Ako sa vyštudovaná učiteľka dostala k DV? Ako prešla od riadeného a prísne štrukturovaného vzdelávania so svojimi deťmi k sebariadenému vzdelávaniu? Ako to funguje? Kto sleduje blog Katky Ducárovej spolupozaskolu.sk, vie, že ešte do nedávna vzdelávala svoje deti veľmi systematicky. Na všetky, a nielen tieto, otázky sme dostali priamo od Katky odpovede v podpornej skupine, ktorú zorganizovalo 28. marca večer OZ DVS pre svojich členov v online priestore. Teraz sa za stretnutím ohliadneme a vyberieme z neho aspoň to podstatné.
Na úvod stretnutia na tému sebariadeného vzdelávania s Katkou Ducárovou sme sa dozvedeli celý príbeh ich domáceho vzdelávania: ako vyštudovala učiteľstvo, ako prvá dcéra nastúpila do školy, ako sa druhá trápila už v škôlke, ako najmladšie dve už nechodili ani do škôlky a ako si najstaršia vyskúšala v 7. ročníku školskú dennú dochádzku, no zistila, že ju brzdí a vrátila sa späť na domáce vzdelávanie. A vďaka čomu nastala zmena u Katky? Jednoducho načúvala svojim deťom a ich potrebám.
V čom sebariadené vzdelávanie spočíva? Katka spomenula tri základné piliere:
- sloboda voľby – dieťa musia zistiť, že sa môže pre niečo slobodne rozhodnúť a pustiť sa do toho, aj niečo slobodne odmietnuť;
- sloboda časového rámca – nadšenie z témy môže u dieťaťa trvať pár dní alebo aj mesiace a roky;
- sloboda v spôsobe vzdelávania sa – niekto sa radšej vzdeláva cez knihy, iný cez aktivity, niekto rád píše, iný potrebuje pohyb…
Sebariadené vzdelávanie však podľa Katkiných slov nie je o tom, že necháte dieťa úplne samo na pospas samému sebe a svojim potrebám a túžbam. Naopak, je treba byť pri ňom, vnímať, čím práve žije a pokúšať sa nájsť mu vhodné aktivity k téme, ktorá ho baví. Zásada je jednoduchá: ak je dieťa náruživý čitateľ, ponúkam mu knižné zdroje, ak dieťa nerado píše, ponúkam mu iné ako písomné aktivity, ak miluje príbehy, ponúkam mu tému spracovanú v príbehoch alebo ho nechám tie príbehy tvoriť…
„Pri sebariadenom vzdelávaní môžeme deťom veľa dať.“
Úloha dospelého teda je „len“ sprievodcovská. Stačí dieťa nasledovať a ísť spolu s ním. Dospelý pozná individuality svojich detí a vie, aký typ aktivít má ktorému ponúkať. Zároveň má širší prehľad o existujúcich možnostiach a zdrojoch informácií, poznania, aktivít. Dospelý teda hľadá a nachádza zdroje toho, o čo má dieťa záujem a ponúka mu ich.
Dieťa potom dokáže ísť ďaleko nad rámec toho, čo požaduje štátny vzdelávací program a často sa rozvíja v oblastiach, ktoré škola ani neponúka. Katkina najstaršia dcéra sa silno zaujíma o cudzie jazyky. Ako ôsmačka hovorí plynulo po anglicky a pustila sa do štúdia kórejčiny. Cez angličtinu si sama našla na internete učiteľa kórejčiny, s ktorým konverzuje online.
Malá odbočka. Ďalším príkladom sebariadeného rozvoja je Klára Klimecká (17), ktorá sa hĺbkovo zaujíma o špecifickú oblasť z histórie a je čerstvou autorkou historického románu. Rozhovor s ňou si môžete prečítať v článku „Neznášala písanie, dnes je autorkou románu. Aj vďaka domácemu vzdelávaniu“.
Všetkým zúčastneným nám dobre padlo počuť, ako to niekomu funguje a ako sa vyrovnáva s nechápavým okolím. Všetky otázky prítomných boli zodpovedané. Stretnutie, hoc online, malo ako obyčajne motivujúci a inšpiratívny účinok. Nabudúce sa môžete pridať aj vy! Stačí sledovať podujatia na našom webe, na Facebooku alebo na Instagrame. Prinášame aj bezplatné webináre pre širokú verejnosť.
20
0
20
20
