Podstatné mená sú PODSTATNÉ

Spoznávanie slovných druhov nemusí byť len memorovanie a dril. Môže zaujímať, ba dokonca aj vzbudzovať údiv alebo zvedavosť. Kto neverí, nech to skúsi! Začíname tým podstatným v našej reči – podstatnými menami.

Tretí ročník

Debata na úvod

Nadviažeme na minulú diskusiu o slovných druhoch. Na úvod si zopakujeme aktivity „pomenuj veci okolo seba“ a „ukáž na vec, ktorá nemá meno“. Opäť s dieťaťom prídeme k záveru, že človek pomenúva všetko okolo seba. Všetko má svoje meno.

Teraz môžeme pokračovať v prezentácii prvého slovného druhu a predstavíme si symbol, ktorý ich zastupuje. Pri vysvetľovaní kladieme dôraz na slová „mená“ a „podstatné“ a často ich opakujeme, aby sa vryli do pamäti.

Mená sú veľmi špeciálne. V reči sú pevné, stabilné a podstatné (to znamená dôležité). Preto mená vecí, osôb a zvierat nazývame „podstatné mená“ a zastupuje ich symbol čierny trojuholník (ihlan).

Symbol má tvar pyramídy , ktorá predstavuje:
– stabilitu (pozri, keď ju postrčíme, nerozhýbe sa, dieťa si to vyskúša samo)
– dlhovekosť (pretrvali tisícročia ako tie základné slová).
Môžeme sa pýtat, či dieťa vie, čo sú pyramídy, kde sa nachadzajú, kedy boli postavené…

Symbol má farbu uhlia ⚫️, ktoré je tiež veľmi staré. Môžeme sa pýtat, či dieťa vie, čo to je uhlie, odkiaľ je, kedy vzniklo… Náš syn si čiernu spojil skôr s vesmírom. Aj ten je našťastie prastarý 🙂 Týmito asociáciami si dieťa podstatné mená môže ľahšie osvojiť.

Pýta sa dieťa na ďalšie symboly? Nedajte sa zlomiť a udržte tajomstvo! O to viac ho bude látka zaujímať 😉

Aktivity

Hovorili sme, že mená vecí, osôb a zvierat sú v reči podstatné (teda dôležité). Otestujme si, či je to pravda! Skúsme chvíľu hovoriť bez nich!

Pripravíme si predmety / obrázky (ideálne také, ktoré máme na kartičkách) a pýtame sa: čo je to? kto je to? a necháme dieťa odpovedať. Potom si úlohy vymeníme a pýta sa dieťa. Nakoniec primiešame aj iné slovné druhy. Dieťa zistí, že napr. na prídavné mená sa nedá opýtať otázkou čo / kto je to? Takto dieťa navedieme na časť definície o podstatných menách, ktorá hovorí o tom, ako sa na podstatné mená pýtame.

Ponúkneme tri skupiny podstatných mien (na kartičkách alebo na troch hárkoch):

  • veci (táto skupina obsahuje väčšinu hmotných predmetov, no musí obsahovať aj geografický názov, abstraktný pojem napr. vietor, láska, vesmír),
  • osoby (táto skupina musí obsahovať aj jedno vlastné meno),
  • zvieratá.

Čo tieto skupiny pomenúvajú? Takto tieťa príde na časť definície podstatných mien, ktorá hovorí o tom, čo pomenúvajú.

Rozlíšenie vlastných a všeobecných podstatných mien: Aké mena môžeme prilepiť na Teba? (lístočky post-it / nálepky s podstatnými menami + 1 kartička s menom dieťaťa). Prečo je jedno podstatné meno s veľkým začiatočným písmenom? Po odpovedi potvrdíme: áno, je to tvoje vlastné meno (kladieme dôraz na slovo vlastné). Kto u nás v rodine má ešte svoje vlastné meno?

Vytvoríme si skupinu vlastných mien (napr. mená členov rodiny) a skupinu všeobecných podstatných mien (ostatné kartičky / nálepky / post-its s podstatnými menami). Pripravíme si dva lístočky s týmito názvami: všeobecné podstatné mená a vlastné podstatné mená. Necháme dieťa priradiť správne názvy ku skupinám. Môžeme o všeobecných podstatných menách diskutovať, prečo sú všeobecné, čo to znamená, dieťa si môže slovo všeobecný vyhľadať v slovníku…

Nájdi na mape a vypíš: rieku, mesto, vrch, pohorie, dedinu, priehradu. Ako sa píšu a prečo?Nakoniec môže dieťa doplniť definíciu podľa znenia v učebnici, ktorú používame. Definícia zahŕňa informácie o tom, čo podstatné mená pomenúvajú, na aké otázky odpovedajú a o rozdelení na všeobecné a vlastné podstatné mená.

Hry na doplnenie

Meno, mesto, zviera, vec – všetky podstatné mená, pri menách a mestách precvičíme pravopis vlastných mien

Menovky: Označ menovkami všetko okolo seba, čo má meno.

Tvoje dnešné podstatné mená: Aké podstatné mená si dnes jedol? Aké podstatné mená máš oblečené? Aké podstatné mená si použil(a) v kúpeľni?…

Päť minút bez podstatných mien: Snažíme sa počas stanoveného času dohovoriť sa bez použitia podstatných mien.

Poštár: Rozložíme / rozmiestnime kartičky s rôznymi slovami (obsahujúcimi všetky slovné druhy). Deti si vezmú niekoľko symbolov (čierne trojuholníky) naraz a roznášajú k podstatným menám.

Ďalšie montessoriovské spracovanie slovných druhov nájdete aj na týchto blogoch nataliasollarova.sk a maminzapisnik.sk

Štvrtý ročník

Pozrime sa na podstatné mená podrobnejšie! Ale najprv si prejdeme, čo si dieťa z predošlého bádania pamätá. Hlavne spôsobom, aký mu vyhovuje – napríklad si pripomenieme hry s podstatnými menami, pátračkou (rozmiestnime po priestore lístočky so slovami rôznych slovných druhov vrátane podstatných mien a dieťa hľadá podstatné mená), príbehom, jednoduchým rozprávaním…

Rod

Potom prejdeme ku skúmaniu nových vecí – gramatických kategórií. Začneme gramatickým rodom podstatných mien, no dieťaťu to zatiaľ neprezradíme. Pripravíme si len kartičky s podstatnými menami žena, dieťa, muž. Necháme dieťa rozmýšľať o tom, aký je medzi nimi rozdiel. Ak si nevie rady, pomôžeme mu navádzacími otázkami, ale v závere ho necháme, aby riešenie objavilo samo.
„Aký cítiš rozdiel medzi tými podstatnými menami?“
„Čo si predstavíš pod tými slovami?“
„Ako na nich ukážeš?“
„Ako odpovieš na otázku ktorá žena / ktoré dieťa / ktorý muž?“
Až pokým dieťa príde na to, že je to žena (ona), to dieťa (ono), ten muž (on).

V tejto chvíli predstavíme obrázok (alebo model, ktorý vopred dieťa postaví z Lega alebo z plastelíny alebo ho stvárni iným obľúbeným spôsobom, ak chce) so siluetou ženy, dieťaťa a muža, pričom dieťa je v strede. Obrázok môže mať len kontúry a dieťa si neskôr môže vybrať farby, ktorými postavy vymaľuje a ktoré bude v súvislosti s rodmi používať. Vysvetlíme, že vo vede, ktorá skúma našu reč (jazykovede / lingvistike), ten rozdiel nazývame rod. A že v slovenčine máme tri druhy rodu:

  • podľa ženy ženský rod,
  • podľa muža mužský rod,
  • podľa dieťaťa v strede stredný rod.
Obrázok môže slúžiť pri ďalšom precvičovaní ako mnemotechnická pomôcka. Zdroj: autorka

Na záver necháme dieťa doplniť ďalšie príklady podstatných mien pod každú z troch siluet. Pri triedení si pomáha ukazovacími zámenami ten / tá / to.

Číslo

V ďalšom kroku budeme objavovať gramatickú kategóriu čísla. Postup je podobný ako pri rode – pripravíme si dvojice kartičiek: žena + ženy, dieťa + deti, muž + muži. Dvojice predstavujeme postupne, radíme ich pod seba (jednotné číslo vľavo, množné číslo vpravo) a necháme dieťa rozmýšľať nad tým, aký je medzi slovami v jednotlivých dvojiciach rozdiel. Až príde na to, že vľavo sú slová, pri ktorých si predstavíme jeden kus a vpravo slová, pri ktorých si predstavíme mnoho kusov.

V tejto chvíli predstavíme obrázok (alebo inú realizáciu, ktorú môže dieťa vopred pripraviť), kde je na ľavej strane jeden kus čohokoľvek (postava, zvieratko, ovocie, autíčko… čokoľvek, čo dieťa k tvorbe motivuje) a na pravej strane väčšie množstvo toho istého prvku.

Zdroj: autorka

Vysvetlíme, že v jazykovede túto gramatickú kategóriu nazývame číslo a že v slovenčine máme dva druhy čísla podstatných mien. Môžeme dieťa nechať uvažovať ďalej:
„Ako asi budeme nazývať gramatické číslo, ktoré označuje jedno?“
„Aké asi budeme nazývať gramatické číslo, ktoré označuje mnoho / množinu?“
Spolu sa „prebrodíme“ množstvom možno aj vtipných návrhov k správnym odpovediam jednotné číslo a množné číslo.

Pád

Nakoniec sa dostaneme k čerešničke – k pádom. Na začiatok je pre dospelého sprievodcu dobré vedieť, prečo v slovenčine neoznačujeme pády číslami (ako napr. v češtine), ale musíme sa popasovať s latinskými názvami. Pády boli pôvodne popísané na latinčine, kde je ich sedem – rovnako ako v češtine a toľko ich bývalo kedysi aj v slovenčine. Až pokým jazykovedci nevypustili piaty pád vokatív, pretože sa jeho tvar v drvivej väčšine prípadov zhodoval s prvým pádom (Nominatívom) a v bežnej reči sa málo využíval. (Bola to však chyba, pretože zrazu v slovenčine chýba napríklad oslovenie „pane“ a ľudia bežne aj na šesťdesiatnika volajú „mladý pán“.) A tak nám ostali tieto pády: 1., 2., 3., 4., 6., 7. Aj v iných jazykoch (napr. nemčina), kde sa používa menej pádov ako všetkých sedem, sa pády označujú slovne latinskými názvami. Slovenská jazykoveda teda ide len s medzinárodným trendom.

Poďme teda skúmať! Pripravíme si lístočky so slovami žena, žene, ženu, ženou; dieťa, dieťaťa, dieťaťu, dieťati, dieťaťom a muž, muža, mužovi, mužom. Predstavujeme ich postupne po skupinách – najprv všetky tvary slova žena, potom všetky tvary slova dieťa a potom všetky tvary slova muž. Po vyložení každej skupiny necháme dieťa uvažovať:
„Čo majú tieto slová spoločné?“ (sú to podstatné mená, pomenúvajú ženu / dieťa / muža)
„A aký je medzi týmito podstatnými menami rozdiel?“
Tu dieťa svojimi slovami vyjadrí, že rôzne tvary toho istého slova slúžia na vyjadrenie rôznych použití / vzťahov vo vete. Určite to povie krkolomnejšie, nejakou okľukou, no dôležité je pochopenie princípu.

Teraz použijeme zoznam pádových otázok (no pády zatiaľ nemusíme spomínať) a necháme dieťa priradiť k otázkam správne tvary slov. Aby bola postupnosť otázok neskôr zapamätateľná, môžeme z nich vytvoriť nejakých príbeh, do ktorého sa budú dopĺňať správne tvary.

Napríklad: [kto / čo?] Princ [z koho / čoho?] zo zámku dal [komu / čomu?] Ruženke [koho / čo] srdce na [kom / čom?] dlani s [kým / čím] láskou.
Alebo: [kto / čo?] Hrdina [z koho / čoho?] z hry dal [komu / čomu?] nepriateľovi [koho / čo] knock-out v [kom / čom?] súboji [kým / čím] päsťou.
Fantázii sa medze nekladú, nechajte dieťa vymyslieť, čo mu je blízke, korigujte len prípadnú nesprávnosť pádov.

V tejto chvíli môžeme predstaviť jednotlivé pády. K pochopeniu názvov a najmä príslušných pádových otázok môže pomôcť vysvetlenie ich pôvodu (názov Nominatív je odvodený od latinského slova nominum, ktoré v preklade znamená meno). Z nich potom plynú pádové otázky.

Zdroj: autorka

Pády si môžeme označiť farbami dúhy. Pri tejto príležitosti si môžeme povedať o vyradenom vokatíve – je odvodený od latinského slova vocare = volať, vychádza naňho modrá farba, ktorá sa zlieva s indigovou, a tak môžeme mať šesť farieb namiesto siedmich.

Posledná priraďovačka sa týka predložiek, ktoré sa s jednotlivými pádmi používajú. Pripravíme si lístočky so všetkými používanými predložkami a necháme dieťa, nech ich priradí k jednotlivým pádovým otázkam, s ktorými sa môžu použiť.

Na zhrnutie a vizualizovanie celého prehľadu o podstatných menách si dieťa môže vytvoriť myšlienkovú mapu spôsobom jemu blízkym. Pre prehľad pre dospelého sprievodcu prikladáme myšlienkovú mapu nižšie.

Myšlienková mapa z publikácie Slovenčina ako hračka (A. Hrková, Z. Lenhartová, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Kultúrno osvetové spoločenstvo obce Kovačica, Srbsko, 2015). Celá publikácia na stiahnutie na webe cameleo.download.

Hry na doplnenie

Gramatické domino podľa Katky Ducárovej na spolupozaskolu.sk.

Piaty ročník

Ideme ešte hlbšie do duše podstatných mien. Budeme sa zaujímať o ich vzory. Najprv sa ale pobavíme o tom, čo to vlastne vzor je. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je to „osoba alebo vec, ktorú iný môže alebo má nasledovať; príklad“ a tam budeme diskusiu smerovať.

Diskusia na úvod

„Čo je to vzor?“ (Ak sa dieťa nepriblížilo vyššie uvedenej definícii, navigujeme ho ďalšími otázkami)
„Čo sa tým myslí, keď povieme, že máme nejaký vzor?“
„Kto je tvojím vzorom?“
„Čím sa my ľudia chceme podobať na svoje vzory?“ (Správaním sa, schopnosťami, zovňajškom…)

Predstav si, že aj podstatné mená majú svoje vzory!
„Akými vlastnosťami by sa mohli podstatné mená podobať nejakým vzorovým podstatným menám?“ (Ak dieťa nevytuší, že je to rod, číslo a pád, navigujeme ho k správnej odpovedi ďalej.)
„Čím sa od seba niektoré podstatné mená líšia, čo dokážu podstatné mená na sebe meniť?“

Ak si obrázkový prehľad dieťa vytvorí samo, bude si vzory lepšie pamätať. Alebo sa môže aspoň podieľať na výbere obrázkov. Stačí sa ho pýtať, čo si predstaví pod slovom… My sme dodržali farebnosť podľa rodov, ktorých obrázok sme si predstavili vyššie. Zdroj: autorka

Vzory podstatných mien ženského rodu

V tejto chvíli predstavíme vzory a obrázky (alebo necháme dieťa obrázky nájsť / nakresliť / vyrobiť…) a skloňovaciu tabuľku vzorov pre podstatné mená ženského rodu: žena, ulica, dlaň, kosť. K tomu si pripravíme kartičku (alebo aj papierik rukou písaný, alebo samotný predmet) s podstatným menom palica.
„Kto je vzor podstatného mena palica? Na ktorý vzor sa chce podobať? Polož kartičku na obrázok správneho vzoru.“

Pokračujeme s ďalšími podstatnými menami. Na začiatok je dôležité, aby mali identické zakončenie ako vzory (napr. zmrzlina – žena, pivnica – ulica, laň – dlaň, hlúposť – kosť) a pokračujeme ďalej s takými podstatnými menami, pokým dieťa pochopí, že ide o podobnosť v zakončení v jednotlivých pádoch (najmä nominatív množného čísla, potom genitív jednotného čísla).

V ďalšom kroku môžeme experimentovať s inými koncovkami podľa pravidiel skloňovacích vzorov:

  • ku vzoru žena: lampa, sila, kobyla, mama, hra, sliepka, ihla, tráva…
  • ku vzoru ulica: kaňa, kuša, duša, korčuľa, višňa, baňa, kolegyňa…
  • ku vzoru dlaň: papraď, zem, chatrč, stráž, loď, pec, prax…
  • ku vzoru kosť: moc, soľ, myš, milosť, zver, reč, jar…

Spolu s dieťaťom uvažujeme o pravidlách pre jednotlivé vzory. Ich prehľad nájdete stručne popísaný na stránke jazykovedkyna.sk.

Zdroj: autorka

Vzory podstatných mien stredného rodu

Pri podstatných menách stredného rodu postupujeme rovnako ako pri ženskom rode: predstavíme vzory (a ich reprezentácie) a skloňovaciu tabuľku, pripravíme si kartičky a skúšame, na ktorý vzor sa ktoré podstatné meno podobá. Začneme podstatnými menami s identickými koncovkami (napr. cesto – mesto, plece – srdce, čítanie – vysvedčenie, srnča – dievča), v ďalšom kroku skúšame iné koncovky prislúchajúcich k vzorom stredného rodu:

  • ku vzoru mesto: koleso, ihrisko, kružidlo, tlačivo, vlákno, číslo, kúpalisko
  • ku vzoru srdce: pole, učilište, more, líce, schodište, krupobitie, námestie…
  • ku vzoru vysvedčenie: lístie, tŕstie, poradie, podhradie, skúmanie
  • ku vzoru dievča: žriebä…

Spolu s dieťaťom uvažujeme o pravidlách pre jednotlivé vzory. Ich prehľad nájdete stručne popísaný na stránke jazykovedkyna.sk.

Zdroj: autorka

Vzory podstatných mien mužského rodu

Začneme rovnako ako pri predošlých dvoch rodoch. Predstavíme vzory (a ich reprezentácie) a skloňovaciu tabuľku, pripravíme si kartičky so slovami a skúšame, na ktorý vzor sa ktoré podstatné meno podobá.

Pozor ale na výber podstatných mien! Keďže už sme ostrieľaní „vzorovači“ a môžeme si dovoliť menšiu komplikáciu – zvieracie podstatné mená sa skloňujú v jednotnom čísle podľa životného vzoru chlap, ale v množnom čísle podľa neživotných vzorov. Ale nepredbiehajme a poďme na to pekne postupne! Vyberme si zatiaľ len príklady podstatných mien, ktoré sa budú skloňovať v jednotnom aj v množnom čísle podľa toho istého vzoru. Identické koncovky v úvode už nie sú potrebné. Smelo do triedenia kartičiek (lístkov / obrázkov / predmetov)!

  • ku vzoru chlap: pekár, vodič, prezident, chlapec, domškolák, dedo, Fero…
  • ku vzoru hrdina: gazda, humorista, traktorista, hokejista, kolega, predseda, sudca…
  • ku vzoru dub: strom, blesk, komín, žeriav, stôl, prst, mrak
  • ku vzoru stroj: počítač, bager, kameň, palec, klavír, meter, boj...
Zdroj: autorka

A teraz to príde! Pripravíme si kartičky / lístočky so zvieracími podstatnými menami (ďateľ, lev, kôň, orol, sob, kohút, baran, kamzík, tur…). Dieťa si vyberie jedno z nich. Necháme nájsť správny vzor (podľa vlastnej logiky, ktorá sa ukáže ako správna alebo nesprávna), vyskloňovať ho najprv v jednotnom čísle, potom v množnom. „Čo je to? Ako je to možné? Prečo to nesdí? Skúsme iné podstatné meno!“ Scenár sa opakuje: ak aj sedí skloňovanie v jednotnom čísle, nesedí k tomu istému vzoru v množnom. Zisťujeme, či nájdeme nejaké pravidlo. Skúmame a dieťa otázkami smerujeme k riešeniu, že tieto podstatné mená sa skloňujú v jednotnom čísle podľa vzoru chlap a v množnom čísle podľa vzorov dub alebo stroj. Nakoniec zistíme, čo majú spoločné – označujú zvieratá. Sú to zvieracie podstatné mená.

A už nám ostáva rozdeliť podstatné mená a vzory mužského rodu na životné a neživotné.
„Aký je rozdiel medzi týmito dvomi skupinami podstatných mien mužského rodu? Aké dve skupiny pomenúvajú?“
1. muž, chlap, dedo, lekár, obchodník, futbalista, pekár, spisovateľ, hrdina, hvezdár, kúzelník…
2. smrek, roh, stroj, meter, dub, hrom, valec, počítač, kvet, mrak, komín, obraz, vietor, bazén…
Otázkami dieťa smerujeme k odpovedi, že v prvej skupine sú ľudia, v druhej veci.
Potom prezradíme, že tieto skupiny voláme životné (ukazujeme na ne v množnom čísle zámenom ) a neživotné (ukazujeme na ne v množnom čísle zámenom tie).

Ukazovacie zámená nám pomôžu dokázať, že aj zvieracie podstatné mená sú neživotné (tie slony, tie medvede, tie levy…). Poznámka k tvarom tie psy / vtáky / vlky vs. tí psi / vtáci / vlci v jazykovej poradni online.

Na záver si dieťa môže spraviť sebe vlastnú vizualizáciu príkladov životných a neživotných podstatných mien mužského rodu (napríklad kresbu, koláž lepených obrázkov, zbierku drobných predmetov, stavby z Lega…).

Hry na doplnenie

Pátračka je pre deti, čo potrebujú pohyb. Po priestore rozmiestnime kartičky / lístočky s rôznymi podstanými menami a dieťa pátra po podstatnom mene podľa zadania (vypátraj)

Triedenie. Určovanie slovných druhov a ich gramatických kategórií je vlastne triedenie podľa nejakých kritérií. S malými environmentalistami môžete triediť slovné druhy do „farebných kontajnerov“ označených danými kategóriami. S malými programátormi sa dá simulovať vytvorenie programu alebo rovno naprogramovať aspoň časť programu na určovanie gramatických kategórií. S malými staviteľmi dráh sa môžete pokúsiť postaviť dráhu, kde sa budú otvárať „levely“ podľa odpovedí, až nakoniec doputuje guľočka do nádoby = vzoru. Všetky formy triedenia vychádzajú z mapy na ďalšom obrázku.

Hádaj na čo myslím funguje podobne ako triedenie. Jeden hráč v duchu myslí na niektorý zo vzorov. Druhý hráč mu kladie zisťovacie otázky, na ktoré prvý hráč môže odpovedať len áno alebo nie. Otázky kladieme postupne podľa tejto triediacej mapy:

Zdroj: autorka

Meno, mesto, zviera, vec. Doplníme o určovanie vzorov.

Koleso šťastia. Vyrobíme si ružicu so skloňovacími vzormi ako na obrázku, so zatvorenými očami otočíme ručičkou a na ktorý pád ručička padne, na ten je treba vymyslieť vymyslieť príklad a vyskloňovať ho.

Autor neznámy. Pri výrobe takej (alebo podobnej) pomôcky si dieťa vzory uloží do pamäti. Potom pri precvičovaní určovania vzorov stačí, aby otočilo ručičku ku správnemu vzoru.
Myšlienková mapa z publikácie Slovenčina ako hračka (A. Hrková, Z. Lenhartová, Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny a Kultúrno osvetové spoločenstvo obce Kovačica, Srbsko, 2015). Celá publikácia na stiahnutie na webe cameleo.download.

Rôzne materiály

Metodika s tipmi na hry v archíve Metodicko-poradenského centra od autorky Evy Gregorovej.

Správnosť skloňovania si môžete overiť v slovníkoch slovenského jazyka v časti „Paradigmy podstatných mien“.

Vysvetlenie k neživotným podstatným menám nakončeným na -r, -l v jazykovej poradni online.

Morfológia slovenského jazyka na webe Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV o pravidlách slovenskej gramatiky – od podstatných mien po citoslovcia podrobne cez všetky gramatické kategórie.

Pravidlá slovenského pravopisu na webe Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV o pravidlách správneho písania v slovenčine – od písmen a hlások cez veľké písmená, rozdeľovanie slov a cudzie slová až po interpunkčné znamienka.

Prehľadné súhrny poznatkov a pravidiel slovenského jazyka pre druhostupniarov (slovné druhy, vetné členy a vetné sklady) na stiahnutie na webe slovencinar.sk.

Please follow and like us:
error20
fb-share-icon0
Tweet 20
fb-share-icon20