Poslankyňa NR SR Mária Šofranko – odkaz domškolákom a jej prínos k domácemu vzdelávaniu na druhom stupni

PaedDr. Mária Šofranko (50 r.) bola v marci 2020 zvolená za poslankyňu NR SR (OĽANO). Pochádza z východného Slovenska, doktorát z pedagogiky získala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Viac ako dvadsať rokov pracovala v školách a školských zariadeniach ako pedagogička i vedúca pracovníčka. Má dospelú dcéru a vnúčika. Svojou snahou sa zaslúžila o schválenie rozšírenia individuálneho (domáceho) vzdelávania aj na druhý stupeň ZŠ na Slovensku. Bola taká láskavá a OZ DVS odpovedala na niekoľko otázok.

Stretli ste sa s problematikou domáceho vzdelávania predtým, než ste sa stali poslankyňou?  

Moja prvá skúsenosť s domácim vzdelávaním bola zhruba pred siedmimi rokmi. Pri rozhovore so známou som sa opýtala, ako sa darí deťom v škole. Jej odpoveď bola: „My sa učíme doma.“ Úprimne Vám poviem, že som touto odpoveďou ostala zaskočená, pretože aj napriek tomu, že som pedagóg, nemala som informácie o tomto osobitnom spôsobe plnenia školskej dochádzky. A tak som začala viesť s týmito deťmi rozhovor. Musím povedať, že som bola milo prekvapená, akým spôsobom so mnou deti komunikovali a ako sebavedomo vystupovali. Opisovali mi, ako vyzerá ich deň, kedy a akým spôsobom sa učia i to, ako chodia na komisionálne skúšky do kmeňovej školy. Mali veľkú radosť, keď ich pani učiteľka v základnej škole pochválila za vedomosti, ktoré získali doma.  

Poznáte rodiny, kde sa  deti vzdelávajú  doma?  

Áno, poznám. Dokonca vďaka príprave novely zákona o individuálnom vzdelávaní som spoznala ďalšie rodiny. Každá rodina má svoj vlastný príbeh a je zaujímavé počúvať, prečo sa rodičia rozhodnú pre tento spôsob vzdelávania. Práca učiteľa je krásna, ale náročná, a ak ste rodič a zároveň aj učiteľ, je o to náročnejšia. 

V čom vidíte prínos domáceho vzdelávania? 

Národný ústav pre výskum domáceho vzdelávania v USA (NHERI) zverejnil 15. 1. 2021 informáciu, že zvýšený záujem o domáce vzdelávanie nie je iba regionálnou, ale aj globálnou záležitosťou. Výskum tiež uvádza, že 78 % recenzovaných štúdií o akademických výsledkoch ukazuje, že študenti domácej školy dosahujú štatisticky významne lepšie výsledky, ako tí na inštitucionálnych školách. Rovnako 87 % recenzovaných štúdií o sociálnom, emočnom a psychologickom vývoji hovorí v prospech lepších výsledkov v porovnaní s inštitucionalizovaným vzdelávaním.  

Domáce vzdelávanie nie je pre všetkých rodičov a prínos vidím v tom, že sa jeden rodič venuje jednému až trom deťom, kdežto v škole sa venuje jeden učiteľ 15 až 25 deťom. 

Hlavný prínos okrem iného vidím v tom, že domáce vzdelávanie umožňuje: 

  • praktickejšie organizovanie vlastného času v rodine, 
  • vyššiu úroveň kreativity, 
  • väčší priestor na diskusiu a riešenie problémov, 
  • pocit slobody, bezpečia,  
  • väčšiu samostatnosť, 
  • sú prirodzene motivované učiť sa nové veci a rozširovať vlastný potenciál. 

Ako ste sa dostali k zodpovednosti za prípravu návrhu zákona o individuálnom vzdelávaní na 2. stupni ZŠ?  

V tom všetkom má prsty môj kolega a zároveň aj spolupredkladateľ zákona Peter Kremský. Máme na jednej chodbe poslanecké kancelárie a jedného dňa sa ma opýtal, či by som nemohla pomôcť domškolákom. Som človek, ktorý prácu poslanca robí nie kvôli politickým bodom, ale pre ľudí. Veď povedzme si úprimne, asi veľký záujem z radov vládnych poslancov v predchádzajúcich volebných obdobiach o individuálne vzdelávanie nebol, keď až po trinástich rokoch fungovania individuálneho vzdelávania na prvom stupni sa nám podarilo posunúť Slovensko na úroveň, ktorá je bežným štandardom v mnohých krajinách.  Rozprávala som sa na príjemnom pracovnom stretnutí s manželkou pána Kremského, Erikou, ktorá má osobné skúsenosti so vzdelávaním svojich deti doma. Porozprávali sme sa o problémoch a úskaliach individuálneho vzdelávania. Potom nasledovalo stretnutie s pani Vierou Krajčovičovou, toho času predsedníčkou občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku (OZ DVS). A tu už vznikal reálny návrh novely.  

Ako prebiehala príprava? 

Po vyššie spomenutých stretnutiach sme spolu s kolegami zorganizovali viacero pracovných stretnutí, kde sme spolupracovali s riaditeľmi kmeňových škôl, pedagógmi, ktorí zabezpečujú vzdelávanie domškolákov, rodičmi domškolákov, priaznivcami individuálneho vzdelávania, zástupcami OZ DVS a v neposlednom rade so zástupkyňou z ministerstva školstva pani PaedDr. Annou Chlupíkovou a samotným ministrom školstva pánom Branislavom Gröhlingom. 

Navštívila som aj niekoľko komunitných zariadení, kde sa deti z viacerých rodín vzdelávajú v skupinách, ktoré sú sprevádzané učiteľmi. Pre získanie informácií, ako individuálne vzdelávanie prebieha v iných štátoch Európskej únie, sme požiadali Odbor Parlamentného inštitútu Kancelárie NR SR o vypracovanie štúdie, v ktorej je uvedené, že z 29 skúmaných štátov je individuálne vzdelávanie právne ukotvené až v 23 krajinách, kde rozlišujú medzi konzervatívnym a liberálnym prístupom k aplikovaniu individuálneho vzdelávania. V prípade konzervatívneho prístupu ide o štáty, ktoré majú domáce vzdelávanie vekovo, ročníkovo či inak limitované – napríklad špeciálnym povolením. Ide o štáty ako Česká republika či Rakúsko. Za liberálne štáty označili také, ktorých prístup k domácemu vzdelávaniu nie je obmedzený a pripúšťa sa akákoľvek forma domáceho vzdelávania. Povinnosťou rodičov je len prihlásiť školopovinné dieťa do databázy o vzdelávaní v škole alebo v inej odbornej inštitúcii. Tu zaradili napríklad susedné  Poľsko. Táto štúdia bola pre nás obohacujúca pri príprave novely zákona. 

Stretnutie pracovnej skupiny, ktorá pracovala na novele školského zákona rozširujúcej domáce vzdelávanie na 2. stupeň ZŠ. (foto: archív M. Šofranko)

Dozvedeli ste sa pri príprave novely zákona o domácom vzdelávaní niečo, o čom ste predtým nevedeli? 

Pre mňa bolo dosť šokujúce zistenie, ako rodičia museli postupovať, ak chceli mať svoje deti vzdelávané individuálnym spôsobom aj na druhom stupni. Títo žiaci mohli byť zapísaní len na školách v Česku alebo v USA. Museli uvádzať pobyt v Česku a častokrát to bolo riešené len pro forma. Deti museli chodiť dvakrát do roka na preskúšanie. A zhruba o 400 žiakoch sme kvôli absencii individuálneho vzdelávania na druhom stupni na Slovensku nemali žiadne informácie. Prekvapilo ma, že ľudia túto formu vzdelávania neuznávajú, majú pocit, že dieťa sa nič nenaučí, považujú to skôr za rozmar rodičov. 

Spolupracovali ste aj s aktívnymi členkami OZ DVS, teda matkami, ktoré už učia svoje deti doma. Ako hodnotíte túto spoluprácu? 

Spoluprácu s členmi OZ DVS hodnotím veľmi pozitívne. Oceňujem ich aktívny prístup, promptné reagovanie a tiež uskutočnenie prieskumu situácie domškolákov na Slovensku, ktorého úlohou bolo zistiť, ako prospievajú aktuálni domáci školáci, ako sa socializujú, ako sa dokážu adaptovať na prostredie v kolektíve a na školské prostredie a v akej situácií sú rodiny vzdelávajúce svoje deti doma. Musíme dotiahnuť do konca ešte veci ako napríklad normatív, ktorý je veľmi nízky (10 %), komisionálne skúšky, kvalifikačné predpoklady rodičov a mnoho iného. Nie som zástancom rozhodnutí od zeleného stola. Dôležité úpravy v návrhoch zákonov musia byť prejednané s tými, ktorých sa priamo dotýkajú. Len vtedy bude novela zákona prínosom. 

Stretnutie pracovnej skupiny, ktorá pracovala na novele školského zákona rozširujúcej domáce vzdelávanie na 2. stupeň ZŠ. (foto: archív M. Šofranko)

Odozva kolegov poslancov v prvom i druhom čítaní bola priaznivá a návrh zákona bol schválený. Ako ste to vnímali? 

V prvom rade som vnímala rozdielne pohľady, názory a postoje organizácií odborníkov, ktorých si vážim a rešpektujem ich. Štátna školská inšpekcia, ktorá vo vybraných školách zisťovala dodržiavanie podmienok organizácie individuálneho vzdelávania a posúdenie priebehu komisionálnych skúšok jeho priamym pozorovaním. Združenie základných škôl Slovenska, ktoré vyjadrilo nesúhlas s našim návrhom a uviedlo niekoľko výhrad voči predkladanej novele. Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania nevidel dostatok dôkazov, ktoré by nám umožňovali bez pochybností sa vyjadriť v prospech predloženého návrhu úpravy školského zákona. Zásadný nesúhlas s návrhom individuálne vzdelávať i na druhom stupni vyjadril aj Odborový zväz. Štátny pedagogický ústav nemal námietky proti tomu, aby sa domáce vzdelávanie na druhom stupni základných škôl uplatnilo. Uviedol, že pozícia domáceho vzdelávania v systéme vzdelávania sa radikálne nezmení, len sa jasnejšie zaraďuje k umiernenému a stále striktne regulovanému uplatňovaniu domáceho vzdelávania na úrovni základných škôl. Podpora tejto malej novely školského zákona bola vyjadrená už na Výbore NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Či už v pléne alebo v médiách vystúpilo viacero poslancov, ktorí vyjadrili svoj podporný alebo tiež kritický názor. Napríklad pán poslanec Habánik upozorňoval na riziká a kvalitu tohto vzdelávania. Výsledok hlasovania, kedy zo 127 prítomných poslancov hlasovalo 94 ZA ma veľmi potešil, pretože stálo ma veľa úsilia a síl presvedčiť kolegov o správnosti nášho zámeru. Našim cieľom totiž bolo zabezpečiť rovnosť príležitostí pre všetkých, no najmä pomôcť deťom, pretože mi záleží na každom jednom z nich.  

Zákon bude účinný od septembra 2021. Chystáte pre domškolákov aj ďalšie zmeny?

Sľúbila som, že sa budem tejto téme naďalej venovať. Uvažuje sa o vzniku garančných centier, ktoré by boli centrami podpory pre všetkých aktérov. Som členkou pracovnej skupiny na Ministerstve školstva, ktoré pripravuje vyhlášku. Samozrejme, že mi záleží na tom, aby nevznikali žiadne pochybnosti, či je táto forma vzdelávania správna. Od septembra budem navštevovať a zaujímať sa o vzdelávanie domškolákov, o priebeh výučby v komunitných centrách. Podnety od vás budem prediskutovávať na Ministerstve školstva. 

Je niečo, čo by mohli domškoláci urobiť pre Vás? 

Želala by som si zažiť jeden deň domškolákov, kde by mi ukázali, ako sa vzdelávajú. Potešil  by ma od detí obrázok, pozvanie na stretnutie, či spoločne strávený čas alebo informácia o ich úspechoch a výsledkoch vzdelávania. Rada by som nazrela do vzdelávacích materiálov vlastnoručne pripravených rodičmi, aby som mohla šíriť dobré meno domškolákov, že ich vzdelávanie je na výbornej úrovni. 

Chceli by ste domškolákom niečo odkázať?

Nie je podstatné, kde sa dieťa učí, je dôležité, aké kvalitné vzdelanie dostane, pretože to sú základy, na ktorých staviame našu budúcnosť. Každé jedno dieťa je výnimočné. Svoj cieľ dosiahne len vtedy, ak bude na sebe pracovať. Urobia mi najväčšiu radosť, keď budú vo svojich životoch šťastní, dostatočne do života pripravení a úspešní vo všetkom, do čoho sa pustia. Prajem im krásne domáce vzdelávanie, na ktoré budú s láskou spomínať. 

Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa úspechov v pracovnom i osobnom živote!

Please follow and like us:
error20
fb-share-icon0