Ohliadnutie za stretnutím o sebariadenom vzdelávaní

Ako sa vyštudovaná učiteľka dostala k DV? Ako prešla od riadeného a prísne štrukturovaného vzdelávania so svojimi deťmi k sebariadenému vzdelávaniu? Ako to funguje? Kto sleduje blog Katky Ducárovej spolupozaskolu.sk, vie, že ešte do nedávna vzdelávala svoje deti veľmi systematicky. Na všetky, a nielen tieto, otázky sme dostali priamo od Katky odpovede v podpornej skupine, ktorú zorganizovalo 28. marca večer OZ DVS pre svojich členov v online priestore. Teraz sa za stretnutím ohliadneme a vyberieme z neho aspoň to podstatné.

Na úvod stretnutia na tému sebariadeného vzdelávania s Katkou Ducárovou sme sa dozvedeli celý príbeh ich domáceho vzdelávania: ako vyštudovala učiteľstvo, ako prvá dcéra nastúpila do školy, ako sa druhá trápila už v škôlke, ako najmladšie dve už nechodili ani do škôlky a ako si najstaršia vyskúšala v 7. ročníku školskú dennú dochádzku, no zistila, že ju brzdí a vrátila sa späť na domáce vzdelávanie. A vďaka čomu nastala zmena u Katky? Jednoducho načúvala svojim deťom a ich potrebám.

V čom sebariadené vzdelávanie spočíva? Katka spomenula tri základné piliere:

  1. sloboda voľby – dieťa musia zistiť, že sa môže pre niečo slobodne rozhodnúť a pustiť sa do toho, aj niečo slobodne odmietnuť;
  2. sloboda časového rámca – nadšenie z témy môže u dieťaťa trvať pár dní alebo aj mesiace a roky;
  3. sloboda v spôsobe vzdelávania sa – niekto sa radšej vzdeláva cez knihy, iný cez aktivity, niekto rád píše, iný potrebuje pohyb…

Sebariadené vzdelávanie však podľa Katkiných slov nie je o tom, že necháte dieťa úplne samo na pospas samému sebe a svojim potrebám a túžbam. Naopak, je treba byť pri ňom, vnímať, čím práve žije a pokúšať sa nájsť mu vhodné aktivity k téme, ktorá ho baví. Zásada je jednoduchá: ak je dieťa náruživý čitateľ, ponúkam mu knižné zdroje, ak dieťa nerado píše, ponúkam mu iné ako písomné aktivity, ak miluje príbehy, ponúkam mu tému spracovanú v príbehoch alebo ho nechám tie príbehy tvoriť…

„Pri sebariadenom vzdelávaní môžeme deťom veľa dať.“

Úloha dospelého teda je „len“ sprievodcovská. Stačí dieťa nasledovať a ísť spolu s ním. Dospelý pozná individuality svojich detí a vie, aký typ aktivít má ktorému ponúkať. Zároveň má širší prehľad o existujúcich možnostiach a zdrojoch informácií, poznania, aktivít. Dospelý teda hľadá a nachádza zdroje toho, o čo má dieťa záujem a ponúka mu ich.

Dieťa potom dokáže ísť ďaleko nad rámec toho, čo požaduje štátny vzdelávací program a často sa rozvíja v oblastiach, ktoré škola ani neponúka. Katkina najstaršia dcéra sa silno zaujíma o cudzie jazyky. Ako ôsmačka hovorí plynulo po anglicky a pustila sa do štúdia kórejčiny. Cez angličtinu si sama našla na internete učiteľa kórejčiny, s ktorým konverzuje online.

Malá odbočka. Ďalším príkladom sebariadeného rozvoja je Klára Klimecká (17), ktorá sa hĺbkovo zaujíma o špecifickú oblasť z histórie a je čerstvou autorkou historického románu. Rozhovor s ňou si môžete prečítať v článku „Neznášala písanie, dnes je autorkou románu. Aj vďaka domácemu vzdelávaniu“.

Všetkým zúčastneným nám dobre padlo počuť, ako to niekomu funguje a ako sa vyrovnáva s nechápavým okolím. Všetky otázky prítomných boli zodpovedané. Stretnutie, hoc online, malo ako obyčajne motivujúci a inšpiratívny účinok. Nabudúce sa môžete pridať aj vy! Stačí sledovať podujatia na našom webe, na Facebooku alebo na Instagrame. Prinášame aj bezplatné webináre pre širokú verejnosť.

Please follow and like us:
error20
fb-share-icon
Tweet 20
fb-share-icon20