Portfóliové hodnotenie

S láskavým dovolením Tonyho Friča uverejňujeme už publikovaný článok z URL http://tonyfric.wordpress.com/2013/04/03/portfoliove-hodnotenie/

3. APRÍL 2013

Portfóliové hodnotenie

Dňa 9. Marca sa v Bratislave konal seminár o portfóliovom vzdelávaní. Zorganizovala ho Spoločnosť priateľov domácej školy na Slovensku. Zúčastnilo sa ho cca 20 rodičov, učiteľov a záujemcov o problematiku domáceho vzdelávania z rôznych oblastí. Prednášajúce lektorky boli z Čiech: PhDr. Kateřina Jančaříková, Ph.D. – pedagogická fakulta Univerzity Karlovy, Ing. Judita Kapicová – predsedníčka Asociace domácího vzdělávání a Ing. Lucie Beštová – učiteľka. Všetky patria medzi dlhoročné propagátorky domáceho vzdelávania.

portfoliove hodnotenie

Atmosféra bola uvoľnená, rozoberali sa rôzne aspekty domáceho vzdelávania, nakoľko dve z prednášajúcich vzdelávali svoje deti doma a p. Beštová sa dlhodobo venuje doma vzdelávaným deťom, pričom má na svojej škole na starosti portfóliové preskúšavanie DV detí. Informácií bolo veľmi veľa. Pokúsim sa ich podať zrozumiteľne. Nasledovať bude aj fotogaléria z podujatia spolu s ukážkami rôznych projektov a portfólií DV detí.

portfoliove hodnotenie

Poznámka: Niektoré mená a názvy sú prepojené na príslušné webové stránky, na ktorých sa môžete k danej téme dozvedieť viac. Keď to bolo možné, preferoval som slovenské alebo české weby, ostatné linky sú v angličtine.

Jednou z výhod domáceho vzdelávania (ďalej DV) je možnosť nerovnomerného vývoja, resp. nerovnomerného vzdelávania. Týka sa to najmä detí s rôznymi poruchami ako dyslexia, dysgrafia, či ADHD.  Pri týchto deťoch je, pri portfóliovom preskúšavaní a ústretovej škole i skúšajúcej učiteľke, možné rozložiť proces učenia sa čítania či písania na viacero rokov. Portfóliové preskušávanie umožňuje veľmi dobre sledovať pokroky dieťaťa vo všetkých oblastiach, nie len v čítaní alebo písaní. Sleduje sa viacero „druhov inteligencií“, čo umožňuje lepšie rozvíjanie všetkých stránok osobnosti dieťaťa a zároveň dáva rodičom možnosť zamerať sa na tie oblasti kde dieťa zaostáva, resp. v ktorých exceluje. To závisí od okolností – sú rodičia, ktorí preferujú široké všeobecné vzdelanie dieťaťa a tým pádom zanedbávajú jeho špecifické talenty a na druhej strane sú rodičia, ktorí dieťaťu dávajú všeobecný základ a viac sa zameriavajú na rozvíjanie individuálnych talentov. Portfóliové hodnotenie umožňuje, aj pri menej skúsených a všímavých rodičoch, skúšajúcemu učiteľovi pomôcť takýchto rodičov usmerniť pri rozvíjaní špecifických daností ich dieťaťa.


portfoliove hodnotenie

Systém porfóliového hodnotenia vznikol vďaka práci Vývojového psychológa Howarda Gardnera, ktorý v roku 1985 vydal knihu „Frames of Mind: The Theory of Multiple Intelligencies“ (u nás vydal Portál pod názvom: „Dimenzie myšlení“ v roku 1999), v ktorej rozvíja teóriu viacerých inteligencií.

Okolo Gardnera vznikla skupina psychológov a učiteľov, ktorá rozvinula jeho myšlienky do podoby špeciálneho vzdelávacieho systému, ktorý nie je zameraný len na dosahovanie dobrých výsledkov v testoch, ako je tomu na drvivej väčšine verejných a súkromných škôl na celom svete, ale zameriava sa na rozvoj rôznych inteligencií detí. Na základe tohto programu vzniklo, najmä v USA, viacero škôl a vzdelávacích programov nielen pre učiteľov. Viac tu, tu, tu a tu. Odtiaľ sa portfóliové hodnotenie a spôsob výučby postupne prenášajú do Európy a iných častí sveta.

portfoliove hodnotenie

V Čechách funguje niekoľko škôl, ktoré využívajú portfóliové hodnotenie. Napr. ZŠ Čtyřlístek z Uherského Hradiště využíva portfóliové hodnotenie počas prvého stupňa základného vzdelávania, rovnako aj ZŠ Otakara Chlupa v Prahe. U nás zatiaľ nie je žiadna škola, ktorá by o takomto spôsobe práce s a hodnotenia žiakov čo i len uvažovala.

V rámci diskusie o kreatívnom vzdelávaní bol spomenutý aj Sir Ken Robinson, ktorý je známy vzdelávací poradca a propagátor myšlienky učenia sa cez naše nadania.

Pri vzdelávaní našich detí sledujeme aj ciele vzdelávania. Tie sú, v závislosti od toho, kto ich určuje, rôzne. Štát chce poslušného, nie veľmi vzdelaného občana, ktorý bude pracovať, platiť dane a nebude príliš reptať aj keď sa nebude mať najlepšie. Vzdelaní a rozhľadení rodičia chcú mať dobre vzdelané a sebavedomé dieťa, ktoré vie vyjadriť svoj názor aj na základe kvalitného vzdelania a všeobecného rozhľadu. Mali by sme si ujasniť, aké sú naše ciele vzdelávania a do akej miery sa zhodujú so štátnymi cieľmi vzdelávania. Rozdielne názory v tejto oblasti môžu viesť, a často vedú, k treniciam medzi rodičmi a vzdelávacími inštitúciami.

S tým úzko súvisí aj spôsob hodnotenia. Najbežnejším spôsobom hodnotenia na našich školách sú testy. Deti v školách sa v podstate po celý rok pripravujú na dobré urobenie testov. V školách nie sú podstatné reálne vedomosti žiakov, ale výsledky detí na testoch. Pritom neexistuje žiadna vedecky dokázaná korelácia medzi úspešným absolvovaním testov a úspechom vo vzdelávaní a praktickým uplatnením žiakov. Čiže neplatí rovnica – úspešný v testoch = úspešný v živote a učení. Testy testujú schopnosť vypĺňať testy a nezisťujú reálne vedomosti žiakov. Porfóliové hodnotenie sa oblbnúť nedá. Pri ňom je úplne jasné, čo žiak vie, čo ovláda a kde sú jeho medzery.

Testovanie zle vplýva na úspešných aj neúspešných žiakov. Pri úspešných žiakoch sa zlým spôsobom buduje ich sebavedomie: „Som sebavedomý, lebo som zo všetkých najlepší.“ „Vôbec sa mi netreba učiť, lebo všetko tak či tak vždy viem.“ „Som lepší ako ostatní!“ Horší žiaci so slabšími výsledkami testov sú frustrovaní zo zlých výsedkov a tým sú často odrádzaní od štúdia. Strácajú akúkoľvek motiváciu učiť sa, prípadne rozvíjať aj svoje talenty. Pri unifikovaných testoch a unifikovanom spôsobe vyučovania učitelia často ani neprídu na to, v čom je dieťa talentované. Keďže ani zaneprázdnení rodičia s deťmi netrávia príliš veľa času, veľmi často nie sú individuálne talenty detí nikdy odhalené a tým pádom ani rozvíjané. Doma vzdelávané deti majú v tomto smere obrovskú výhodu. Vďaka času, ktorý s nimi rodičia strávia, svoje deti lepšie spoznávajú a omnoho lepšie dokážu rozoznať ich nadania a prednosti. Tie vedia následne rovíjať a deti si úspechmi v oblastiach, ktoré ich bavia a v ktorých sú prirodzene úspešné, zdravým spôsobom budujú sebavedomie.

Čo vlastne je protfólio?

Sú rôzne typy portfólií:
– pracovné: dokumentuje pokroky dieťaťa
– reprezentatívne: určené na prezentáciu na skúškach, obsahuje to najlepšie z pracovných portfólií často i z obdobia niekoľkých rokov
– projektové: zamerané na konkrétnu oblasť

Majú rôznu formu:
– zakladač
– CD
– krabica
– video
– blog na internete, ….

Portfólio patrí dieťaťu, čiže keď si ho chceme požičať alebo niekomu ukázať, pýtame si od dieťaťa povolenie. Na základe portfólia vie skúsený rodič či pedagóg zistiť, čo dieťaťu ide a čo nie. Vie zistiť, či dieťa spĺňa požiadavky pre daný ročník. Vie krásne sledovať pokrok dieťaťa v rôznych oblastiach a v neposlednom rade sa na základe portfólia dajú určiť konkrétne talenty dieťaťa.

Portfólio vedie deti k samostatnosti. Učia sa systematickej práci. Pri výbere prezentačného portfólia sa učia sebahodnoteniu – vyberajú najlepšie práce, čo ich vedie k hodnoteniu ich predchádzajúcej činnosti.

Pani Beštová pridala praktickú skúsenosť s portfóliom svojej dcéry. Tá si na prijímacie skúšky na históriu na Karlovej univerzite zobrala prezentačné portfólio zo štúdia histórie na základnej škole, kde mala do hĺbky spracované niektoré historické témy. Aj keď na testoch nedopadla najlepšie a len na základe ich výsledkov by sa na školu nedostala, na ústnom pohovore svojím historickým portfóliom zaujala tak veľmi, že ju na štúdium histórie zobrali. Aj keď Veronika (dcéra p. Beštovej) nemala široké všeobecné vedomosti z histórie, čo jej znemožnilo uspieť na testoch, hĺbkové vedomosti z niekoľkých oblastí odprezentované formou portfólia jej zabezpečili úspech v podobe prijatia na školu. Z toho vyplýva, že je lepšie prebrať niekoľko vecí do hĺbky, ako sa „plytko“ venovať mnohým veciam. Pri „hĺbkovom“ štúdi nejakej konkrétnej témy sa deti učia samostatnosti a učia sa systému štúdia – nájdenie a zabezpečenie si literatúry (rešerš), schopnosť túto literatúru spracovať do hutnej podoby, nájsť súvislosti a všetky získané vedomosti spracovať v ucelenom texte (slohu), ktorý musí mať hlavu i pätu. Takto získaný systematický prístup k riešeniu nejakej témy, či problému, deti dokážu aplikovať na akúkoľvek inú oblasť. Veľmi rýchlo sa dokážu prepracovať ku konkrétnym relevantným výsledkom, na rozdiel od bežných školopovinných det, ktoré majú namemorovaných množstvo vedomostí, ale nedokážu ich zmysluplne spracovať a keď narazia na oblasť o ktorej nič nevedia, zostanú stáť v nemom úžase a nepohnú sa ďalej.

Spomenuté boli aj niektoré výhody domáceho vzdelávania: rodičia i deti ušetria množstvo času a problémov (ranné vstávanie, presun do školy, nevyspatosť, domáce úlohy, výchovné problémy, atď.), deti sú sebavedomejšie, lepšie a jednoduchšie vedia reišiť vzťahové problémy, majú schopnosť rýchlejšie riešiť akékoľvek situácie. Keď sa vo veku 10 a viac rokov dostanú do kolektívu, už sú o osobnosti s vlastným postojom k životu a nie sú ľahko ovplyvniteľné názormi svojich spolužiakov alebo učiteľov.

Ak máme problémy so školou, kde sú deti prihlásené, napr. pri preskúšavaniach aleko keď cítime nepriateľstvo a domietanie zo strany učiteľov alebo riaditeľa, je potrebné školu vymeniť. Kľudne to treba urobiť aj niekoľko krát dovtedy, kým nenájdete ústretovú školu a ústretového riaditeľa. Skôr alebo neskôr sa taká škola určite nájde. Vo všeobecnosti platí, že čím tradičnejšia  a jednoduchšia škola, tým menej problémov robia DV žiakom a ich rodičom. Alternatívne školy sú poväčšine problematické. Učitelia na nich sa svojmu vzdelávaniu a príprave na vyučovanie omnoho viac venujú. Keď sa rozhodneme svoje dieťa zo školy zobrať, berú to ako osobnú urážku a dehonestáciu ich práce a úsilia. Nechápu postoj a dôvody rodičov, veď „oni pre deti tak veľa robia a venujú sa im“.

Dôležité je, aby sa DV rodičia neustále stretávali a vymieňali si skúsenosti a informácie. Treba vychovávať ďalšie a ďalšie generácie DV rodičov tak, aby sa skúsenosti jednej generácie prenášali na ďalšie generácie. Aby sa noví rodičia dokázali vyhnúť chybám, ktoré robili v začiatkoch prví piekopníci. Je kontraproduktívne a nepraktické, aby noví DV rodičia pracne znovuzískavali rovnaké vedomosti a informácie, ktoré už pred nimi získali iní DV rodičia. Treba celé hnutie posúvať ďalej a nie stagnovať na mieste.

Pre doma vzdelávané deti je dôležité, aby žili v podnetnom prostredí. Samotná metóda vzdelávania nie je podstatná. Každému vyhovuje niečo iné. Deti by sa mali učiť s chuťou a radosťou a na preskúšavanie do školy by sa mali tešiť, lebo tam sa idú pochváliť s tým, čo sa doma naučili.

Tony Frič