ZOH 2022 a ich využitie v domácom vzdelávaní

Doma vzdelávajúca mama Lucia Mešková pripravila rozsiahly materiál pre fanúšikov (nielen) zimných olympijských hier, ktorý skvelo a pútavo prepája viacero predmetov s týmto významným podujatím. Nájdete v ňom históriu OH, charakteristiku jednotlivých športov, úspešných športovcov a množstvo zaujímavých úloh a odkazov na ďalšie zdroje informácií.

Cieľom tohto článku je priniesť námety na prácu s aktuálnou témou, ktorou sú blížiace sa Olympijské hry 2022 a prepojiť ju s rôznymi oblasťami skúmania sveta okolo nás. Vychádza z materiálu Lucie Meškovej, ktorá ho pripravila pre svojich dvoch domškolákov a podelila sa oňho aj s domškoláckou komunitou.

Luciin materiál obsahuje úvodné pokyny, ako ho použiť, sprievodný text s množstvom odkazov na externé zdroje informácií, videá a úlohy obsiahnuté na pracovných listoch nasledujúcich po textovej časti materiálu. Ten si môžete v celku stiahnuť vo formáte pdf v časti Materiály.

Lucii ďakujeme za rozsiahly a podrobne spracovaný vzdelávací materiál. Ak sa rozhodnete jej prácu oceniť, môžete tak urobiť formou dobrovoľného príspevku na jej účet číslo: SK11 0200 0000 0018 1197 5754.

Olympijské hry boli celogrécke súťaže. Pravidelne sa usporadúvali v starovekom Grécku raz za štyri roky ako pocta bohovi Diovi v meste Olympia. Ich konanie sa datuje približne medzi rokmi 776 pred Kr. až 394 po Kr. Toto štvorročné obdobie, známe ako olympiáda, využili Gréci ako jednu zo svojich jednotiek merania času.

Začiatok olympijských hier je zahalený tajomstvom a legendou. Jeden z mýtov označuje Herakla a jeho otca Dia za pôvodcov hier. Podľa legendy to bol Herakles, kto ako prvý označil hry za „olympijské“ a ustanovil zvyk konať ich každé štyri roky. Neskôr vraj postavil olympijský štadión na počesť boha Dia. Po jej dokončení kráčal po priamke na 200 krokov a túto vzdialenosť nazval „štádium“, z ktorého sa neskôr stala jednotka vzdialenosti.

Prvá známa olympiáda sa konala v roku 776 pred Kr. a je zároveň prvou datovanou udalosťou gréckych dejín a počiatkom gréckeho kalendára.

Olympijské hry mali veľký význam, pretože upevňovali národnú jednotu Grékov, ktorí boli rozdelení na množstvo kmeňov. Hry sa konali v spojení s najdôležitejším sviatkom – oslavami boha Dia.

Pred hrami poslovia z Olympie chodili po celom antickom Grécku a pozývali ľudí, aby sa na nich zúčastnili. Oznamovali presný dátum konania hier a vyhlasovali boží mier. Ten sa týkal všetkých, ktorí cestovali kvôli hrám. Boli pod ochranou boha Dia, a teda ich nikto nesmel napadnúť.

Ako pretekári sa na hrách mohli zúčastniť iba slobodní občania gréckeho pôvodu (vylúčení boli cudzinci, otroci, ženy), pozerať sa na hry mohol ktokoľvek (okrem gréckych vydatých žien). Pretekári sa museli dostaviť do Olympie mesiac pred začiatkom hier na intenzívnu prípravu spojenú s diétou. O tom, aká tvrdá bola životospráva zápasníka v príprave na olympijské hry píše filozof Epiktétos na začiatku nášho letopočtu: „Chceš zvíťaziť na olympijských hrách? Vie boh, že aj ja, lebo je to čestné. Najprv si ale uvedom, čo tomu predchádza i čo za tým nasleduje, a až potom sa daj do práce. Musíš byť na seba tvrdý, jesť podľa prísnych predpisov, zdržiavať sa sladkostí, cvičiť aj proti svojej vôli v určitú hodinu, v horúčave, v mraze, nesmieš piť studenú vodu ani víno, kedy sa ti zachce, slovom, ako lekárovi sa musíš zveriť svojmu cvičiteľovi; potom sa musíš dať od svojho súpera dokopať, hocikedy si vymkneš ruku, vyvrtneš členok, nadýchaš sa prachu, neraz ťa vyšibajú a napokon podľahneš! To všetko si zváž, a ak budeš mať aj potom chuť, venuj sa zápasníctvu!“ Hry sa otvárali sprievodom pretekárov a ich slávnostnou prísahou Diovi. Jednotlivé preteky prebiehali pod dozorom rozhodcov.

Pôvodne hry trvali jeden deň a pozostávali len z jednoduchého behu na vzdialenosť jedného štádia (cca 192 m). Neskôr trvali päť dní a začínalo sa pri východe slnka, a to behom na krátke a dlhé trate. Potom nasledovalo zápasenie, pästný súboj, kombinácia zápasenia a pästného súboja a pentatlon (päťboj), ktorý zahŕňal hod diskom, hod oštepom, beh, skok do diaľky a zápasenie. Neskôr sa k týmto disciplínam pridali aj preteky konských záprahov a jazdecké preteky.

Na konci každej súťaže rozhodca ovinul čelo víťazovi červenou vlnenou páskou. Až v posledný deň hier víťazi, zhromaždení pod Diovým chrámom, dostali olivové koruny. Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu, rodné obce im preukazovali čestné pocty. Na počesť víťaza sa skladali aj ódy. Traduje sa, že Koroibos, kuchár z mesta Élida, bol prvým olympijským víťazom. Od 4. stor. pred Kr. pretekali stále častejšie profesionáli, tzv. athlétés (atléti), čo boli príslušníci nižších vrstiev vycvičení v jednej disciplíne. O sto rokov neskôr už súťažili na hrách aj pretekári negréckeho pôvodu z Egypta, Malej Ázie, Sýrie. Po ovládnutí Grécka Rimanmi na chvíľu olympijské hry upadali, no časom došlo k novému rozmachu, kedy hry podporovali rímski cisári. Niektorí sa hier aj sami zúčastnili (napr. cisár Nero). V 4. stor. sa proti hrám, vnímaným ako pohanským, ostro stavalo kresťanstvo, ktoré sa v tom čase stalo oficiálnym náboženstvom Rímskej ríše. Okolo roku 394 po Kr. vydal cisár Theodosius I. prísny zákaz konania hier a v roku 426 boli na príkaz cisára zničené všetky budovy v Olympii.

DOKUMENTY o starovekých olympijských hrách:

Vzdelávací portál Českej televízie spracoval históriu OH vo videu.

Ďalšie dostupné video o zrode OH dostupné na YouTube:

Moderné olympijské hry sú vrcholové medzinárodné športové podujatia, ktoré zahŕňajú letné a zimné športové súťaže. Hry sa rozrástli natoľko, že je dnes zastúpený takmer každý národ, zúčastňuje sa ich asi 200 krajín. Napríklad na letných olympijských hrách 2016 a zimných olympijských hrách 2018 súťažilo viac ako 14 000 športovcov. Zvyčajne sa hry konajú každé štyri roky, v rámci štvorročného obdobia sa striedajú letné a zimné olympijské hry každé dva roky. Hry sa nekonali len v časoch svetových vojen a počas pandémie COVID-19 boli letné olympijské hry preložené z roku 2020 na rok 2021.

Barón Pierre de Coubertin založil Medzinárodný olympijský výbor (MOV) v roku 1894, čo viedlo k prvým moderným hrám v Aténach v roku 1896.

Postupne sa hry vyvíjali, k letným sa pridali zimné (prvýkrát v r. 1924). Neskôr vznikli aj paralympijské hry pre športovcov so zdravotným postihnutím, olympijské hry mládeže pre športovcov vo veku od 14 do 18 rokov a iné. V priebehu rokov takisto ubúdajú alebo pribúdajú nové športy a MOV prispôsobuje hry aj rôznym technologickým pokrokom. Hry sa časom odklonili od neprofesionálnych (amatérskych) športovcov, ako to predpokladal Coubertin, k profesionálnym športovcom.

Ako rozhodovací orgán je MOV zodpovedný za výber hostiteľského mesta. Tiež určuje olympijský program pozostávajúci zo športov, ktoré sa majú hrať na hrách. Konajú sa vždy v inom meste.

Existuje niekoľko olympijských rituálov a symbolov, napríklad olympijská vlajka a pochodeň, ako aj otváracie a záverečné ceremoniály. Účastníci prvého, druhého a tretieho miesta v každej súťaži dostávajú olympijské medaily: zlato, striebro a bronz.

Olympijská vlajka. Zdroj: wiki

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou (no žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent, ako si mnohí ľudia myslia) a zároveň sa aspoň jedna z ich piatich farieb nachádza na vlajkách všetkých štátov sveta. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov.

Medzi symboly olympijských hier patria aj maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.

Otvárací ceremoniál

Začína sa príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v sprievode zástupcov olympijského výboru na štadión. Zaznie hymna usporiadateľskej krajiny a je vztýčená zástava usporiadateľskej krajiny.

Nasleduje prezentácia športových výprav všetkých zúčastnených reprezentácií. Všetci športovci prichádzajú v sprievodoch s vlajkou vlastnej krajiny. Sprievod športovcov začína reprezentácia Grécka. Potom nasledujú jednotlivé reprezentácie krajín v abecednom poradí, podľa jazyka usporiadateľskej krajiny. Na záver prichádza športová výprava usporiadateľskej krajiny.

Prednesie sa uvítací prejav a otváracia formulka. Po fanfáre je za zvukov olympijskej hymny vztýčená olympijská zástava. Nasleduje symbolické vypustenie holubíc na znak podpory svetového mieru.

Na štadión prichádza štafetovým spôsobom olympijský oheň. Po obehnutí celého olympijského štadióna je pochodeň odovzdaná poslednému bežcovi, ktorý je poverený zapálením olympijského ohňa.

Potom sa uskutoční slávnostná prísaha športovcov a rozhodcu. Športovec z usporiadateľskej krajiny drží cíp olympijskej vlajky a prednáša slová sľubu:

“V mene všetkých súťažiacich sľubujem, že vystúpime na olympijských hrách ako čestní súperi, rešpektujúci pravidlá, ktoré ich riadia, za šport bez dopingu a drog, v rytierskom duchu pre slávu športu a česť našich družstiev.

Rozhodca, taktiež z usporiadateľskej krajiny, sľubuje podobným spôsobom s cípom olympijskej vlajky v ruke:

“V mene všetkých rozhodcov a činiteľov sľubujem, že na týchto olympijských hrách splníme nám uložené úlohy so všetkou nestrannosťou, s úctou k pravidlám a verní zásadám športového ducha.

Na záver otváracieho ceremoniálu je opäť hraná hymna hostiteľskej krajiny.

Ceremoniál odovzdávania medailí

Ceremoniál sa koná v priebehu olympijských hier. Pokiaľ je to možné, hneď po ukončení danej súťaže na mieste, kde sa súťaž konala. Medaily odovzdáva predseda MOV.

Pretekári, ktorí skončia na prvom, druhom a treťom mieste, vystúpia na stupne víťazov. Víťaz súťaže vystúpi na najvyšší stupienok, druhý na stupeň po jeho pravici a tretí na stupeň po jeho ľavici.

Na stredový stožiar je vztýčená zástava krajiny víťaza, na dvoch vedľajších stožiaroch sú vztýčené zástavy štátov druhého a tretieho pretekára v poradí.

Zaznie štátna hymna krajiny víťaza.

Záverečný ceremoniál

Na záver olympijských hier sa koná slávnostný záverečný ceremoniál pre všetkých športovcov.

Záverečný ceremoniál LOH Tokyo 2020

Krasokorčuľovanie je šport na ľade, v ktorom sa kladie dôraz na umelecké stvárnenie piruet, skokov a krokov. Delí sa na disciplíny jednotlivcov (muži a ženy), športové dvojice a tance na ľade. Okrem toho existuje aj synchronizované krasokorčuľovanie väčších skupín (tímov).

Tanečné páry neskáču skoky, ale majú predpísané okrem voľných aj rôzne povinné tance, ktoré bežne poznáme, napríklad cha-cha (čača), valčík, tango, jive (džaif) a iné.

Na Slovensku sme v minulosti mali kvalitných krasokorčuliarov, ktorí získavali medaily aj na olympijských hrách.

Karol Divínstriebro v Squaw Valley 1960 (na začiatku videa vidíte aj vtedajší povinný cvik – kreslenie obrazcov na ľade. Karola Divína je vidieť len pri odovzdávaní medailí približne v 5:45).

Ondrej Nepelazlato v Sappore 1972. Ukážka je z Majstrovstiev Európy 1972.

Jozef Sabovčíkbronz v Sarajeve 1984. Jozef Sabovčík bol tiež prvým krasokorčuliarom, ktorý v súťaži skočil štvoritý skok (r. 1986 na Majstrovstvách Európy, na videu cca v 1:55).

Pri výlete k prvopočiatkom krasokorčuľovania ako športu musíme najskôr hovoriť iba o korčuľovaní, ktoré sa až neskôr rozdelilo na dve disciplíny – krasokorčuľovanie a rýchlokorčuľovanie. Prvé historické zmienky o korčuľovaní pochádzajú z Dánska z roku 1134, najstaršia anglická zmienka je z roku 1174.

Archeologické nálezy (korčule vyrobené z kostí) datujú vznik korčuľovania až do doby bronzovej a kamennej!

Primitívne začiatky krasokorčuľovania možno nájsť v dnešnom Holandsku v 13. a 14. stor., kedy sa ešte pri korčuľovaní museli na rozbeh používať drevené palice. Zmenu priniesla až náhoda, keď holandský truhlársky učeň zmenil pri zasadzovaní želiezok vodorovnú polohu za zvislú. Korčuliari odložili palice, pohyb sa stal voľnejší, rýchlejší a ovládateľnejší. V Holandsku bolo korčuľovanie zábavou jednoduchého ľudu, ako dokazujú niektoré obrazy starých majstrov, v iných krajinách, bolo korčuľovanie výsadou šľachtických rodov. Začiatkom roku 1610 bol na dvore Rudolfa II. usporiadaný veľký karneval na ľade.

Rozvoj „skutočného“ krasokorčuľovania začal až v 18. stor., keď nože dostali trocha zahnutý tvar, čo umožnilo uskutočňovať otáčky a komplikovanejšie prvky. Kolískou krasokorčuľovania je Veľká Británia, prvá krasokorčuliarska súťaž sa tu konala v roku 1814. Odtiaľ sa krasokorčuľovanie šírilo do celej Európy a Ameriky. V USA pridali ku krasokorčuľovaniu ešte hudbu a tanečné a baletné prvky.

Korčuľovalo sa aj na východe, najmä v severnej časti Ruska. Na kovových korčuliach sa v Rusku jazdilo už v 17. stor. Cár Peter Veľký si dal v roku 1637 vykovať pár železných korčúľ. Najskôr sa im hovorilo „skorochod“. Až neskôr, keď predná časť korčúľ získala ozdobu konskej hlavy dostali názov, ktorý sa používa dodnes – „koňky“.

Prvými klziskami boli zamrznuté rybníky a rieky. Prvé umelé klzisko bolo postavené v roku 1876 v londýnskej štvrti Chelsea.

Prvé medzinárodné krasokorčuliarske súťaže sa konali v roku 1882 vo Viedni.

Pri prvých viedenských súťažiach zaujal mladučký Nór Axel Paulsen, ktorý predviedol svoj slávny skok, ktorý dodnes patrí k povinným prvkom.

Ďalšou legendárnou postavou bol Švéd Ulrich Salchow, ktorý vyhral svetový titul 10-krát. Stal sa aj prvým olympijským víťazom v tejto disciplíne (r. 1908).

Ďalšími priekopníkmi, po ktorých sú pomenované skoky sú Rittberger a Lutz a od nich sú odvodené skoky Flip a Toeloop. Postupom času sa z jednoduchých skokov stávali dvojité, trojité a dnes už aj štvorité.

Okrem náročnosti skokov, piruet, krokov a ďalších prvkov sa hodnotí aj umelecký prejav, zladenie s hudbou, výber kostýmov. Krasokorčuliarov bodujú porotcovia v dvoch častiach – krátky a voľný program, ich body sa v každej časti sčítavajú a vyhráva ten, ktorý ich získa najviac.

Športové dvojice

Rýchlokorčuľovanie je šport, v ktorom sa preteká na čas. Delí sa na tri kategórie, dve sú zimné a tretia (in-line) je letná – preteká sa v nej na kolieskových korčuliach.

Speed skating

Speed skating v angličtine doslova znamená rýchle korčuľovanie. Koná sa na oválnych dráhach dlhých 400 metrov. Súťaží sa na rôzne vzdialenosti (muži 500 m, 1500 m, 5000 m a 10 000 m; ženy 500 m, 1500 m, 3000 m a 5000 m; šprint 2x 500 m a šprint 1000 m).

Šortrek

Šortrek  (z anglického short track – krátka trať) je rýchlokorčuľovanie na krátkej trati, pri ktorej súťažiaci nepretekajú v oddelených dráhach. Súťaží sa na 500 m, 1000 m, 1500 m a 3000 m. Súťažia tiež družstvá vo forme štafety. Do programu zimných olympijských hier sa dostal prvýkrát v roku 1988 v Calgary ako ukážkový šport, ihneď zaujal a o štyri roky neskôr v Albertville mal olympijskú premiéru.

Šortrek

Bežecké lyžovanie alebo beh na lyžiach (hovorovo aj bežkovanie) je vytrvalostný druh lyžovania za pomoci bežeckých lyží. Súťaží sa vo viacerých disciplínach: vytrvalostný pretek mužov a žien, štafety, šprinty v rôznych kombináciách. V týchto disciplínach sa meria pretekárom čas a niekedy tu býva aj predpísaný štýl, ktorým musia pretekári jazdiť. Vyhráva ten najrýchlejší.

Šprint

Biatlon

Biatlon kombinuje beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou trestu. V závislosti od typu pretekov sa buď pretekárovi priráta trestná minúta, alebo musí zabehnúť trestné kolo.

Priemer terča pri streľbe v ľahu je 45 mm a pri streľbe v stoji zas 115 mm. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m.

Súťaží sa vo viacerých disciplínach: vytrvalostný pretek, šprint, stíhačka (stíhacie preteky), preteky s hromadným štartom, štafeta, zmiešaná štafeta (muži a ženy).

Slovensko úspešne reprezentovala Anastasia Kuzminová, ktorá je pôvodom z Ruska. Tam sa však kvôli veľkej konkurencii nedostala medzi najlepšie pretekárky a tak sa presťahovala a začala súťažiť za Slovensko. Na olympijských hrách získala 6 medailí, z toho 3 zlaté.

História biatlonu

Alpské lyžovanie sa prvýkrát predstavilo na zimných olympijských hrách v roku 1936. Takto to vyzeralo v začiatkoch lyžovania.

Alpské lyžovanie pozostáva z viacerých samostatných disciplín.

Slalom

Je to najkratšia disciplína s najnižšou rýchlosťou a bránky má najbližšie pri sebe (ideálne 13 m od seba, ich počet je u mužov 55 – 75 a u žien 40 – 60). Jazdí sa na dve kolá, pre každé kolo je trať rozostavaná inak. Cieľom je prísť do cieľa čo najrýchlejšie, pričom pretekár nesmie vynechať žiadnu z brán, alebo priamo cez ňu prejsť. Časy oboch kôl sa sčítavajú. Našou najlepšou lyžiarkou je Petra Vlhová, ktorá sa špecializuje práve na túto disciplínu.

Petra Vlhová v Levi 2021

Obrovský slalom

Má menší počet bránok ako slalom, no trať je rýchlejšia a hlavne s väčším výškovým rozdielom medzi štartom a cieľom (okolo 300 – 400 m). Tiež sa súťaží na dve kolá, časy sa sčítavajú a vyhráva ten najrýchlejší.

Zjazd

Zjazd je najrýchlejšou disciplínou, trať je najdlhšia a brány v podstate len ohraničujú trať s náročnými oblúkmi či rovnými pasážami. Zjazdár by mal byť po celý čas v aerodynamickom podrepe a prejsť trať čo najkratším a najrýchlejším spôsobom. Pretekári dosahujú rýchlosť vyše 120 km/h. Preteká sa len v jednom kole a vyhráva pretekár s najrýchlejším časom.

Alpská kombinácia

Alpská kombinácia pozostáva z jedného kola zjazdu a jedného kola slalomu, časy sa sčítavajú a víťazí ten pretekár, ktorého výsledný čas je najlepší.

Super-G

Super-G je skratka pre „super giant slalom“, čiže superobrovský slalom (niekedy aj „obrí slalom“, a giant = obor). Je to disciplína medzi zjazdom a obrovským slalomom. Je o niečo pomalší ako zjazd, pretože tu treba prechádzať aj okolo bránok (približne 30 – 35). Jazdí sa iba na jedno kolo.

O veľkú senzáciu sa v roku 2018 postarala Češka Ester Ledecká, ktorá súťaží v snoubordingu, no zúčastnila sa aj disciplíny Super-G na lyžiach a získala zlatú medailu, čomu v cieli ani sama nemohla uveriť.

Ester Ledecká

Určite ťa zaujme aj informácia, že Ester Ledecká bola tiež domškoláčkou!

Akrobatické lyžovanie – v angličtine freestyle skiing (lyžovanie voľným štýlom) – sa skladá zo šiestich disciplín. Predtým medzi ne patril aj balet na lyžiach (acroski), ale už sa ako vrcholový šport neusporadúva.

Akrobatický zjazd (jazda na hrboľoch, mogul)

Pretekár musí náročnú trať s hrboľmi a dvoma skokmi prejsť čo najrýchlejšie, s čo najlepšími trikmi pri skokoch a technicky čisto a bez pádu. Toto všetko sa zarátava do výsledného hodnotenia.

Mogul

Akrobatické skoky

Pretekári skáču na špeciálnych mostíkoch, hodnotí sa prevedenie, manévre, výška a dĺžka skoku a dopad.

Skikros

V skikrose sa 4 až 6 pretekárov spustí dole svahom na točitej a náročnej trati a snaží sa prísť do cieľa čo najrýchlejšie. Aj takto môže vyzerať záver týchto náročných pretekov.

Slopestyle

Pretekári jazdia na trati s umelými prekážkami, na ktorých sa snažia spraviť čo najnáročnejšie triky.

U-rampa

Pri jazde na U-rampe idú súťažiaci v hlbokom koryte s približne 5 m vysokými stenami, na ktorých vrcholoch predvádzajú rôzne triky. Za každý získavajú body podľa jeho náročnosti.

Big air

Disciplína „big air“ bude na tejto olympiáde zaradená po prvýkrát. Ide o skok zo svahu vysokého asi 13 m, pričom pretekár sa dostáva počas skoku do výšky asi 25 m nad zemou. Počas skoku robí rôzne triky, ktoré potom hodnotia rozhodcovia.

Snoubording (snowboarding) spočíva v spúšťaní sa po zasneženom svahu na snouborde – širokej krátkej lyži, na ktorej sa stojí obidvomi nohami.

Predchodcom snouboardu bol snurfer, ktorý vznikol spojením dvoch lyží vedľa seba. Na prednom špici mal špagát, ktorý sa držal jednou rukou kvôli lepšej stabilite a riadeniu. Neskôr vznikol snowskate, ktorý pozostával zo skejtbordu, ktorý mal namiesto koliesok namontovanú jednu alebo dve krátke lyže.

Na prelome 60. a 70. rokov vyvinuli Američania Tom Sims a Jake Burton zo snurfu prvý snoubord.

V tomto športe sa súťaží vo viacerých disciplínach:

Slopestyle

U-rampa

Paralelný slalom

Cross (1:55-3:22)

Big Air

Snowboard cross

Skoky na lyžiach vznikli v nórskom meste Morgedal. Už 22. novembra 1808 bol stanovený prvý svetový rekord, ktorý dosiahol nórsko-dánsky armádny dôstojník Olaf Rye, ktorý doskočil do diaľky 9,5 metra. Pre porovnanie, aktuálny svetový rekord z r. 2017 drží Rakúšan Stefan Kraft, ktorý doskočil 253,5 m!

Prvá súťaž sa konala v r. 1862 a súčasťou zimnej olympiády sú skoky na lyžiach od r. 1924.

Hodnotenie sa vytvára na základe súčtu dvoch údajov: bodov za dĺžku skoku a bodov za štýl. Tieto body udeľujú rozhodcovia.

Výška mostíka býva 90 – 120 m, skokani však nikdy nie sú nad zemou vo výške viac ako 3 – 4,5 m, keďže svojím skokom kopírujú svah.

V roku 1988 sa na olympiádu v Calgary dostal aj Brit Eddie Edwards. Od malička bolo jeho snom zúčastniť sa olympiády a bolo mu jedno, v akej disciplíne. Keďže v skokoch na lyžiach nikto v Británii nesúťažil, rozhodol sa túto disciplínu natrénovať. Bežne sa začína v 6-tich rokoch, on začal až po 20-tich. Za rok natrénoval skok na 70 m mostíku a splnil limit doskoku 61 m, vďaka čomu sa dostal na olympiádu. Priamo na olympiáde sa potom rozhodol aj prvýkrát v živote skákať na 90 m mostíku. Jeho doskoky boli veľmi malé (aj keď stačili na britský olympijský rekord, keďže pred ním nikto iný neskákal), no stal sa veľmi obľúbeným u divákov najmä za to, že opäť vrátil do olympiády radosť zo športu a myšlienku toho, že sa jej môže zúčastniť každý. Dostal aj prezývku „Eddie the Eagle“, teda orol Eddie.

Aj táto disciplína, ako väčšina zimných športov, vznikla v Nórsku. Združuje skoky na lyžiach a beh na lyžiach, pretekár musí absolvovať obe tieto disciplíny, ktoré sa potom vyhodnotia spolu.

Curling je kolektívny šport, v ktorom sa snažia hráči dopraviť curlingové kamene čo najpresnejšie do vyznačeného priestoru pripomínajúceho terč. Začiatky tejto hry siahajú do 16. storočia, keď sa tento šport hrával na zamrznutých škótskych jazerách. Najstarší curlingový kameň, o ktorom sa vie, pochádza z roku 1511 a je na ňom maľba od slávneho holandského maliara Pietera Breughela. K vzniku curlingu prišlo vďaka zákazu golfu v roku 1457, ktorý bol vydaný škótskym parlamentom.

Curling sa hrá na špeciálne upravenej ľadovej ploche. Hrajú proti sebe dva štvorčlenné tímy. Každý je vybavený 8 kameňmi, ktoré sú farebne odlíšené od kameňov súpera. Každý hráč má metličku na zametanie povrchu dráhy a špeciálnu obuv s hladkým povrchom podrážky, aby bol umožnený jednoduchší pohyb hráča po ľade. Stretnutie sa hrá alebo bez časového limitu (podľa typu súťaže) alebo na stanovený počet kôl (endov, z angl. „end“ –  koniec).

Najdôležitejšie je odhodiť kamene z jedného konca dráhy do terča podobného lukostreleckému terču na druhom konci dráhy, s účelom priblížiť svoj kameň čo možno najbližšie k stredu kruhov, a pritom bližšie ako sú umiestnené kamene protivníka. Za takéto kamene sa potom získavajú body. Po odohraní stanoveného počtu endov sa sčítajú všetky získané body a vyhráva tím s najväčším bodovým ziskom.

História curlingu

Výroba kameňov kedysi

Ľadový hokej je kolektívny šport. Hrá ho 6 hráčov na každej strane – brankár, pravý obranca, ľavý obranca, pravý krídelník, ľavý krídelník a center. Vyhráva družstvo, ktoré dá v určenom čase viac gólov.

Za vznik ľadového hokeja sa najčastejšie udáva dátum 3. marec 1875 kedy sa v Montreale v Kanade odohral prvý organizovaný hokejový zápas. Prvé kluby zakladali študenti kanadských univerzít, v roku 1878 tiež vypracovali prvé pravidlá.

V Európe sa prvý zápas odohral o niekoľko rokov neskôr. Tiež proti sebe hrali študenti univerzít – odvekí rivali z univerzít v mestách Oxford a Cambridge. 

V roku 1892 vtedajší generálny guvernér Kanady Lord Frederick Arthur Stanley, ktorého synovia a dcéra boli hokejovými fanúšikmi, venoval dnes už legendárny Stanleyho pohár. Tradícia odovzdávania Stanleyho pohára pokračuje až dodnes, kedy sa udeľuje víťazovi sezóny NHL (Národnej hokejovej ligy v Severnej Amerike).

Ľadový hokej v Európe získal väčšiu popularitu až vtedy, keď piati synovia Lorda Fredericka Arthura Stanleyho v roku 1895 priniesli ľadový hokej do Veľkej Británie a aj v európskych krajinách začali vznikať hokejové tímy, súťaže a ligy.

Amatérske hokejové ligy sa potom postupne začali meniť na profesionálne.

Toto krátke video zachytáva hokejový zápas z roku 1898. Všimnite si úvodný text, v ktorom sa píše, kto ho natočil. Poznáte toho muža? Viete, čím sa preslávil?

Zápas sa hrá na tretiny. V prípade rovnakého skóre sa na väčších podujatiach pridáva predĺženie. Ak sa nerozhodne ani počas neho, rozhodujú samostatné nájazdy jedného hráča na brankára.

Hrá sa s gumeným pukom, ktorý musí mať presné rozmery: priemer 76,2 mm, hrúbku 25,4 mm a hmotnosť 156 – 170 mm.

Priebeh hry kontrolujú viacerí rozhodcovia. Za porušenie pravidiel ukladá hlavný rozhodca tresty, počas ktorých sedí potrestaný hráč na trestnej lavici a jeho tím tak hrá na nejaký čas (väčšinou na 2 min, pri vážnejších priestupkoch 5 min) s menším počtom hráčov, teda v oslabení.

Slovensko patrí medzi najlepšie hokejové krajiny, v roku 2002 sme získali zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

Slovenské víťazstvo v roku 2002

Boby 

Boby sú tiež stará športová disciplína, ktorá vznikla v Anglicku v 60. rokoch 19. storočia.

Preteká sa na bobovej dráhe, ktorú tvorí ľadové koryto. Moderné boby sú uzavreté, riadia sa pákou. Zasunutím páky dopredu sa uvoľnia gumové brzdy v ich zadnej časti a boby pridajú na rýchlosti. Pri pohybe pákou dozadu sa gumené brzdy trú o dráhu, čím sa rýchlosť bobov spomaľuje.

Svetový rekord v rýchlosti bol 201 km/h, bežne sa však preteká rýchlosťou približne 150 km/h. Pretekári musia dosiahnuť čo najrýchlejší čas. Súťaží sa v disciplínach: monoboby (pre jedného), dvojboby a štvorboby.

Štvorboby v Pekingu

Porovnajte si predošlé video s nasledujúcimi dvoma, ktoré zachytávajú históriu tohto športu: video A a video B.

V Calgary 1988 sa okrem „orla Eddieho“ postarali o obrovské prekvapenie svojou účasťou na olympiáde aj bobisti z Jamajky (možno ste si ich všimli aj v závere prvého videa).

O ich účasti na ZOH sa natočil aj film, ktorý dostal vtipný názov „Kokosy na snehu“. Pozrite si ukážku z filmu o tom, ako sa zoznamovali s ľadom.

Na záver svojej jazdy na olympiáde sa síce prevrátili, ale do cieľa si hrdo dokráčali po vlastných:

Sánkovanie

Sane nie sú kryté, tvorí ich tenká doska s oceľovými nožmi, ktoré kĺžu po ľadovej dráhe. Jazdí sa v nich poležiačky. Pretekár jazdí nohami napred a ovláda ich svojim telom. Sánkari dosahujú rýchlosť až 145 km/h. Snažia sa v preteku dosiahnuť čo najrýchlejší čas.

Skeleton

V skeletone sa jazdí podobne ako na saniach, ibaže hlavou napred. Sane na skeleton sú tenšie a ťažšie. Pretekári dosahujú rýchlosť okolo 130 km/h. Dĺžka trate je približne 1300 m.

Skeleton

V roku 2022 sa ZOH budú konať v Pekingu. Peking je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky a ak by ste chceli vedieť, ako sa správne vyslovuje, pustite si tento link. Preto sa aj v angličtine píše „Beijing“ (vyslovuje sa „beidžin“). Viac o Pekingu nájdete v úlohách v priložených pracovných listoch.

Program ZOH 2022

Program slovenských športovcov na ZOH 2022 v Pekingu.
Celkový program ZOH 2022 v Pekingu

Maskot ZOH 2022

Volá sa „Bing Dwen Dwen“ – Bing znamená ľad a symbolizuje čistotu a silu, Dwen Dwen reprezentuje deti. Stelesňuje silu a pevnú vôľu športovcov.

Bing Dwen Dwen má telo chránené ľadovou škrupinou, ktorá pripomína skafander kozmonautov ako hold novým technológiám pre neobmedzených možností. Ľadová škrupina tiež pande pomáha kĺzať sa na snehu popri športovcoch.

Pestrofarebná gloriola okolo jej tváre predstavuje moderné technológie na snehových a ľadových tratiach olympijských hier. Srdiečko na jej ľavej labke je zas symbolom čínskej pohostinnosti voči športovcom a návštevníkom ZOH.

Piktogramy športových disciplín ZOH 2022

Každá olympiáda má svoje piktogramy pre športové disciplíny, ktoré vždy stvárňujú niečo typické pre krajinu, kde sa OH konajú. Tohtoročné piktogramy sú inšpirované čínskou kaligrafiou a tradičnou výrobou pečatí. Zhmotňujú pohyb zimných športov a čínsku bohatú kultúru modernej grafiky.  Ozaj, čo je piktogram? A čo kaligrafia?

Zdroje textov: prevažne wikipedia

Materiály

Metodika s cvičeniami na podporu vzdelávania o olympijských hodnotách od Medzinárodného olympijského výboru na webe Slovenského olympijského a športového výboru. Všetky aktivity majú popísané varianty pre štyri vekové kategórie detí (5 – 8 rokov, 9 – 11 rokov, 12 – 14 rokov, 15 – 18 rokov).

Materiál na diskusie o vážnych témach vychádzajúcich z Olympijskej charty: antisemitizmus, bojkoty, dopping, húževnatosť a sebaprekonávanie, láska, ľudské práva, nepoddajnosť, rodová rovnosť, terorizmus, vlastenectvo a nacionalizmus… takisto na webe Slovenského olympijského a športového výboru.

10 zaujímavostí o Olympijských hrách na čítanie v angličtine pre staršie deti na webe National Geographic Kids.

Čo sa deti môžu z olympijských hier naučiť? …na anglickom blogu The Chaos and the Clutter Olympijské hry môžu spustiť rozhovory na rôzne témy a športy, športovci aj samotné hry nás môžu mnohému naučiť o povahových črtách, o svete z geografického hľadiska, o vlastenectve, inšpirovaní druhých, spolupatričnosti, histórii, ale aj o tom, že víťazstvo nie je všetko…

Montessori kartičky z blogu Imagine our Life na stiahnutie napríklad na rozvoj slovnej zásoby v angličtine alebo aj v slovenčine, alebo aj na konverzáciu o zimných športoch – čo, kde, ako, kto má aký šport rád…

Aktivity

Omaľovánky pre mladšie deti na scribblefun.com, coloringhome.com, getcoloringpages.com, supercoloring.com

Spoznajte bližšie krajinu, kde sa olympiáda koná! Otvorte atlas, pozrite si cestopisy, obrázky, pusťte si tamojšiu hudbu, uvarte si doma tamojšie tradičné jedlo, naučte sa pár slov alebo viet v tamojšom jazyku…

Spravte si vlastnú olympiádu doma alebo vonku! Fantázii sa medze nekladú a možnosti sú neobmedzené. Čím vynaliezavejšie a vtipnejšie rekvizity, tým väčšia zábava. Napríklad: beh na lyžiach = skoky na mieste so striedavým prednožovaním pravej a ľavej nohy, biatlon = beh + streľba/hádzanie na presnosť, slalom = slalomový beh, krasokorčuľovanie = gymnastická zostava alebo tanečná choreografia, skoky na lyžiach = skok do diaľky z miesta, hokej = fúkať papierovú guľôčku do bránok…

Tabuľka na zapisovanie a sledovanie výsledkov našich športovcov (alebo jednotlivých krajín, alebo len vybraných krajín) podporí prácu s tabuľkami a údajmi.

OH sú príležitosťou zoznámiť sa so zástavami štátov sveta. Na stránke worldometers.info je prehľad zástav všetkých štátov. Kliknutím na zástavu sa táto otvorí samostatne ako obrázok, ktorý si môžete skopírovať, vytlačiť… urobiť si malé papierové vlajky na prácu s nimi (umiestňovanie na mape, obkresľovanie, tvorba zástav z rôznych materiálov, napr. zažehľovacie gorálky).

Zroj: grunge.com

Knihy

Horúca olympiáda: Vážne a smiešne fakty (Michael Coleman) Knižku vydanú pri príležitosti OH 2000 v Sydney nájdete v knižniciach a antikvariátoch.

Komiks Asterix a olympijské hry (René Goscinny, Albert Uderzo) Blížia sa olympijské hry a do Olympie sa tentokrát nechystá len výkvet Grécka a Ríma, ale aj obyvatelia jednej malej, bezvýznamnej dedinky kdesi v Gálii. Samozrejme, nemôžu chýbať ani jej najslávnejší obyvatelia Asterix a Obelix… 

Audio

Ak máte chuť vypočuť si niečo na športovú tematiku, odporúčame reláciu “Čo by bolo, keby som bol športovým komentátorom?“, kde sa redaktor Tomáš Bartoněk so svojím hosťom, slávnym futbalovým komentátorom Marcelom Merčiakom, rozpráva o góloch, bodoch, sekundách, ale aj o tom, ako sa stať najlepším vo svojej profesii.

Video

Filmy s tematikou OH:
Kokosy na snehu (Cool Runnings, 1993)
Orol Eddie (Eddie the Eagle, 2015)
Asterix a olympijské hry (2008)
Japonský animovaný seriál Heroes

Staroveké olympijské hry v slovenčine na YouTube kanáli Dejepis inak:

Jednoduchá anglická pesnička predstavuje deťom olympijské hry po anglicky – jednoduché vety, text v titulkoch, slovná zásoba o OH:

Stručná história olympijských hier obrazom a krátkym textom v angličtine vo videu od National Geographic. Video si môžete po obrazoch zastaviť, vety v titulkoch a obrázky preskúmať a ísť ďalej:

Video o starovekých olympijských hrách v angličtine pre pokročilých – tentokrát s komentárom v pomalšom tempe a so zreteľnou výslovnosťou:

Please follow and like us:
error20
fb-share-icon0
Tweet 20
fb-share-icon20