Dva dni v praveku. Ako šiestacky dejepis chytil všetky vekové kategórie.

Na dva dni sme sa ponorili do praveku. Zažili sme paleolit na workshope a eneolit na interaktívnej výstave. Na vlastné oči, uši, ruky, čuch aj úsilie.

Pri skúmaní histórie môžeme cestovať v čase a vďaka niektorým úžasným odborníkom z oblasti múzejnej pedagogiky doslova. Oceňujem posun múzejných výstav od nedotknuteľných naleštených vitrín k interaktívnym a zážitkovým formátom.

Pri hľadaní inšpirácie na zážitkové spracovanie šiestackeho dejepisu v domácom prostredí som na internete naďabila na spásu – paleodielne v podaní Mgr. Branislava Kočana. Neváhala som, hneď som dvihla telefón a… oplatilo sa! A vrelo odporúčam všetkým domškolákom.

Kto je aktívny, tomu je naklonená aj vyššia moc. Alebo ako sa hovorí (pozor, slovenčinárske okienko – ustálené slovné spojenia): „odvážnemu šťastie praje“, alebo „pomôž si, človeče, aj pán Boh ti pomôže“. Takže nám život nadelil interaktívnu výstavu Ako sa žilo v 4. tisícročí pred Kristom v Trnave a okolí? v Západoslovenskom múzeu (bude inštalovaná do novembra 2024).

Paleodielňa o dobe kamennej (paleolit)

Zorganizovali sme si na dielňu v rámci regiónu skupinu 27 detí rôzneho veku od predškolákov po deviatakov (plus 14 dospelých a niekoľko drobcov), dohodli sme si termín a našli miesto. Pôvodne sme mali ísť na praveké hradisko, aby aj prostredie tematicky ladilo, no predpoveď počasia hrozila dažďom a silným vetrom, tak sme na poslednú chvíľu zohnali priestor pod strechou – kultúrny dom v našej obci, kde sme mali k dispozícii pracovné stoly a priamy kontak s exteriérom na „špinavé“ práce.

Štyri hodiny programu nabitého teóriou aj praxou odštartovali výkladom, pri ktorom všetky deti (ale aj dospelí) lektorovi doslova viseli na perách a zapájali sa pri otázkach na uvažovanie. Väčšinou reagovali veľkáči, malkáči ich so záujmom a rešpektom počúvali a učili sa od nich.

Lektor priviezol na ukážku hromadu zaujímavých artefaktov: „živý“ pazúrik, obsidián, nástroje vyrobené pravekými postupmi, kostené predmety, venuše, oštepy, hlinené výrobky, praveký kosák, sekeru… A kládol množstvo otázok, ktoré nútili k zamysleniu: Ako sa stalo, že má žirafa dlhý krk?

Praktická časť sa začala výrobou šípov. Deti si priniesli paličky, ktoré bolo treba ošúpať a zaostriť s pomocou pazúrika. Videli sme, ako sa kamene štiepajú na ostré úlomky, ktoré sú potom priamo použiteľné na rezanie, škriabanie, alebo ďalšie opracovanie na pílkovité nástroje. Vedeli ste, že hrot šípu sa tvaruje na hrubšom konci palice, aby lepšie letel?

Pokračovali sme výrobou špagátu zo žihľavovej stonky. Žihľavu je treba očistiť od listov, rozlámať kolienka na stonke a oddeliť vláknitý obal od drevnatého stredu. Potom sme sa naučili vlákna poskrúcať tak, aby z nich vznikol pevný špagát. Podarilo sa to všetkým!

Po občerstvovacej prestávke sme sa vrátili k stolom, aby sme sa pustili do výroby predmetov zo sochárskej hliny: venuše, mamuty alebo misky. Deti pracovali sústredene a nevzdávali sa ani pri nezdaroch, ale začínali znovu a znovu.

Nakoniec sme prešli k rôznym nástrojom: vyskúšali sme si pravekú vŕtačku, snažili sme sa trením vykúzliť aspoň náznak dymu, no prišli sme na to, že potrebujeme veľa trénovať, aby sa nám to niekedy podarilo a úplne na záver si každý vyskúšal hod oštepom s vrhačom.

V priebehu workshopu sme sa dozvedeli o mnohých mýtoch, ktoré o praveku kolujú. Vedeli ste napríklad, že pravekí ľudia pri love mamuta nenahnali do jamy? Alebo že nežili v jaskyniach?

Domškoláci, ktorí sa na delni zišli, fungujú vo viacerých roztrúsených miniskupinkách alebo celkom samosatne. Napriek tomu, že sa všetci dokonale nepoznali, dokázali spontánne spolupracovať, interagovať bez ostychu a vzájomne sa rešpektovať.

Na webovej stránke Branislava Kočana pravek.space nájdete veľké množstvo informácií k praveku, jednotlivým jeho epochám a faune, podrobnosti o spôsobe života a kultúre pravekých ľudí, video návody, ako sprostredkovať pravek deťom v domácich podmienkach…

Čo deti zaujalo a čo sa naučili

„Páčilo sa mi všetko, najviac výroba šípov a hádzanie oštepom. A tiež všetky tie veci a pomôcky na stole pána lektora.“ (Adamko, 7 rokov)

„Mne sa páčilo, že sme to vyrábali. Urobil som si sekeru a hádzal som oštepom. Dobré bolo aj zakladanie ohňa.“ (Nolan, 7 rokov)

„Páčilo sa mi vyrábanie z hliny a škriabanie driev pazúrikom. Naučila som sa pliesť lano zo žihľavy.“ (Klára, 9 rokov)

„Najviac nás zaujalo hádzanie oštepom, výroba šípov, ale aj výroba z hliny a zakladanie ohňa. Maminu tá žihľava. Takže vlastne všetko!“ (Miško 14, Dominik 12, Tomáš 8, Hanka 6)

„Páčila sa mi práca so žihľavou a modelovanie z hliny a všetky informácie týkajúce sa aj zvierat.” (Simonka, 11 rokov)

„Mne sa páčilo, že sme si to tam všetko mohli vyskúšať a že to nebola len ‘vysvetľovačka’. Najviac sa mi páčilo opracovávanie pazúrikom, házdanie oštepu vrhačom, zakladanie ohňa a proste celá tá akcia. Malo to hravú formu a pán lektor nám odpovedal na všetky otázky.” (Sylvan, 12 rokov)

„Páčilo sa mi podanie pána lektora. Zaujalo ma, ako vyvrátil niektoré mýty o pravekých ľuďoch – spôsob lovu mamutov, získanie ohňa, že nepobývali v jaskyniach. Bavili ma praktické veci, najviac zakladanie ohňa pomocou dreva.“ (Silvika, 13 rokov)

„To bolo také skvelé a podnetné, že sa ťažko vyberá jedna vec, ktorá bola najlepšia. Ale teda najviac sa mi asi páčilo vymršťovanie šípu.“ (Števo, 15 rokov)

Interaktívna výstava o dobe medenej (eneolit)

Na prvý pohľad vyzerala výstava ako zbierka vystavených exponátov, no slová sprievodkyne, ktorá nás do miestnosti zaviedla: „Všetkého sa môžete dotýkať.“, vyčarili podvedomé úsmevy na našich tvárach. Jedna miestnosť ponúkla aktivity na celých šesťdesiat minút zážitkov a skúseností.

Hneď prvá aktivita – obliekanie mládenca a dievčiny z doby medenej na magnetickej tabuli s oblečením z materiálov približujúcich tie praveké, si získala veľa pozornosti. Aj druhá aktivita – cesta hľadača medenej rudy, vzbudila záujem a opakované skúšanie. A nie je nad to, keď si môže návštevník, malý aj veľký, zobrať do ruky oštep, kosák s pazúrikom, praveký nožík…!

Veľmi dobre je pripravený kútik o stravovaní a kuchyni. Na prvý pohľad tiež vyzerá len ako výstava makiet plodín, no ukrýva kvíz s kontrolou správnych odpovedí (ktoré plodiny boli na našom území v medenej dobe známe a používané?), takže deti sa učia na správnych / chybných odpovediach. Pri správnej sa potešia, pri nesprávnej začudujú. A určite si choďte vyskúšať, ako dlho dokáže vaše dieťa roztĺkať kameňom pšenicu na múku.

Zmenšenina krosien je najprv veľkou hádankou, potom zdrojom uspokojenia z rozlúštenia. Oranie s miniatúrou páru tura zapriahnutého do primitívneho postroja a jednoduchého pluhu tiež baví na viac pokusov. Deti si môžu postaviť koleso a nad replikou odkrytého hrobu pravekého človeka postáli s viacerými otázkami. No a šamanská jaskyňa je veľkou výzvou – tma, svetielko imitovaného ohníka, masky a trofeje. Vzbudzuje veľké tajomno aj rešpekt. Deti si to užili, až sa im z hláv parilo.

Prečítajte si tiež…

História pre šiestakov
Tipy na zážitkové vzdelávanie v domácom vzdelávaní
Tipy na iné exkurzie vhodné pre domškolákov