Vitajte u nás! 🙂 Sme rodinka občas harmonická a veselá, občas mierne hlučnejšia. Patríme do nej my: oco Boco, mama Maminka, Špagetka (7,5 r.), dvojičky Pupo a Gigi (6,5 r.), veľký-malý chlap Ňunko (3,5 r.) a najmenšia Bublinka (8 mes.). Oco Boco je s nami momentálne doma. Všetci sme sa presunuli z nášho mestského bytu do domčeka v malebnej dedinke pod hradom. Vymenili sme veľký byt s balkónom za podstatne menšiu obytnú plochu, avšak s obrovskou záhradou. Presnosť našich aktivít nahradil voľnejší režim, ktorý po skúškach zvoľnel ešte viac. A tak si opäť raz hľadáme systém. Pretože čo je systém? To, čo treba mať. A čo treba mať? Systém… Priebežne ho prispôsobujeme a upravujeme.
Každý náš deň je iný. Štandardne sa striedajú dni dobré a dni lepšie (áno, aj dni nie príliš vydarené, ale to väčšinou nehovorím). So školákmi sme školský rok už síce uzavreli, ale naďalej sme sa dohodli na nejakom „učebnom minime”. Po skúškach sme však akosi vypli. Väčšina našich aktivít sa v súčasnosti podriadila cieľu zväčšiť si tunajší životný priestor dostavbou domu. Povinnosti naše každodenné či domáce, či tie v záhrade sa zameriavajú v posledné dni na ukladanie a čistenie starých tehál. Popritom sa však dá riešiť mnoho. „Uložila som po tri tehly v štyroch radoch. Koľko tehál som už uložila?” Keď to počuje Špagetka, radšej uteká čo najďalej, keďže ona to počítanie nemá až tak v láske. Pupo sa zapojí a rýchlo príde na výsledok. Čítať si podchvíľou deti čítajú svoje knihy a čo sa týka písania, začali sme písať listy. Starým rodičom či kamarátom. Nie všetky doputujú k adresátom, ale snaha je 🙂 Veľkým hitom je aj divadielkovanie.
Konkrétny jeden deň posledných dní vyzeral práve takto:
Otvorím oči: „Asi bude niečo medzi piatou-šiestou, vtáčiky veľmi intenzívne švitoria.” Ak sa v tomto momente niektoré z detičiek zobudí, s veľkou pravdepodobnosťou ešte zaspí, pokiaľ ležíme i všetci ostatní. Takto potom niekedy potiahnu aj do pol ôsmej. Gigi sa presúva ku mne a ja hľadám telefón, ako to reálne časovo vyzerá.
6:05 Bublinka sa mrví, ale dostane mliečko a spinká ďalej. (Pozn.: reálny čas je oproti môjmu telefónnemu posunutý o cca 13 min vzad.)
7:14 Vstanem a idem poplieť trochu buriny v záhrade. Už jej tam je hodne. Mrholí a je chladnejšie ako posledné dni. Príjemne osviežujúce ráno. Dnes zjavne púšťam sliepky ja, keďže Špagetka a spol. ešte sladko snívajú. Zvyčajne to vyzerá takto: Špagetka rozlepí oči: „Mami, pustila si už sliepky?” Jasné, že nie, veď to má na starosti ona. Tak vylieza z postele a v pyžame vybehne za nimi. „Ja chcem bývať v dome, lebo môžem chodiť do záhrady v pyžame,” zahlási. Niekedy sa pri nich zabudne aj dlhšie. No nie dnes. Ešte všetci spia. Burina mizne, čo mi robí radosť. Očami prebehnem po záhrade, čo treba porobiť, pretože ma po prebudení dobrodružníkov bude čakať otázka: „Čo máme dnes na pláne?” Takže ideálne: poplieť svoje hriadky (alebo spoločné jahody), popapať zrelé maliny a jahody a najväčším kameňom úrazu sú čerešne. Už dozreli všetky, ale nestihli sme obrať a spracovať zatiaľ nič. Boli iné priority… Uvidíme. S týmito myšlienkami sa vraciam do domu. Nakuknem do “komory”, ako to vyzerá s jedlom. Je piatok, na obed budú cestoviny a včerajšia fazuľová polievka. Obed mám teda vymyslený.
7:40 Prichádzam naspäť. Prvý pohľad vraví, že všetko ešte spí. Prizriem sa lepšie a vidím, ako na mňa pozerajú jedny veľké oči. Ňunko s výčitkou v hlase mi vraví: „Mami, nebola si tu.” Chvíľu rozmýšľam, ako to myslí. Pochopím, keď prídem k nemu. Tak takto to je. Nechcel ísť sám na záchod… Ideme teda spolu, prezlečieme sa a môžeme si sami dvaja niečo prečítať. O slonoch. V posteli? Kýva hlavou, že áno. Vtom sa však zobúdza Pupo: „Nejdete nič čítať!” Prvé prívetivé slová dnešného dňa… Postupne sa prebúdzajú všetci zvyšní spáči a presúvajú sa k Bublinke. Idú jej spievať a rozprávať. My s Ňunkom čítame. Pridajú sa k nám aj ostatní a Bublinka si spieva a rozpráva sama. Rozvinie sa debata od škorpióna k jedom a včelám a alergiám a rôznym uštipnutiam. Prechádzame od afrických zvieratiek na ďalšie kontinenty. „Ňunko, nájdeš paviány?” Ukáže. „A aké ďalšie opice tu žijú?” „Gorily a šampióny.” 😀 „To sú šimpanzy,” opravujú ho starší.
8:15 Poďme si spraviť raňajky! Aj Bublinku treba obriadiť. Má soplíky, takže tu bude krik, aby sme prekričali vysávač. Hor sa teda na to! Nech to máme rýchlo za sebou! Bublinka, raňajky, hygiena, spratať postele. Pomedzi to je tu stále živá vrava. Rozhovor sa točí okolo šteniatka, ktoré deti chcú, ale Boco je proti, no najmä Pupo vymýšľa a rieši, ako sa bude volať, ako ho budeme strážiť, aby ho nezrazilo auto, koľko bude mať šteniatok, keď vyrastie, ako si ich rozdelia, ako ich budú hladkať, kto bude zbierať hovienka atď. atď. atď. Zapájajú sa všetci. Boco tu nie je, nemá im kto oponovať 🙂 Ňunko už nevydržal čakať na raňajky, uchmatol si jabĺčko. „Bublinka je pokakanááá, mama.” Prebaľujem a už počuť škrek. Jasné, Gigi vadí, že to robím na jej strane postele.
8:41 Bublinka obriadená, detváky si rozdelia autíčka a rozohrajú hru na posteliach. Nič nenapreduje. Nevadí. Sme doma, vonku aj tak mrholí, nikam sa nechystáme. Robím si kávu, prezliekam posteľ. Empatia dvojičiek im pomôže pochopiť, že mama možno potrebuje pomoc. Nechávajú hru, pomáhajú. Akonáhle je posteľ hotová, začne krik, spev a tanec na nej. Ešteže má Bublinka svoje kráľovstvo v postieľke a v rukách svojho Pingáčika.
8:57 Jedna posteľ hotová, aj to je úspech. Pomedzi ten humbuk som zabudla, že Boco v Bratislave čaká, kedy mu pošlem č. účtu na prevod peňazí. Keby aspoň ten internet išiel rýchlejšie!
9:09 Vybavené. Aj „pracovníkovia“ (jeden z mnohých Ňunkových novotvarov) prišli, aj detičky už sedia niektoré pri stole, niektoré dokonca prezlečené a dojedajú včerajšiu bábovku kváskovú, ktorá vraj chutí ako chlieb. Sladký chlieb. Aj mliečko na cerošky sa zohrieva. Celkom dobrý začiatok dnešného rána. Špagetka spieva Bublinke. Ňunko hľadá slona: bol na stole, a už nie je. Sedí tam Gigi, tak ju obviní, že mu chýba slon a rukou jej pomrví jedlo v tanieri. To naštve a naštvaná Gigi je veru riadna pohroma. Rýchlo beriem Ňunka, kým to nevyvrie v ňom ešte viac, lebo slona som predtým hodila zo stola na posteľ. Posedíme si chvíľu na kolenách, upokojíme sa a nájdeme slona. O chvíľku už sedia všetci (aj slon a autíčka) pri stole, počuť cinkanie lyžíc a tichú vravu ponad taniere. Krátka modlitba a môžem nakŕmiť Bublinku.
9:42 Je po raňajkách. Ňunko sa už hrá. Špageta je zdutá a všetko je zlé. To teda bude deň! Spratávame prádlo.
10:00 Gigi a Pupo vybiehajú von. Špagetka letí za nimi. Ja ešte vybavím posledné veci telefonicky a môžem sa pustiť do riadov. Keďže tu bývame v jednej izbici, umývať riad sa dá iba vtedy, keď deti nespia. Vybehnem ich pozrieť a spraviť pár foto. Preteky do vrchu už nestíham (záhradu máme do kopca). Vylezú na čerešňu a začnú (pokračujú?) plniť bruchá. Vodu sliepočkám a kvietkom.
10:14 Ňunko strihá noviny, že bude na zakúrenie, meria pravítkom kolovrátok a čosi si mrmle. Bublinka spinká a mňa čaká kopec riadu. Vyberám farbičky a zvieratká, čo som Ňunkovi odkresľovala a pripravujem pre prípad, že ho strihanie a meranie omrzí. Boco ešte nie je doma. Ráno mal službu v kostole (nie, nie je farár, je kostolník) a tak je „doma”, v meste.
10:25 Dobehnú deti. Gigi po košík na čerešne, Špagetka po povolenie chytať sliepky a Pupo ostal doma hrať sa s Ňunkom, ale vydržia asi 10 minút a rozbehnú sa obaja von. Je pod mrakom, zatiaľ neprší. S Pupom cestou vezmem plasty a idem mu ukázať, kde máme žlté vrece v dočasnej garáži. Toto bude jeho zodpovednosť. Bublinka otvára očká, je hore. Mňa stále čakajú riady, keď prichádza Gigi: „Maminaaaa”. Dávam jej úlohu vymyslieť, akú časovú kapsulu môžeme zakopať do základov nového domu.
10:45 Dievčatá si sadajú ku kresleniu. Bublinka skúma svet okolo seba. Ja sa venujem riadu a chlapci čerešňujú. Začínam spievať If you´re happy. Radi spievame: ľudové, kostolné, cudzojazyčné a vôbec kadejaké piesne u nás frčia. Niekedy sa smejem, ako to asi vyzerá. Jeden deň si chlapec chodí po záhrade a na plné hrdlo vyspevuje Ó, Mária bolestivá a na ďalší deň jeho mladší brat Otvárajte kasíno. Posledne bola hitom chlapcov slovenská hymna a dievčatá nôtili Kopala studienku. Dnes teda skúšam anglickú. Dievčatá sa nedajú a začnú si ľudovky. Gigi trénuje písanie ľavou rukou (je praváčka). A so zatvorenými očami.
11:10 Mrholenie silnie, prichádzajú chlapci zvonka dnu. Berú papiere, ide sa písať, kresliť, pracovať. Pupo kreslí plán, popritom filozofuje (on je náš rodinný filozof). Špagetka si berie úlohu z teórie – určiť noty a vyfarbiť si obrázok. Ňunko sa ešte zarozpráva s pracovníkmi, ktorí práve dnes pripravujú základy.
11:46 Obed je hotový, ale spapáme ešte ovocie a s obedom čakáme na Boca. Bublinku treba opatriť od plienok cez noštek po ovocnú desiatu. Deti zjedia ovocie (čo robili na tej čerešni?) a vybehnú opäť von. Gumáky, vetrovky a ide sa, zlé počasie neexistuje. Ňunko berie motorkové odrážadlo a už brázdi záhradou. „Brrrrrrrrm, brrrrrrrm, brrrrrrrm.” Máme čas s Bublinkou, chvíľočku pošantíme. Zaspáva. Popritom stále tie riady. Ešte polovica. Dávam si perník a studenú kávu.
12:26 Dup, dup, dup za dverami. Ňunko. „Kakať.” V krátkosti mi oznámi. Ok, posadím ho na záchod a pokračujem v čom? V umývaní riadov. Nemáme tu zatiaľ teplú vodu, tak je to trochu zložitejšie. Preto nemôžu pomáhať deti, hoci chcú. Špagetka pokračuje v tvorbe a teórii a dvojičky sú vonku. Kŕmia sliepky. „Mamaaaa, už som vykakaný,” ozve sa po chvíli. „Hneď idem, Ňunko.” A dokončujem hrniec. „Hneď je hneď, mama,” opraví ma sponad papierov Špagetka, tak nechávam hrniec a idem za Ňunkom. (Musím si dať pozor na správnu formuláciu nabudúce: „Ešte tento hrniec a prídem.”) Obuje gumáky a frčí pozorovať pracovníkov. Jasné, už ho počuť mudrovať. To je kontrolór. Špagetka dokončí teóriu, fotíme a posielame pani učiteľke. Zvonku počuť veselé deti. Všetko je v poriadku. Špagetke navrhujem vziať husle. Nechce, pozerá Bocovu sadu náradia. Bublinka sa zobúdza, Špageta skáče k nej a už sa mojkajú, hrajú. Stará sa o sestričku.
12:46 „To je mojeeeeee.” Krik zvonka. Konflikt Ňunka a Gigi. Ide o motorku. Volám Gigi spraviť koláčiky. To je lákavá ponuka. Škoricovo-kakaové slimáky z lístkového cesta. Zvládne to sama. Akurát do trúby ich dávame spoločne. Chlapcom ostanú motorky. Po chvíli sa rozhodnú vrátiť sa domov aj oni. Zohrejem polievku a pôjdeme jesť, či už s Bocom alebo bez neho. Bublinke rozmrazím dve polievkové kocky, pridám ryžové vločky, trošku mäska a obed je hotový. „Špageta, prepáč, že som nespravil čerešne, spravím to potom, dobre?” Pozerám ako puk, Pupo sa ospravedlňuje.
13:10 Obedujeme. Teda ešte prestrieť na stôl a môžeme začať. Koláčiky rozvoniavajú, takže šup topánky a ideme po ne (trúbu máme zatiaľ v „garáži”).
13:34 Prichádza Boco, pridáva sa k obedu. Rozprúdi diskusiu o silovom trojboji a porozpráva, ako bolo doma. Kúpil nanuky, čakajú nás v mrazničke a detičky majú spočítať, koľko ich kúpil spolu, keď kúpil štyri druhy po x kusov a koľko sa každému ujde. Vymýšľame ďalšie príklady. Koľko hodín tu bol bagrista, ak prišiel vtedy a odišiel vtedy. Koľko dní má jedno ročné obdobie. Papáme koláčiky od Gigi. Mňam. Ňuňa berie na spánok. Ak to prešvihneme, ostane bez spania a večer bude náročný. Spánok naňho prichádza v tunajšom prostredí celkom pravidelne. Čas po obede (nie vždy je to práve po obede, podľa toho, ako Ňunko vyzerá… Niekedy je pripravený na spanie už pred 11-tou) máme rezervovaný aj na spoločné čítanie. Čítame „veľkácke” knihy (momentálne J. Verne Cesta okolo sveta za 80 dní). Ňunko spáva a ostatní oddychujú. Keďže dnes dvojičky stihnú vybehnúť von, volám na spanie zrelého Ňunka: „Poď, ideme si niečo prečítať!”, čo v preklade znamená, „Poď, ideme si trochu pospať!”. Kým vylieza na posteľ, beriem jeho knihu a líham si aj ja. On sa pritúli a vraví: „Mami, ale ja chcem iba spať.” No, dostal ma. Špagetka zatiaľ s Bocom povykladajú nákup. Bublinka dotlačí obed mliečkom pri zaspávajúcom Ňunkovi. Chvíľočku spolu poležíme, posmejeme sa, Ňunko už spí. Boco sa chce s Bublinkou tiež pohrať, tak sa idem naobedovať teraz ja. Opäť máme riady v dreze…
14:39 Idem skontrolovať situáciu von. Gigi a Pupo sú znovu na čerešni. Vrátim sa po Bublinku a aj so Špagetkou ideme von. Boco oddychuje, Ňunko spí. Po zobudení spolu chvíľu bojujú. Bublinka na čerstvom vzduchu zaspáva. Gigi ponúka naoberané čerešne a jahody pracovníkom. Špagetka mi pomôže spraviť im kávu.
15:22 Oberáme čerešne. Popritom hráme: „Keby som do základov zakopal/a časovú schránku, dal/a by som tam: 10c mincu, našu fotku, 20 000 libier, ružence…”
15:58 Prichádza aj Boco s Ňunkom. Každý si nájde svoje miestečko. Ňunko chodí s motyčkami (štandardne obľubuje pílku), Bublinka spinká, dievčatá sa hrajú. Pupo skočí pomôcť Bocovi, vyberajú klince z dosák.
16:50 Chystám sa na sv. omšu. Dnes je aj v tunajšom kostolíku. Chlapci zostávajú pomáhať Bocovi a dievčatá sa tvária, že tiež oželejú návštevu kostola. Nakoniec sa Špagetka pridáva a vyzerá to, že ideme vo dvojici. Kým odídeme, spechorí sa aj Gigi, že nás dobehne. Špagetka ide prvá a mňa cestou kúsok odprevadí Pupo.
18:35 Prichádzame domov štyria. Nakoniec prišiel aj Pupo. Ten však Bocovi nepovedal, že odchádza, tak mu po príchode Boco dôrazne dohovára. Deti opäť lezú na čerešňu a na rebrík. Všetky staršie. Beriem Bublinku, ktorá na mňa trpezlivo počkala, volám všetkých na večeru a ide sa dnu. Dojeme polievku aj cestoviny z obeda, spravíme si vajíčka k pečivu. Pupo mudruje čosi o Slovensku. To je teraz dlhodobejšia téma. Bublinke sa treba postarať o noštek. Opäť bude vresk. Špagetka ide vybrať husle. Konečne! Akosi sa jej zapáčilo hrať pizzicato – bez sláčika, ale nakoniec ju uhovorím aj na slák. Spýtam sa Gigi, či ide čítať o svojich sovičkách (Hniezdo pre sovičky). „A budeš čítať so mnou?”, pýta sa. „Skús sa striedať s Pupom,” navrhujem a Pupo aj Gigi súhlasia. Príde Ňunko, uvelebí sa vedľa nich a hryzúc bagetu počúva. Bublinka spokojne žužle svoju hračku a brboce si, občas zavýska. Je večer. Hurá! Ňunko ešte vybehne von za Bocom. Idem poňho. Už je takmer pol ôsmej, pôjde sa spať. Boco má ešte robotu. Kým deti dojedia a dočítajú, umyjem pár riadov. Opäť. Ale teraz je to rýchlo hotové. Pupa čítanie prestalo baviť, Gigi číta ďalej sama. Pupo sa venuje Bublinke.
19:42 Ak dnes chceme večer spoločne čítať, najvyšší čas ísť sa umyť a pripraviť sa na spánok. Vidina spoločného čítania ich poženie rýchlejšie. Jakub si ešte rýchlo zapíše krajiny, kde všade bol. Neviem, čo tým sleduje a už ani nezisťujem 🙂 Večerná modlitba a…
20:21 …začíname čítať s Ňunkom. Čo iné ako o slonoch a Afrike z jeho atlasu? Po menších hádkach a bojoch čítame ďalej: „Každý pes má dva konce“.
21:35 Čítanie končí. Pridali sme aj Cestu okolo sveta. Už sme viac dní večer nečítali, tak dnes trochu dlhšie. Bublinka je pokakaná. Deťom zhasínam, idem skontrolovať Boca von a zavrieť sliepky.
Dobrú noc!
20
0
20
20
