Najčastejším argumentom proti domácemu vzdelávaniu je zvyčajne socializácia a hneď za ňou nasleduje nenapĺňanie osnov, resp. nedostatočné vzdelanie, ktoré môže viesť k tomu, že sa takto vzdelávaní ľudia nebudú vedieť uplatniť na trhu práce. V tomto krátkom seriáli predstavíme príklady, ktoré potvrdzujú, že tie kuvičie hlasy nemusia mať pravdu.
Niektorí pedagógovia zastávajú názor, že domáce vzdelávanie by malo byť povolené len deťom, ktoré z rôznych dôvodov školu navštevovať nemôžu – najčastejšie kvôli rôznym zdravotným znevýhodneniam a špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, teda v prípadoch, keď škola nedokáže takýmto deťom vzdelávanie zabezpečiť. História nás však učí, že domáce vzdelávanie bolo (a je) jedným z kľúčov k úspechu mnohých významných umelcov, športovcov, ale aj štátnikov a vedcov. Dáva totiž takmer neobmedzený priestor rozvíjať sa v oblastiach, v ktorých je človek dobrý, a to bez mnohých rušivých vplyvov. Primárne domáce vzdelávanie pritom nebráni týmto deťom ďalej pokračovať na stredných či vysokých školách a dosahovať významné akademické úspechy. Pozrime sa teda na ďalších úspešných domškolákov v seriáli Úspešní domškoláci.
Thomas Alva Edison
Pri mene Thomas Alva Edison sa každému z nás rozsvieti nad hlavou pomyselná žiarovka, ktorou sa preslávil. Thomas Edison pritom navštevoval školu len krátko, pretože mal „ťažkú povahu“. Dnes by mu lekári podľa popisu pravdepodobne diagnostikovali ADHD. Jeho mama ho teda začala vzdelávať doma, kde ho naučila čítať, písať a počítať. Bol veľmi zvedavým dieťaťom a veľa vecí sa naučil sám vďaka samostatnému čítaniu. Už ako dieťa bol fascinovaný technológiami a strávil hodiny experimentovaním doma – rovnako ako dnes mnohí iní domškoláci. Ako dvanásťročný takmer úplne prišiel o sluch, avšak naučil sa s týmto deficitom nielen vnímať hudbu prostredníctvom vibrácií a rytmu, ale neskôr sa vyjadril, že vďaka tejto hluchote ho menej rozptyľovali okolité podnety a mohol sa lepšie sústrediť na svoju prácu. Počas svojho života sa neskôr zapísal aj na kurz chémie, aby svoje telegrafické pokusy mal o čo oprieť, keďže žiadnu inú vyššiu školu nikdy nenavštevoval. Muž, ktorý rozsvietil svet, nás obohatil aj ďalšími svojimi vynálezmi: telegrafom, fonografom, fluoroskopom, kinetoskopom a tým, že položil základy elektrickej distribučnej siete.
Theodore Roosevelt
Theodore Roosevelt, prezývaný Teddy, bol americkým politikom, štátnikom, ochranárom, prírodovedcom a 26. prezidentom USA. On aj jeho súrodenci trpeli rôznymi zdravotnými problémami, v jeho prípade najmä extrémnou astmou, ktorá mu bránila navštevovať školu. Jeho učiteľmi boli jeho matka, teta a francúzska guvernantka – ich pričinením sa neskôr dostal až na Harvard. Už odmalička bola jeho koníčkom zoológia – už v siedmych rokoch spolu so svojimi bratrancami vytvoril Rooseveltovské múzeum prírodnej histórie, kde zbierali a vystavovali uhynuté či ulovené zvieratá, ktoré sa už ako deti naučili konzervovať a preparovať. V deviatich rokoch dokončil svoje zápisky o pozorovaní hmyzu s názvom Prírodná história hmyzu. S rodinou veľa cestovali, čím získaval množstvo skúseností a rozvíjal svoje kozmopolitné vnímanie sveta. Počas svojich štúdií na Harvarde exceloval v mnohých oblastiach a v tej dobe bol aj uznávaným zoológom. Jeho život však smeroval do politiky, v ktorej sa našiel a stal sa jedným z najvýznamnejších prezidentov USA. Jeho aktivity a zákony pomohli výrazne zlepšiť život v USA, zaslúžil sa o rozvoj priamej demokracie a zdôrazňoval potrebu prihliadať na rozvoj budúcich generácií. Založil 121 lesných rezervácií. Je oceňovaný aj ako architekt moderného predsedníctva a prezidenta nového storočia, modernej Ameriky. Jeho podobizeň je vytesaná do skaly svetoznámeho pamätníka Mount Rushmore.
Michael Faraday
Michael Faraday bol anglický vedec, ktorý prispel k štúdiu elektromagnetizmu a elektrochémie. Medzi jeho hlavné objavy patria princípy elektromagnetickej indukcie, diamagnetizmu a elektrolýzy. Svojím výskumom magnetického poľa okolo vodiča prenášajúceho jednosmerný prúd popísal koncept elektromagnetického poľa vo fyzike. Zistil, že magnetizmus môže ovplyvniť lúče svetla a že medzi týmito dvoma javmi existuje vzťah. Jeho vynálezy elektromagnetických rotačných zariadení položili základy technológie elektromotorov a predovšetkým vďaka jeho úsiliu sa elektrina stala využiteľnou v technológii. Faraday pritom získal len najzákladnejšie školské vzdelanie, ako samorast však bol jedným z najvplyvnejších vedcov v histórii.
Vo veku štrnástich rokov sa stal učňom miestneho kníhviazača a kníhkupca, vďaka čomu mal možnosť prečítať mnoho kníh, vrátane knihy Isaaca Wattsa „Zlepšenie mysle“ a s nadšením implementoval princípy a návrhy v nej obsiahnuté. Počas tohto obdobia Faraday diskutoval so svojimi rovesníkmi v City Philosophical Society, kde navštevoval prednášky o rôznych vedeckých témach a rozvíjal svoj záujem o elektrinu. V roku 1832 udelila Oxfordská univerzita Faradayovi čestný titul doktora občianskeho práva. Počas svojho života mu ako uznanie za zásluhy o vedu ponúkli rytiersky titul, ktorý ale z náboženských dôvodov odmietol. Stal sa členom mnohých vedeckých spoločností – bol zvolený za člena Kráľovskej spoločnosti, ktorej sa dvakrát odmietol stať prezidentom, stal sa prvým fulleriánskym profesorom chémie v Kráľovskom inštitúte, bol zvolený za zahraničného čestného člena Americkej akadémie umení a vied, za zahraničného člena Kráľovskej švédskej akadémie vied, bol zvolený do Americkej filozofickej spoločnosti, bol jedným z ôsmich zahraničných členov zvolených do Francúzskej akadémie vied v roku 1844, bol zvolený za pridruženého člena Kráľovského inštitútu Holandska, ktorý sa o dva roky neskôr stal Kráľovskou holandskou akadémiou umení a vied a následne sa stal jej zahraničným členom.
Bol takou významnou osobnosťou vedy, že dokonca Albert Einstein mal na stene vo svojej pracovni Faradayovu fotografiu spolu s obrázkami Isaaca Newtona a Jamesa Clerka Maxwella. Fyzik Ernest Rutherford povedal: „Keď vezmeme do úvahy veľkosť a rozsah jeho objavov a ich vplyv na pokrok vedy a priemyslu, niet príliš veľkej cti, aby sme vzdali pamiatku Faradayovi, jedného z najväčších vedeckých objaviteľov všetkých čias.” Pritom väčšinu svojho vzdelania získal samoštúdiom ako mnoho iných domškolákov.
Alexander Graham Bell
Alexander Graham Bell bol kanadsko-americký vynálezca, vedec a inžinier. Do svojich jedenástich rokov sa vzdelával doma, potom nastúpil do školy. Tam však nijak neexceloval, známky mal len priemerné a predmety, ktoré ho nezaujímali (teda všetko okrem fyziky, chémie a biológie) v podstate ignoroval. Napriek tomu predstavil svoj prvý vynález, zariadenie na olúpanie pšenice, keď mal len dvanásť rokov. Stroj fungoval dlhé roky v mlyne jeho suseda a priateľa. V pätnástich rokoch odišiel zo školy a rok strávil so svojím starým otcom, ktorý v ňom prebudil vášeň k vzdelávaniu hodinami strávenými diskusiami a štúdiom a Bell už potom s nadšením nastupoval na univerzitu.
Jeho život bol ovplyvnený rodinnou situáciou – jeho otec i starý otec boli rétormi. Jeho matka i manželka boli obe nepočujúce a on vymýšľal rôzne spôsoby, ako s nimi efektívne komunikovať, prepojiť rečnícke umenie s vedou. Akustiku postupne prepájal s elektrinou a jeho úsilie viedlo k vynálezu prvého funkčného telefónu na svete. Paradoxne sám odmietol mať vo svojej pracovni telefón, aby ho nerušil počas práce. Založil spoločnosť Bell Telephone Company (neskôr známu ako AT&T) a za prvých desať rokov sa v USA predalo a zapojilo 150 000 telefónov. Využitím Edisonových patentov neskôr významne zlepšili kvalitu prenosu zvuku a zdokonalili tak jeden z najvýznamnejších vynálezov storočia.
Do konca svojho života sa pričinil aj o výskumy a vynálezy v oblasti optických telekomunikácií, lodí (krížnikov) a letectva. Bell taktiež pôsobil ako významný predseda National Geographic Society. Napriek zlým známkam a neúspechu v škole a vďaka času, ktorý mal na svoje pokusy a vynálezy ako domškolák, a vďaka jeho starému otcovi, ktorý v ňom prebudil lásku k vzdelávaniu, sa Bell stal známym vynálezcom a vlastní viac ako tucet patentov.
The Jonas Brothers
The Jonas Brothers je americká pop-rocková kapela, vznikla v roku 2005 a tvoria ju traja bratia – Kevin Jonas, Joe Jonas a Nick Jonas. Na svetlo sveta ich vyniesla televízna stanica Disney Channel a dodnes predali viac ako 130 miliónov albumov, z ktorých viaceré pravidelne obsadzovali prvú desiatku priečok v rebríčkoch obľúbenosti. Skupina vystupovala už na viac ako 2 800 koncertoch vo viac ako 52 krajinách sveta pred viac ako 35 miliónmi fanúšikov. Pri takomto tempe koncertovania a aj účinkovania v televíznom seriáli bratia nemali veľa priestoru navštevovať školu, a preto sa vzdelávali doma – začali, keď bol Kevin v druhej triede a pokračovali každý do konca strednej školy.
Maturitnú ceremóniu, ktorú im zrealizovala učiteľka ich kmeňovej školy, mali taktiež doma. The Jonas Brothers zarobili milióny dolárov a 10 % zo svojich zárobkov venujú svojej charite Change for the Children Foundation. Zasadzujú sa o podporu miestnych charitatívnych projektov, motivujú mladých deliť sa a konať, prispievajú na vedecký výskum cukrovky a podporujú aj medzinárodný program boja proti extrémnej chudobe. Bratia Jonasovci sú len ďalším príkladom toho, čím sa deti môžu stať a čo dokážu, keď dostanú slobodu rozvíjať svoje záujmy.
Simone Biles
Simone Arianne Biles Owens je americká umelecká gymnastka. Prvýkrát sa dostala ku gymnastike ako šesťročná a v ôsmich rokoch už začala navštevovať gymnastický krúžok. Trénovala čoraz viac, vyhrávala juniorské súťaže a v pätnástich rokoch, keď bola na strednej škole, sa dostala do reprezentačného juniorského tímu. Vtedy prešla aj na domáce vzdelávanie, aby mohla trénovať až tridsaťdva hodín týždenne. Dnes je s celkovým počtom tridsaťsedem medailí z olympijských hier a majstrovstiev sveta najviac dekorovanou gymnastkou v histórii a všeobecne sa považuje za jednu z najlepších gymnastiek všetkých čias. Sú po nej dokonca pomenované niektoré gymnastické cviky, ktoré do súťaží vniesla. Nebyť možnosti individuálneho vzdelávania, ktoré jej umožnilo skĺbiť vzdelávanie a jej najväčšiu záľubu, nemala by možnosť na sebe toľko pracovať a zapísať sa do histórie gymnastického športu.
Ryan Gosling
Ryan Gosling je známy kanadský herec. Ako dieťa chodil do školy, no mal zlé skúsenosti – zažil šikanu a problémy s učením a správaním, ktoré vyplývali z jeho ADHD, a nemal žiadnych kamarátov. Po incidente s nožmi, ktoré počas prestávky hádzal po spolužiakoch, ho zo školy na rok vylúčili. Mal vtedy desať rokov. Jeho matka ho ten rok učila doma a to mu pomohlo pozbierať sa. Povedal, že domáce vzdelávanie mu umožnilo naplno zažiť „pocit autonómie, ktorú nikdy nestratil“. Ten rok bol kľúčovým pre rozvoj jeho kreatívnej stránky. Zo školy definitívne odišiel v sedemnástich rokoch, aby sa mohol sústrediť na hereckú kariéru. V súkromí je údajne veľký šoumen, sebavedomý a priebojný. Dnes patrí tento mladík k najnádejnejším talentom novej hollywoodskej hereckej generácie. Zahral si napr. vo filmoch La La Land, Barbie, Blade Runner 2049, Kaskadér či Okamih zlomu. Bol nominovaný na viac ako 160 cien a získal viac ako 40 ocenení. Tvrdí, že za svoju nezávislú povahu vďačí práve domácemu vzdelávaniu.
Justin Timberlake
Justin Randall Timberlake je známy americký spevák, skladateľ a herec. Často ho označujú za „princa popu“ a je považovaný za jedného z najvplyvnejších zabávačov svojej generácie. Timberlake má všestranný hudobný talent – od písania textov až po hudobnú produkciu, je známym šoumenom a zahral si aj v niekoľkých filmoch. Je držiteľom mnohých ocenení vrátane desiatich cien Grammy a desiatok ďalších hudobných cien. Svoju hudobnú kariéru odštartoval ešte ako dieťa na základnej škole – podobne ako mnoho ďalších úspešných spevákov, vystupoval v Disneyho Klube Mickey Mousa. Do šiestej triedy navštevoval klasickú školu, potom sa rodina rozhodla podporiť jeho spevácku kariéru, presťahovali sa a od siedmej triedy až po ukončenie strednej školy sa Timberlake vzdelával doma. To mu dalo priestor rozvíjať svoj talent a vystupovať, keďže už od pätnástich rokov cestoval po turné so svojou vtedajšou skupinou NSYNC. Patrí medzi najlepšie zarábajúcich hudobníkov na svete a dokonca má aj svoju hviezdu na Hollywoodskom chodníku slávy.
Erik Demaine
Eirk Demaine je kanadsko-americký počítačový vedec, profesor Massachusetts Institute of Technology a jeden z najbrilantnejších vedcov v Amerike. Už v siedmich rokoch bol identifikovaný ako zázračné dieťa a trávil čas cestovaním po Severnej Amerike so svojím otcom. Celé detstvo sa vzdelával doma až do nástupu na univerzitu vo veku dvanásť rokov. Práve jeho nadanie bolo dôvodom, prečo sa vzdelával doma – aby mohol rozvíjať svoje schopnosti vlastným tempom. Demaine ukončil bakalárske štúdium vo veku štrnásť rokov a doktorát získal, keď mal dvadsať rokov. Jeho dizertačná práca o počítačovom origami vyhrala kanadskú národnú cenu za najlepšiu dizertačnú prácu. Aj keď nemá rád slovo „génius“, mnohí ho za neho považujú. V súčasnosti sa venuje počítačovej geometrii, dátovej štruktúre a algoritmom. Jeho umelecké matematické origami sú umiestnené napríklad aj v New Yorkskom Múzeu moderného umenia.
Samuel Chao Chun Ting
Americký fyzik s čínskymi koreňmi, nositeľ Nobelovej ceny za objavenie subatomárnej častice J, sa väčšiu časť svojho detstva vzdelával doma. Jeho rodičia boli vysokoškolskými učiteľmi v USA – otec bol inžinier a matka psychologička. Dva roky po jeho narodení sa rozhodli vrátiť sa do Číny. Tam ich zastihla druhá svetová vojna a japonská invázia, ktorá mladému Samuelovi v podstate zabránila navštevovať klasickú školu a až do siedmeho ročníka ho preto vzdelávali rodičia doma. Strednú školu dokončil na Taiwane. Nadšenie pre vzdelávanie a ďalšie bádanie prebral od rodičov a hoci na začiatku takmer nevedel po anglicky, po návrate do USA nastúpil na vysokú školu v Michigane, kde našiel svoj zmysel života. Študoval najmä matematiku a fyziku. Neskôr pracoval aj v CERN-e a prednášal a vyučoval na mnohých prestížnych univerzitách v USA a v Európe: na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, Deutsches Elektronen-Synchrotron (DESY) v Nemecku, Massachusetts Institute of Technology (MIT). Ting sa stal jedným z najznámejších géniov vzdelávaných doma a vplyv svojich rodičov – profesorov počas tohto obdobia považuje za jeden z najvýznamnejších pri formovaní jeho vzťahu k univerzitnému životu.
Prečítajte si tiež…
- Úspešní domškoláci II.
- Úspešní domškoláci I.
- Nikdy nebol vzdelávaný. Je z neho nevzdelanec a asociál, alebo pravý opak?
- Zo života násťročného domškoláka
20
0
20
20
