Tag Archives: prázdniny

Domškolácky deň s Dankou, Maťom a ich deťmi (8, 6)

V hlavných úlohách: mama Danka (knihomoľka milujúca svoju posteľ, s tvorivým duchom pre umelecké využitie všetkého, čo veľmi rada za týmto účelom zhromažďuje), tata Maťo (praktický a technický typ so zmyslom pre dobrodružstvo), Ondrej (večne filozofujúci knihomoľ, vedátor a vytrvalec; budúci tretiak) a Šimon (neposedná vrtuľa a najväčšie jašidlo aj mojkadlo zároveň; budúci prvák).

Bývame vo veľkom rodinnom dome s malou záhradou. Túžime síce po zmene, ale momentálne sme spokojní aj s tým, čo práve máme. Pozývame vás stráviť jeden deň s nami.

„Hnilý“ deň s prekvapením 🙂

Milujem hnilé dni! Naozaj! Teda, aby sme si rozumeli… hnilé veci normálne kompostujeme. Ale hnilé dni, to je iná kapitola. To sú také, keď nemáme nič naplánované. Deň, ktorý sa tvorí priebežne. Necháme ho plynúť a sme sami sebou. A spolu! <3 Ide o to, že máme radi svoju pohodu. To je vlastne jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre domáce vzdelávanie.

Niektoré dni máme zas viac uponáhľané, načasované a štruktúrované. Ide napríklad o dni, keď chodím do práce. Do ŠKOLY. Áno, pracujem v škole a dokonca tam so mnou častokrát chodia aj naše deti, ktoré sú inak doma vzdelávané. Ešteže tam nebývame každý deň ;).

Teraz samozrejme prázdninujeme, hoci tiež sa nám dni striedajú – tie akčné s tými „hnilými“ alebo niekedy také miešané „pol na pol“. Nakuknite teda, ako vyzerá náš hnilý alebo voľný, slobodný či pyžamový deň :). Niekedy nás vie dokonca poriadne prekvapiť! Ako sa to stalo aj dnes…

Predošlá noc bola pre deti výnimočná, pretože sa chalani nasáčkovali do našej manželskej postele, keďže tata bol dlho do noci preč a dal deťom povolenie. Noc pri maminke je u nás stále hitom bez ohľadu na vek. Zatiaľ si to užívam, pretože verím, že to nepotrvá večne ;).

8:00 – Vstávanie na etapy

Ondrík vstáva (na jeho pomery dosť neskoro) a pritúli sa. Ja som ešte v polospánku. Väčšinou sa budí prvý z celej rodiny. Na ostatných zvykne čakať buď s knihou, pri Legu alebo len tak v posteli – prevaľovaním sa a premýšľaním. O 8:30 som sa konečne vygúľala z postele aj ja. S odhodlaním, že idem fotiť každý okamih tohto dňa. Netuším, ako to dnes dopadne. (Keď to píšem, viem že zaujímavo, vlastne ako vždy :). S Ondríkom sa presúvame dole (na prízemie), navrhujem na raňajky obľúbenú kašu.

8:45 – Druhá várka

O 8:45 sa zobúdza Šimi a volá ma kňučkavo-rozospatým hlasom hore na poriadne vystískanie. Bez toho snáď ani deň nemôže začať. Milujem tieto rána!

8:55 – Spoločná modlitba

Pred zahájením raňajok treba ešte využiť chvíľku na čítanie. Potom sa presúvame do kuchyne. Poďakujeme za nový deň a za jedlo. Prosíme o silu, lásku a vzájomnú trpezlivosť. A „Nech nám je spolu dobre!

9:00 – Raňajky

Pohánková kaša nenadchla druhého, ten si vybral cereálie s mliekom. Nie som nadšená, no tentoraz nič nenamietam. Ondrík si prišiel na svoje a pýta si tretí tanier kaše so slovami: „Keď som ja hladoš, tak sa veľmi neteš!“ Okolo 9:15 odchádza z kuchyne a odkladá špinavý riad ku drezu. O chvíľu rovnakým spôsobom opúšťa kuchyňu aj Šimonko.

9:15 – Čitateľský klub a intermezzo s dekou

Čítanie pokračuje. Ondrík nám hovorí o nejakom pohorí, o ktorom práve číta. Zrazu sa znenazdajky objaví vedľa neho Šimon prikrytý dekou. On veru nebude teraz čítať, chce Ondríka vyprovokovať ku hre. Ja nadhodím: „Aj na našom gauči vyrástlo nejaké pohorie.“ Ondrík necháva knihu a začína hra s dekou. Do toho sa Šimi nahlas zamýšľa: „Ako rýchlo sa točí Zem?“ Netreba sa dvakrát pýtať, Ondrík mu veľmi rád dá prednášku: „Zem sa točí rýchlosťou…“, keby som si to aspoň pamätala… „Slnko sa netočí…“ Spolu sa nad tým zamýšľame.

9:35 – Opúšťam kuchyňu

Ja si zatiaľ dávam aspoň zbežne do poriadku kuchyňu, nech ma pohľad na ňu príliš nevyrušuje a môžem sa ísť venovať iným veciam.

9:40 – Spontánne rušíme pyžamový deň

Prichádza neočakávaný zvrat tohto dňa: v rekordnom čase sme všetci prezlečení! A dokonca z vlastnej iniciatívy! (Bez zvonenia kuriéra či poštárky alebo iných rušivých faktorov.) Len preto, že som ich išla hore odfotiť a rovno som sa dala „do poriadku“. Keď videli, že si upratujem posteľ a prezliekam sa, spontánne sa obaja pridali. Ticho žasnem, čo dokáže dobre načasovaný dobrý príklad. No dobre, dobre, tie periny som im aj pripomenula (ale len raz ;).

9:45 – Lego chvíľka

Keď sa deti ponoria do ich Lego sveta, niekedy celkom dlho o nich neviem. Jedine ak treba prísť na prehliadku veľkej elektrárne alebo na jazdu extra špeciálnym lietadlom s neuveriteľnými vymoženosťami. Chápem, že sú to pre chlapcov súrne záležitosti, preto sa vtedy snažím všetko prerušiť a bežím za nimi. Teraz len nakuknem, odfotím a pracem sa dolu využiť nerušenú chvíľu.

9:45 – Môj študijný čas

Dnes sa ide vzdelávať mama. Téma: tvorenie s deťmi. Je to téma týkajúca sa môjho hobby i mojej práce, takže úplne slobodne, dobrovoľne a s radosťou si sadám k online kurzu Radky Rubešovej, na ktorý som sa prihlásila. Pozerám, dumám a snažím sa vypĺňať materiály. Ale asi mi to nie je súdené.

10:00 – Znovu tá deka?

Akurát teraz chlapci na poschodí veľmi dlho sami nevydržali. Jedného zavolala „príroda“ a druhý (ten, ktorý má v popise „vrtuľa“) ide dole za mnou. Zabalený v deke hovorí: „To je moja domáca mikina.“ Niekedy sa čudujem, načo sú deťom hračky, keď sa vedia pohrať aj s najbežnejšími vecami. „Do autobusu si ju mám brať?“ pokračuje Šimonko s huncútskym úsmevom. Neviem čo povedať, tiež sa len usmievam. Asi pochopil, že som chcela mať chvíľku pre seba. Začal sa hrabať v gombíkoch, ktoré sme nechali rozložené po včerajšom tvorení. Je to výhoda, pretože sú hneď pri počítači. Snažím sa ako-tak sústrediť, ale Šimonko si (alebo skôr mi) stále niečo „hudie“. Asi študijné plány nechám na neskôr a idem sa venovať môjmu strašidielku :).

10:10 – Čitateľský (a debatný) klub pokračuje

Ondrejko sa znovu vrhá do čítania. Neviem ako u vás, ale nám knihy samy skáču do rúk jedna radosť. Proste len tak ideš po dome a zrazu kniha v ruke! No nezalistuj si v nej… Práve letí u nás téma (popri ďalších 10-tich) o robotoch. Ondrík nám hovorí, že počítač porazil v šachu ruského šampióna. Šimonka (aj jeho deku) to tiež zaujíma a prisadá si.

10:40 – Vynútená pozornosť

Neskôr sa to zvrhne a Šimonko konečne dosiahne svoje: vyprovokuje Ondríka a naťahujú sa na gauči. Asi nemám zmysel pre takéto aktivity a chlapcov miernim.

10:55 – Spoločné plánovanie

Ondrík si ide kresliť – vyrába si elektrárne. Pritom vymýšľa plán ísť sa pobicyklovať na pole, kde by mohol ísť rýchlosťou 35 km za hodinu. Keď chodia sami, majú rýchlostné obmedzenia, takže v tomto pláne sa ráta aj so mnou. V zásade nemám nič proti, ale ideálne neskôr. Rozmýšľam, čo s obedom. Fazuľovú polievku máme, len treba dorobiť druhé.

11:05 – Ďalší (ne)čakaný zvrat

Prichádza domov tata Maťo. Dnes poobede bude výnimočne doma. Zahlási, že je dohodnutá chata, na ktorú nás pozval starkého brat – tatov strýko. Včera ešte nebolo totiž isté, či to vyjde. Chlapci sú nadšení! Aj ja! Črtá sa mi voľný „bejvák“. To je úplná rarita! Potom riešim jeden dôležitý rodinný telefonát. Keď Maťo vidí, že sa zatiaľ neschyľuje ku koncu, iniciatívne preberá prípravu obeda. Poteším sa a v duchu si vravím, že hlad je najlepší kuchár.

11:50 – Letná lyžovačka

Plán s bicyklovaním nevyšiel, tak sa u nás konajú aspoň lyžiarske preteky. Lyže tvoria vankúše a omotané šály a šatky okolo nôh. Už len prilba a ide sa na to! Deti lyžujú po celom priestore a sú vo svojom živle. Ale čo sa nestalo: Šimon doháňal Ondríka a trochu si rozrazil peru na jeho (hasičskej) prilbe. Nadšenie strieda plač. Ponúkam prvú pomoc v podobe repíkového obkladu.

12:20 – Obed

Dnes obedujeme všetci spolu. Pri stole sa častokrát premelú všetky možné témy. Dnes pri ňom ale dlho nevydržíme, pretože chlapov čaká „výprava“, na ktorú sa treba prichystať.

12:40 – Balenie na chatu

Radosť z poobedňajšieho plánu ísť na chatu spôsobí, že sa Ondrík ide z vlastnej iniciatívy pobaliť. Nachystá si veci, ktoré si chce vziať. Šimonko sa pridá neskôr, avšak s menšou ochotou. Spolu si to ešte prejdeme a dobalíme pár drobností. Tata Maťo zatiaľ „homeofficuje“.

13:20 – Vedátorčenie s magnetmi

Chlapci vytiahli pomocou magnetickej udice spod gauča jeden cent. Z toho spontánne vyplynula hra s magnetmi. Experimentov sa ujal Ondrejko, Šimon tentoraz pozoruje. Deti sa pravidelne nadchnú pre podobné aktivity a rady skúmajú, čo všeličo sa dá s rôznymi materiálmi. Niekedy to veľmi zaujímavo dopadne. Ak nás téma veľmi zaujme, vezmeme si na pomoc aj knihy, prípadne internet. Zrazu sa vonku objavili susedky – kamošky. To je vždy dobrá motivácia ísť von. Ondrík jednej ukazuje svoje magnetické objavy, Šimi sa niekam vyparil s druhou.

14:10 – Slávnostné nakladanie auta

Pomôžem chlapom dobaliť posledné veci, kým oni zatiaľ nakladajú auto. Posledné posilnenie v kuchyni, záchod, pusinky a krížiky na rozlúčku a hurá za novými zážitkami!

14:40 – Vzduch je čistý! 😉

Spamätávam sa z tej náhlej zmeny. V hlave sa mi to „melie“ a neviem čo skôr: Hĺbkové upratovanie? Zvaliť sa do postele s knihou? Práca na počítači? Povenovať sa našej džungli, (teda záhrade)? Alebo sa pustiť do upratovania mojej tajnej kreatívnej izby, v ktorej sa už nedá ani pohnúť? Nakoniec to bolo z každého rožku trošku. Veľké plány som si radšej nerobila, aby som sama seba príliš neznervózňovala. Už len to blahodárne ticho… (na striedačku s vypeckovanou hudbou 🙂 )

Druhá etapa dňa s tatom Maťom:

14:40 – Cestujeme na chatu

Vyrážame na chatu. Ondrík sa tradične chopil mapy a sleduje, kadiaľ cestujeme. Niektoré trasy pozná už skoro naspamäť: všetky dôležité body, mestá a odbočky.  Za Dolnou Stredou prichádza klasická otázka „To je Váh alebo Hron?” Po chvíľke premýšľania rieku správne identifikuje ako Váh. Pri Nitre si zase nahlas zopakuje svoje vedomosti o veľkosti tohto krajského mesta. Cestou spolu so Šimonkom hrajú klasické „cestovné“ hry: „ZC je aké mesto?” Šimon: „Fúha, to Porsche išlo ako rýchlo? Podľa mňa asi tak 180.” Ondrík: „Podľa mňa len asi 150.” Pri Zvolene odbočujeme a volíme trasu cez Hriňovú, kadiaľ nechodievame až tak často. Ondrík vyťahuje mapu a študuje trasovanie diaľnice R2.

17:30 – Príchod na chatu

Zvítavame sa  s rodinou. Na chate nás čaká môj strýko, bratranec a sesternica s rodinami. S viacerými sme sa už dlhšie nevideli, niektorých chalani ešte nikdy nestretli, ale okrem nich už čakajú na chate aj ich tri sesternice HP, ZM a MG (10, 8 a 4) so švagrinou. Takže s radosťou vybehnú z auta a rozlezú sa s nimi po areáli, kde im poukazujú všetky dôležité zákutia chaty: potok, dreváreň, oheň…

18:00 – Udomácňovanie

Najbližších niekoľko desiatok minút vidím chalanov len občas prebehnúť okolo. Spolu so sesternicami už majú okamžite vymyslené plány aj na niekoľko víkendov a hneď sa vrhli na ich realizáciu. Vďaka tomu mám čas sa pokojne zvítať s rodinou a začať vybaľovať auto.

18:35 – Nekonečné rozhovory o prírode

Na chatu prišiel Ondrík s jasným cieľom vidieť čo najviac divých zvierat: ideálne medveďa, rysa alebo vlka. Využije príležitosť a začne vyzvedať od strýka, ktorý je na les a zvieratá v okolí veľký odborník: „Videl si už medveďa? A videl si už vlka?” Celý zvyšok víkendu Ondrík spoločne so Šimonkom rozoberajú so strýkom, ako by mohli vidieť medveďa a čo v prípade, že by ho naozaj niekde náhodou stretli. Alebo ako by sa ubránili svorke vlkov. Alebo či sú v okolí vretenice a čo robiť, ak by ho nejaká uhryzla… alebo…

Priebežne – Prírodoveda v praxi

Na pomoc sme si zobrali aj knihy. Osvedčil sa nám najmä Vreckový sprievodca prírodou, vďaka ktorému sme vedeli opäť identifikovať niektoré zvieratá (najmä hmyz a menšie vtáky), ktoré sme pri chate videli.

19:00 – Spoločný projekt

Jednou z hlavných aktivít prvého večera je stavba hrádze na potoku. Výstavbu vedie môj bratranec M., profesionálny ženista, takže hrádza naberá kvalitný základ a veľké rozmery.

19:30 – Večera

Na večeru nás čakala opekačko-grilovačka. Postupne sme si pochutili na grilovanom oštiepku, špekáčikoch, grilovanom mäsku a hlavne na grilovaných hríboch – kuriatkach, čerstvo nazbieraných na lúke. Chalani majú veľmi radi opekačku, ale asi ako všetky deti si najradšej opekajú rôzne paličky a všetko možné, čo nájdu naokolo.

20:30 – Posedenie pri ohni

Večer strávime spoločne pri ohni. My dospelí sa rozprávame, strýko M. spieva ľudové piesne, k čomu sa niekedy (viac menej neúspešne) snažíme pridať. Deti striedavo venujú svoju pozornosť prikladaniu papekov do ohňa a rozprávaním sa o šanci, že by prišiel na vedľajšiu lúku alebo nebodaj priamo ku chate medveď.

20:45 – Chytanie Skočkov

Šimonko s podozrivým chichotom dobehne do izby a celý natešený mi oznamuje, že doniesol Skočka do vnútra a že skáče po schodoch. Prvou mojou domnienkou bolo, že to bola mačka, ktorú priniesla moja sesternica. Nakoniec vysvitlo, že tak nazvali lúčneho koníka, ktorého Šimonko „ulovil“ na lúke. Chytaniu Skočkov sa nakoniec venoval až do neskorého večera za pomoci baterky a aj pri každej príležitosti celý zvyšok víkendu.

21:05 – Večerná výprava k prameňu

Počas večera s Ondrejkom rozoberáme, či sa na lúke môžu za tmy nachádzať vretenice. Chcel by ísť totiž pozrieť prameň – vyvieračku, ktorá je uprostred lúky nad chatou. Dlho sa odhodláva, ale nakoniec prekoná strach a v spoločnosti môjho bratranca M. a Šimonka sa vyberú na prieskum lúky.

21:20 – Prespávačka v altánku?

Sesternice HP a ZM sa nakoniec rozhodnú prespať vonku v altánku. Aj vďaka tomu, že HP na ďalšie ráno nadšene rozpráva, že niečo nad ránom zahliadla na kraji lúky, sa prespávaniu v altánku na ďalší deň nevyhnem ani ja. Lebo veď aj Ondrík so Šimonom chcú vidieť medveďa, ale sami spať vonku nechcú :). Aspoň túto prvú noc ale spíme v chate.
Ešte tradičný večerný cyklus – pátračka po kliešťoch, prezliekanie do pyžama, umytie zubov a spoločná modlitba. Ďakovať máme za čo – za skvelú rodinu, za krásnu prírodu, a tiež, že máme možnosť takto cestovať.

Úvahy mamy Danky: V duchu hodnotím tento deň. Uvedomila som si, že sme dnes v tom poobednom zhone zabudli na angličtinu (ktorú jedinú sme si dali v lete ako každodennú „úlohu“). Nestihli sme ani obľúbené spoločné čítanie. Ale vravím si, že nevadí. Myslím radšej na to, čo sa podarilo. A koľko veľa: ranné objatia, rozhovory, čítanie, kreslenie, poznávanie Slovenska a slovenskej prírody, pohyb a praktický život, vesmír a magnetizmus, rodokmeň v praxi, popritom štipka duchovna aj kultúry, a kadečo iné. Ešte aj tá neustále skloňovaná socializácia :). No deťom sa asi najviac rátal špeciálny čas s tatom, s rodinou a prírodou navôkol.