domácu výučbu považujem za veľké privilégium. Každé dieťa má svoje pracovné miesto a ja dostatok priestoru na odkladanie vyrobených pomôcok, výtvarného materiálu, učebníc a hier. Dávid nás už predbehol a samostatne pracuje na cvičeniach z matematiky a slovenského jazyka. Vyhovuje mu, keď má na každý deň napísaný zoznam úloh a cvičení, ktoré má spraviť samostatne a ktoré budeme robiť spolu. Miluje odčiarkovanie si splnených povinností.
Herňa
Okrem vymoženosti domácej triedy máme aj herňu. Je hneď vedľa, takže Terezka v nej trávi prvú hodinku „vyučovania“ súrodencov. Guličkový bazén sme dostali vďaka štedrým darcom, tak ako mnoho iných vecí, ktoré sú pre nás znamením Božieho požehnania.
9:00 – 10:00 – Prvý blok „domácej výučby“
Medzi Klárkou a Damiánom je síce trojročný vekový rozdiel, ale vzhľadom na Klárkino postihnutie je vo veľa aktivitách možné pracovať spoločne. Jeden druhého ťahajú dopredu – napríklad Klárka Damiánka v čítaní a on ju v matematike a v rozvoji reči. Veľa striháme, lepíme a manipulujeme s písmenami, slabikami, hláskami, číslami.
Naše rozvrhy hodín
Mám rada vo veciach systém a pravidlá. Učíme tomu aj naše deti. Pri učení nám k tomu pomáhajú aj takéto jednoduché kreslené rozvrhy. Odkedy ich používame, nemusím tak veľmi míňať svoju energiu na presviedčanie detí, aby sme zvládli ešte ďalšiu úlohu. Vedia, že keď je všetko vyčiarknuté, majú úlohy splnené. Týždenné plány a prípravy si robím väčšinou cez víkend alebo doťahujem, keď deti spia.
Čítanie a písanie
Pri učení čítania a písania rešpektujem ich tempo, vlastný výber tlačeného či písaného písma. Je to výhoda domácej školy pre dieťa so špeciálnymi potrebami, keď nás nik a nič netlačí. Dnes pracujeme s otvorenými slabikami sa, se, si so, su. Čítame samostatne, v slovách i vo vetách s názornými obrázkami. Klárka píše veľkými tlačenými písmenami, Damián uprednostňuje písané písmo.
10:00 – Desiata
Vetráme učebňu a herňu a prichádzame o poschodie vyššie do kuchyne. Deti si vyberajú z chladničky jogurty. Potom krájajú pripravené ovocie. Výchova k samostatnosti je v našej rodine jednou z dôležitých priorít.
Prestávka a druhá fáza varenia obeda
Prestávku v učení každé dieťa trávi svojim spôsobom. Môžu ísť na dvor alebo sa hrať v detskej izbe či herni, dať si kolečko na bicykli okolo dediny. Dávid si dnes vyberá hru na bicie, keďže mu chýbajú počas korona- opatrení obľúbené hodiny s učiteľom v súkromnej ZUŠ. Damián a Klárka zaliezli do detskej izby a popri hre si zapínajú CD na počúvanie s obľúbenými biblickými príbehmi a rozprávkami. Ja dokončujem obed. Mäsko som vypla ešte počas učenia. Varím ryžu.
Čas s Terezkou
Terezka počas prvého bloku učenia trpezlivo čakala na svoju chvíľu učenia sa s maminou. Teraz je ten čas. Vyťahujeme krabicu s pomôckami a učíme sa spolu hrou: puzzle, kocky, vkladacie tvary, zvukové knižky… Napreduje pomalými krokmi, no o to väčšiu radosť máme z každého jej úspechu.
11:00 – 12:00 – Druhý blok „domácej výučby“
Oceňujem výhody veľkého dvora, ktorému vďaka šikovnosti môjho manžela nemôžu konkurovať ani mnohé školské ihriská – pieskovisko, horolezecká stena, šmýkalka, domčeky, trampolína, hojdačky… Deti milujú výučbu vonku kombinovanú s odbiehaním na tieto dostupné atrakcie. Ja sa teším, že môžme byť na čerstvom vzduchu.
Matematika, vecné učenie a logopédia s drobcami
Matematiku máme dnes formou skákania cez kriedou nakresleného panáka na chodníku s číslami do 10 a následného rátania príkladov na tabuli. Pre Damiána a Klárku je to väčšia zábava ako pri rátaní v pracovnom zošite. Pri stole vymaľujeme obrázky o ročných obdobiach. Potom s každým individuálne cvičenia od pani logopédky a už sa môžu pridať k hre v pieskovisku s Terezkou.
Dávidova vlastiveda a angličtina
Dávid opäť pracuje samostatne. Som k dispozícii vždy, keď potrebuje pomoc, no s vhodnými pracovnými učebnicami a pomocou encyklopédií si väčšinou sám poradí. Z vlastivedy dorába projekt „Moje krásne Slovensko“. Z angličtiny vypĺňa pracovné listy na opakovanie gramatiky a slovnej zásoby, keďže učivo predpísané osnovami sme už dobrali.
Ešte nám ostal aj extra čas pred obedom
Odbieham prihriať polievku a mexický guláš uvarený ráno. Dávid sa prezlieka do kovbojskej vesty a košele a organizuje vonku súrodencov na strieľanie z luku. Klárka chvíľu strieľa s nimi, potom súhlasí s návrhom urobiť si pri stole ešte pár cvičení v pracovnom zošite. Medzitým hojdám Terezku na hojdačke a pridržiavam na šmýkalke, lebo pieskovisko sa jej už zunovalo. Terezka odchádza so mnou do herne, aby sme si splnili druhé kolo rehabilitačného cvičenia. Traja starší idú pripraviť stôl na obed.
12:30 – 13:30 – Obed a obedné služby
Sadáme si spoločne k stolu. Čas obeda je niekedy dosť vyčerpávajúci – jednému nechutí zeleninka, druhý nechce mäsko, tretí rozleje celú polievku a všetci chcú niečo povedať v tej istej chvíli. No dnes to má celkom hladký priebeh. Buď som im ulahodila výberom jedla alebo za to môže dotatočný pobyt na čerstvom vzduchu. Po obede má každý nejakú službu: umývačka, utretie stola, smetný kôš…
Oddych
Po obede nastáva pre mňa vytúžený čas ticha – oddych detí spojený so samostatným čítaním či prezeraním kníh na posteliach. Do tejto aktivity ich nútiť nemusím, lebo všetci milujú knihy. Mop ma už od rána čaká, a tak sa púšťam do umývania podláh. Pripravím cesto na kysnutý makový závin (ešte že existujú pomocníci ako napr. kuchynský robot ).
14:00 – 15:30 – Poobedný výjazd
Počas bežného školského roka (mimo epidémie koronavírusu) vyrážame v tomto čase na krúžky do mesta: folklórny súbor, hudobka, skauting, plavecký klub, montessori dielničky. Dnes vyrážame na bajkoch tam, kde to korona-opatrenia dovoľujú – na neďalekú farmu nakŕmiť koníky.
Hurá, tatinko je doma!
Domov prichádzame v čase, keď je už tatinko doma z práce. S radosťou mu nechávam deti na dvore a odchádzam dnu dokončiť makové záviny. Počas toho ako záviny podkysnú, beriem do rúk obľúbené háčkovanie, ktoré je pre mňa relaxom. Sadám si a púšťam worshipovú pieseň, lebo moja duša už tiež potrebuje načerpať. Záviny sú v rúre, chystám rýchly olovrant a odnášam ho deťom na dvor.
Učenie v tatinkovej réžii
Manžel vyrába vonku nový kvetináč. Chalani sa pridávajú a zhotovujú podľa návodu v knihe loveckú zbraň „bolas“. Tatino vysvetľuje techniku a spontánne s nimi preberá geometriu (kváder, obvod, premeny jednotiek dĺžky…). Oddychujem chvíľu pri nich na lavičke, dievčatá si našli každá svoje miesto na hru.
Pestovateľské práce
Dnes sa od rána teším na túto chvíľu. Sadenie muškátov a iných letničiek, ktoré som si objednala. Mám rada prácu v našej záhradke a kvety. Deti mi spontánne pomáhajú. Po chvíli sa však chalani rozhodnú vyskúšať nové zbrane priamo v teréne a odchádzajú na „loveckú výpravu“ do najbližšieho lesíka. Po dokončení práce zbalím jeden upečený makový závin do košíčka a s dievčatami ideme na krátku prechádzku okolo našich priateľov, ktorým závin darujeme. Je to jeden z ďalších dôležitých aspektov našej výchovy a zároveň prostriedok socializácie – deliť sa o to, čo máme.
19:00 – Večera
Prichádzame dnu. Po celom dni vonku sú sprcha a vaňa pred večerou nevyhnutné. Sadáme si k spoločnému stolu. Minimálne jedno spoločné jedlo denne je ďalším pilierom nášho rodinného života -čas nielen na jedlo ale aj vzájomné zdieľanie sa. Stmeľuje to a upevňuje rodinné puto. Manžel aj deti radi uprednostnia suchú večeru, takže dnes ich domáci makový závin potešil. S uprataním kuchyne opäť pomáhajú všetci.
Spoločný rodinný čas
Nasleduje večerníček. Televízor nemáme, a tak tatinko vyberá väčšinou retro večerníčkové príbehy z nášho detstva na Youtube. Zapaľujeme rodinnú sviecu. Najprv čítam rozprávku a potom je spoločná modlitba – deti spontánne ďakujú, prosia. Čítame si príbeh z biblie aj s anglickými slovíčkami. Potom ešte spoločný desiatok ruženca a slová požehnania na dobrú noc. A unavené deti idú do svojich postieľok (je cca 20:30).
Čas s manželom
Vykladám si unavené mamičkovské nohy na stôl a s manželom sa rozprávame o prežitom dni. Pozrieme si krátke video, ktoré nám priateľ odporučil. Deň zakončíme spoločnou modlitbou ruženca a tými istými slovami, ktorými sme sa ráno rozlúčili: „Nech ťa žehná Pán“ a „Ľúbim ťa veľmi“. Tieto slová majú pre nás a pre naše deti veľký význam.
20
0
20
20
