Zoznámenie sa s prídavnými menami zapamätateľným spôsobom. Zapojením všetkých zmyslov sa podstata látky lepšie zapíše. To isté platí o vlastných zisteniach a záveroch aj o poučení sa na vlastnej chybe. Na to všetko je dobré dať deťom priestor.
Tretí ročník
Debata na úvod
Najprv si pripomenieme, že všetko okolo nás má meno a popýtame sa, čo si dieťa pamätá o slovnom druhu, o ktorom sme sa rozprávali minule (podstatné mená).
Aktivity
„Prines mi, prosím, farbičku.“ (Dieťa prinesie nejakú farbičku.)
„Ďakujem, ale to nie je farbička, ktorú som chcel(a).“ Prines mi, prosím, farbičku. (Dieťa prinesie inú farbičku.)
„Ďakujem, ale to nie je farbička, ktorú som chcel(a).“ Prines mi, prosím, červenú farbičku (alebo použijeme inú farbu, ktorú dieťa neprinieslo).
„Bolo ťažké nájsť farbičku, ktorú som chcel(a)?“
„Prečo to bolo ťažké?“
Dieťa nakoniec vlastnými slovami zadefinuje prídavné meno ako slovo, ktoré lepšie opisuje, čo chceme / podstatné meno a tak podobne.
Pri ďalšom rozhovore kladieme dôraz na slová pridávať a meno / pomenovanie.
„Takže k podstatným menám pridávame iné pomenovania, ktoré ich bližšie opisujú! Aké ďalšie slová by to mohli byť? Pridaj vhodné slová ku knihe, čaju, citrónu!“
„Môžeme k jednému podstatnému menu pridať viacero takých slov? Skús to!
Pridaj ďalšie vhodné slová ku knihe, (teplému) čaju a citrónu!“
„Aké slová by sme mohli PRIDAŤ k Tebe?“ Pripravíme fotografiu dieťaťa a kartičky / lístočky s prídavnými menami zahŕňajúcimi také, ktoré sa hodia k dieťaťu – od vzhľadu cez vlastnosti po záľuby.
Náš ďalší garamtický symbol zastupuje slová, ktoré pridávame k podstatným menám, aby sme ich lepšie opísali. Je to tiež trojuholník, lebo tieto prídavné slová patria do rodiny pomenovaní, teda sú to tiež mená. Tento trojuholník je stredne veľký a modrý. ▲
„Ako nazývame tento druh slov, ak vieme, že sú to mená a že ich pridávame k podstatným menám?“
„Na aké otázky prídavné mená odpovedajú? Vytvor otázky k nasledujúcim vetám (odpovediam) a všimni si, akými slovami sa otázky začínajú.“
Ten citrón je kyslý.
Tá kniha je hrubá.
To mačiatko je milé.
V tejto chvíli môže dieťa doplniť definíciu prídavných mien, ak je to potrebné. Napríklad do znenia, ako vo vašej učebnici.
Hry na doplnenie
Vláčik / Had: Vytvoríme čo najdlhšieho hada / čo najdlhší vlak z prídavných mien k jednotlivým podstatným menám, ktoré si vyberieme. Prídavné mená píšeme na papierové obdĺžničky, z ktorých hada / vláčik skladáme.
Tvoje dnešné prídavné mená: Aké prídavné mená na sebe dnes pociťuješ (ako sa dnes cítiš)? Aké prídavné mená máš oblečené? Aké prídavné mená sú dnes v počasí? …
Hodina bez prídavných mien: Snažíme sa počas stanoveného času dohovoriť sa bez použitia podstatných mien.
Poštár: Rozložíme / rozmiestnime kartičky s rôznymi slovami (obsahujúcimi všetky slovné druhy). Deti si vezmú niekoľko symbolov (modré stredne veľké trojuholníky) naraz a roznášajú ich k prídavným menám.
Zapoj zmysly!: Jeden hráč si zaviaže šatkou oči, druhý pripraví rôzne podnety pre rôzne zmyslové vnemy (predmety, jedlo, hudba). Hráč so zavretými očami pomocou prídavných mien opisuje, čo cíti (napr.: mäkké, drsné, voňavé, hlučné, jemné…). Nakoniec otvorí oči a doplní ešte prídavné mená na základe zrakového vnemu, teda podľa toho, čo vidí.
Štvrtý ročník
Pozrime sa na prídavné mená podrobnejšie! Ale najprv si prejdeme, čo si dieťa z predošlého bádania o prídavných menách pamätá. Hlavne to urobme spôsobom, aký mu vyhovuje – napríklad si pripomenieme hry s prídavnými menami, pátračkou (rozmiestnime po priestore lístočky so slovami rôznych slovných druhov vrátane prídavných mien a dieťa hľadá prídavné mená), príbehom, jednoduchým rozprávaním…
Diskusia a vlastné závery
Táto práca by mala byť o niečo jednoduchšia a rýchlejšia ako pri podstatných menách, pretože sme stále v rodine mien, takže bude reč o tých istých gramatických kategóriách – rode, čísle a páde. Ale nepredbiehajme a nechajme dieťa na to prísť opäť samo!
„Nájdi rozdiel medzi slovami pekný, pekná, pekné!“ Dieťa príde svojím spôsobom na to, že rozdiel je v rodoch (mužský, ženský, stredný). Pripomenieme si, že prídavné mená sú tiež mená (ako podstatné mená), sú z jednej rodiny a sú si teda príbuzné – tu v rode.
„A teraz, aký je rozdiel medzi pekný dom – pekné domy, pekná krajina – pekné krajiny, pekné mesto – pekné mestá?“ Lístočky kladieme tak, aby bolo jednotné číslo vľavo, množné číslo vpravo a rody pod sebou (v ľubovoľnom poradí). Dieťa príde na to, že rozdiel je v gramatickej kategórii čísla. Všimneme si, že sa prídavné mená podobajú v rode aj v čísle na podstatné mená, ktoré nám bližšie opisujú.
„Podstatné mená majú aj pády, skloňujeme ich. Skloňujeme aj prídavné mená?“ Skúsime skloňovať predošlé spojenia vo všetkých pádoch. Ak je treba, vezmeme si na pomoc zoznam pádov s pádovými otázkami. Na záver doplníme, že medzi podstatným a prídavným menom je vždy zhoda v rode, čísle a páde.
Hry na doplnenie
Rýchlovka / Doplň vlastnosť!: Na striedačku a čo najrýchlejšie jeden hráč vymýšľa podstatné mená, druhý k nim hovorí prídavné mená – prvé, čo mu napadne. Hru môžeme posunúť o úroveň vyššie a hovoriť podstatné mená v rôznych pádoch.
Pátračka: Rozmiestnime po priestore lístočky so slovami rôznych slovných druhov vrátane prídavných mien a dieťa hľadá prídavné mená.
Na zopakovanie si dieťa môže vytvoriť myšlienkovú mapu – zatiaľ časť o gramatických kategóriách a základy, ktoré sa preberajú v treťom ročníku (čo vyjadrujú, akými otázkami sa na prídavné mená pýtame).
Piaty ročník
Predstavíme si druhy prídavných mien, stupňovanie a opäť sa porozprávame o vzoroch. Začnime stupňovaním, to je najjednoduchšie a zíde a nám pri druhoch prídavných mien.
Stupňovanie
„Aký je rozdiel medzi slovami tmavý – tmavší – najtmavší?“ (Dieťa vlastnými slovami opíše stupňovanie ako postupný nárast intenzity / sily / veľkosti…)
Ak sa nechytí na túto prvú trojicu, skúšame ešte ďalšie príklady: veľký – väčší – najväčší, malý – menší – najmenší. Na pomoc a vizualizáciu si môžeme zobrať aj trojicu rovnakých predmetov takto odstupňovaných (najjednoduchšia je veža z Lega, ale fántázii sa medze nekladú).
Požiadame dieťa, aby nakreslilo / spravilo (spôsobom jemu blízkym) tri schody / stupne označené číslicami 1., 2., 3. (Pozor, nepoužívame stupne víťazov, pretože 3. je najmenší a 1. je najväčší, no stupňovanie prídavných mien pripomína stúpanie po schodoch, kde 1. je najmneší…) Môžeme si ich aj farebne odlíšiť – farby sa zídu v ďalšom kroku, keď budeme sledovať, ako prídavné mená menia svoj tvar.
„Keby sme tieto prídavné mená mali poukladať na stupne / schody, ktoré by si kam uložil(a)?“ Necháme dieťa ukladať kartičky / lístočky na stupne.
„Všimni si, ako prídavné mená menia svoj tvar na jednotlivých stupňoch.“
Slová si môžeme písať, ale môžeme si ich vyskladať aj z pohyblivej abecedy (drevené písmenká) .
Dieťa si všíma, že na prvom stupni je len základné prídavné meno. Označíme (podčiarkneme, zakrúžkujeme, zvýrazníme…) v ňom koreň slova farbou prvého stupňa.
Slová na druhom stupni priberajú ku koreňu slova príponu -ší / -ejší. Pridáme ju k základu a označíme farbou druhého stupňa.
Slová na treťom stupni priberajú ešte aj predponu naj-. Priložíme ju k tvaru druhého stupňa a označíme farbou tretieho stupňa.
Skladanie môžeme vizualizovať aj ako sčítanie: naj + tmav + ší = najtmavší.
Druhy
Je takmer nemožné, aby konštruktivisticky dieťa prišlo „samo“ na pomenovania akostných a vzťahových prídavných mien, preto musíme zvoliť trochu odlišnú stratégiu. Pripravíme si na kartičky / lístočky tri skupiny prídavných mien (akostné, vzťahové a privlastňovacie v tomto poradí):
- milý, pekný, vysoký, čerstvý, rýchly, úspešný, usmievavý, nahnevaný, neobratný, zastaraný…
- drevený, automobilový, jahodový, daždivý, počítačový, školský, klavírny, cyklistický…
- Tomášov, Simonine, otcov, sestrina, pilotov, domškolákov…
Ďalej si pripravíme lístočky s pomenovaniami „akostné“, „vzťahové“ a „privlastňovacie“ a necháme dieťa priradiť pomenovania ku skupinám slov. Pri privlastňovacích prídavných menách je takmer isté, že dieťa názov priradí správne – to bude jeho moment úspechu. Pri ostatných dvoch druhoch to musíme nechať na tipovanie a následnú vhodnú korekciu.
Keď dieťa názvy priradí (či správne alebo nesprávne), opýtame sa, prečo ich tak priradilo, čo ho k tomu viedlo. Odpovede môžu byť rôzne – od neviem (teda intuícia) až po vlastné divoké analýzy. V tejto chvíli môžeme prezradiť „definície“ druhov prídavných mien. Začneme privlastňovacími, lebo tam je dôvod pomenovania hmatateľný.
„Keď Ti poviem, že:
- privlastňovacie prídavné mená vyjadrujú, že niečo niekomu patrí;
- vzťahové prídavné mená vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z k torého sú odvodené ;
- akostné prídavné mená vyjadrujú akosť – teda kvalitu, vlastnosť (a nie sú vzťahové)…
…ako by si priradil(a) názvy teraz?“ Dieťa buď zistí, že má názvy priradené správne, alebo že ich má priradené nesprávne a opraví ich.
Poznámka pre sprievodcu: Podrobnejšie pravidlá na vymedzenie druhov prídavných mien nájdete v Morfológii slovenského jazyka (akostné str. 198, vzťahové str. 201).
Teraz si overíme pochopenie. Na ploche ponecháme lístočky s názvami (môžeme premiešať ich poradie) a pozbierame na jednu kopu lístočky s príkladmi prídavných mien zo všetkých troch skupín a premiešame ich. Necháme dieťa roztriediť prídavné mená do skupín. Ak potrebuje, necháme ho pripísať si k názvom druhov definície, podľa ktorých sa bude riadiť pri triedení.
Nakoniec pridáme do hry špeciálnu podskupinu slov: motýlí, páví, orlí, včelí, slimáčí, leví, medvedí…
„Pozor, toto je špeciálna podskupina! Čo majú tieto prídavné mená spoločné? Čím sa líšia od ostatných privlastňovacích prídavných mien?“ Dieťa svojimi slovami vysvetlí, že súvisia so zvieratami.
„Ako sa teda táto podskupina bude nazývať?“ Ak je treba, ďalšie otázky smerujeme tak, aby dieťa mohlo odpovedať, že sú to zvieracie privlastňovacie prídavné mená.
„A ako sa na ne pýtame? Ako sa opýtaš napríklad na slovo pávie v spojení pávie pero (medvedí brloh, orlie hniezdo, včelí plást)?“ Správna odpoveď je čí / čia / čie? Ak to dieťa neodhalí, pokračujeme ďalšími navádzacími otázkami:
„Brloh je medvedí, lebo vyzerá ako medveď alebo patrí medveďovi? Plást je včelí, lebo vyzerá ako včela alebo patrí včelám?“ Dieťa by malo odpovedať, že zvieratám to patrí.
„A keďže je to podskupina, do ktorej z tých troch skupín, s ktorými sme pracovali doteraz, patria zvieracie prídavné mená?“ Podrobnejšie navádzacie otázky použité vyššie napovedajú, že ide o privlastňovacie prídavné mená. („Brloh je medvedí, lebo vyzerá ako medveď alebo patrí medveďovi?“)
Vzory
Tu budeme postupovať podobne ako pri vzoroch podstaných mien. Najprv si pripomenieme, čo to vzor je vo všeobecnosti a čo to znamená pri slovných druhoch.
„Pamätáš sa na vzory podstatných mien?“
„Predstav si, že aj prídavné mená majú svoje vzory!“
„Akými vlastnosťami by sa mohli prídavné mená podobať nejakým vzorovým prídavným menám?“ (Ak dieťa nevytuší, že je to rod, číslo a pád, navigujeme ho k správnej odpovedi ďalej.)
„Aké vlastnosti dokážu prídavné mená na sebe meniť? Spomenieš si, ako to bolo pri podstatných menách?“
V tejto chvíli predstavíme vzory prídavných mien (pekný, cudzí, páví, otcov, matkin) a skúsime, či dieťa analogicky podľa pravidiel pri podstatných menách dokáže samo vydedukovať pravidlá. Začneme vzorom páví, pretože je najjednoduchšie identifikovateľný.
Vzor páví
„Ktorý druh prídavných mien sa bude skloňovať podľa vzoru PÁVÍ?“ (privlastňovacie, zvieracie)
„Akú koncovku majú v základnom tvare také prídavné mená?“ (-í)
Vzor si môže dieťa vyzualizovať vlastným alebo nájdeným obrázkom páva.
Vyzveme dieťa, nech vyskloňuje slovo páví vo všetkých možných tvaroch (teda v jednotnom aj v množnom čísle v spojení podstatným menom mužského rodu životným aj neživotným, s podstatným menom v ženskom rode aj v strednom rode). Môžeme tvary zapisovať do prázdnej skloňovacej tabuľky, aby si to potom dieťa mohlo porovnať so správnymi tvarmi a všimnúť si, ktoré tvary utvorilo správne a na ktoré si musí dať pozor.
V zápätí alebo neskôr (napr. ďalší deň) môžeme vyvodzovať pravidlá. Všimneme si, že:
– vo všetkých tvaroch sa píše mäkké -i, nikde -y;
– v inštrumentáli plurálu sa prípona -mi píše vždy s mäkkým -i (ako vždy v inštrumentálovej prípone -mi/-ami);
– v inštrumentáli singuláru v ženskom rode je koncovka -ou (ako vždy v ženskom rode).
A pridáme ďalšie pravidlá na základe pozorovaní vlastných chýb skloňovania.
Pridáme jednu špecialitu. „Zvieracie privlastňovacie prídavné mená sú špeciálne tým, že majú povolené porušovať jedno pravidlo slovenského jazyka. Počúvaj, ako znejú!“ Zámerne zvýrazňujeme dĺžku dvoch dlhých slabík za sebou v slovách: páví, motýlí, kohútí, čmeliačí, delfíní, diviačí, chrobáčí, líščí, netopierí. slabiky si môžeme aj graficky zaznačiť: ● = krátka slabika, — = dlhá slabika (napr. delfíní zaznačíme takto: ● — —, diviačí: ● — —). Ruší sa tu zákon rytmického krátenia (slovenčina radšej slabiku skráti, než by mala dopustiť, aby po sebe nasledovali dve dlhé slabiky; dlhou je aj slabika obsahujúca dvojhlásku).
Vzory otcov a matkin
Pokračujeme privlastňovacími vzormi.
„Ktorý druh prídavných mien sa bude skloňovať podľa vzoru OTCOV?“ (privlastňovacie)
„Akú koncovku majú v základnom tvare také prídavné mená?“ (-ov)
Vzor si môže dieťa vyzualizovať vlastným obrázkom otca alebo fotografiou.
Opäť sa pozrieme na skloňovanie. Najprv do prázdnej tabuľky, potom si pozrieme a farebne označíme správne a nesprávne tvary, na ktoré je treba si dávať pozor, a nakoniec vyvodzujeme pravidlá skloňovania podľa vzoru otcov:
– všade píšeme -y, len v nominatíve plurálu v spojení so životným podstatným menom mužského rodu píšeme mäkké krátke -i;
– v inštrumentáli plurálu sa prípona -mi píše vždy s mäkkým -i (ako vždy v inštrumentálovej prípone -mi/-ami);
– v inštrumentáli singuláru v ženskom rode je koncovka -ou (ako vždy v ženskom rode).
A pridáme ďalšie pravidlá na základe pozorovaní vlastných chýb skloňovania.
„Ktorý druh prídavných mien sa bude skloňovať podľa vzoru MATKIN?“ (privlastňovacie)
„Akú koncovku majú v základnom tvare také prídavné mená?“ (-in)
Vzor si môže dieťa vyzualizovať vlastným obrázkom matky alebo fotografiou.
Pozrieme sa na skloňovanie: najprv zapisujeme do prázdnej tabuľky, potom si pozrieme a farebne označíme správne a nesprávne tvary, na ktoré je treba si dávať pozor, a nakoniec vyvodzujeme pravidlá skloňovania podľa vzoru matkin:
– po k v slovnom základe matkin píšeme vždy mäkké -i;
– po -n píšeme -ý, ale v nominatíve plurálu v spojení so životným podstatným menom mužského rodu píšeme mäkké krátke -i;
– v inštrumentáli plurálu sa prípona -mi píše vždy s mäkkým -i (ako vždy v inštrumentálovej prípone -mi/-ami);
– v inštrumentáli singuláru v ženskom rode je koncovka -ou (ako vždy v ženskom rode).
A pridáme ďalšie pravidlá na základe pozorovaní vlastných chýb skloňovania.
Vzory cudzí a pekný
Nakoniec zvyšné dva, lebo sú najkomplikovanejšie:
„Ktorý druh prídavných mien sa bude skloňovať podľa vzoru CUDZÍ?“ (akostné a vzťahové – na zistenie môžeme vyskúšať, prídavné mená z ktorých skupín sem budú pasovať, musíme si ich teda vyskloňovať)
„Akú koncovku majú v základnom tvare také prídavné mená?“ (mäkká spoluhláska + koncovka -í v mužskom rode)
Ak je treba, necháme dieťa, nech si vizualizuje vzor cudzí.
Potom sa pozrieme na skloňovanie: najprv zapisujeme do prázdnej tabuľky, potom si pozrieme a farebne označíme správne a nesprávne tvary, na ktoré je treba si dávať pozor, a nakoniec vyvodzujeme pravidlá skloňovania podľa vzoru cudzí:
– po mäkkej spoluhláske v základe slova píšeme vždy mäkké dlhé -í (alebo dvojhlásku);
– v inštrumentáli plurálu sa prípona -mi píše vždy s mäkkým -i (ako vždy v inštrumentálovej prípone -mi/-ami);
– v inštrumentáli singuláru v ženskom rode je koncovka -ou (ako vždy v ženskom rode).
A pridáme ďalšie pravidlá na základe pozorovaní vlastných chýb skloňovania.
„Ktorý druh prídavných mien sa bude skloňovať podľa vzoru PEKNÝ?“ (akostné a vzťahové – na zistenie môžeme vyskúšať, prídavné mená z ktorých skupín sem budú pasovať, musíme si ich teda vyskloňovať)
„Akú koncovku majú v základnom tvare také prídavné mená?“ (tvrdá alebo obojaká spoluhláska + koncovka -ý v mužskom rode)
Ak je treba, necháme dieťa, nech si vizualizuje vzor pekný.
Opäť sa pozrieme na skloňovanie. Najprv do prázdnej tabuľky, potom si pozrieme a farebne označíme správne a nesprávne tvary, na ktoré je treba si dávať pozor, a nakoniec vyvodzujeme pravidlá skloňovania podľa vzoru pekný:
– všade píšeme po tvrdej alebo obojakej spoluhláske v základe slova -ý, len v nominatíve plurálu v spojení so životným podstatným menom mužského rodu píšeme mäkké dlhé -í;
– v inštrumentáli plurálu sa prípona -mi píše vždy s mäkkým -i (ako vždy v inštrumentálovej prípone -mi/-ami);
– v inštrumentáli singuláru v ženskom rode je koncovka -ou (ako vždy v ženskom rode).
A pridáme ďalšie pravidlá na základe pozorovaní vlastných chýb skloňovania.
Rôzne materiály
Morfológia slovenského jazyka na webe Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV o pravidlách slovenskej gramatiky – od podstatných mien po citoslovcia podrobne cez všetky gramatické kategórie.
Pravidlá slovenského pravopisu na webe Jazykového ústavu Ľudovíta Štúra SAV o pravidlách správneho písania v slovenčine – od písmen a hlások cez veľké písmená, rozdeľovanie slov a cudzie slová až po interpunkčné znamienka.
Prehľadné súhrny poznatkov a pravidiel slovenského jazyka pre druhostupniarov (slovné druhy, vetné členy a vetné sklady) na stiahnutie na webe slovencinar.sk.