Ako sa stretávajú domškoláci? 

Každý človek sa potrebuje stretávať s inými ľuďmi, mať stálych kamarátov, s ktorými môže zdieľať radosti i starosti, spoločne sa od seba navzájom učiť nové veci, mať spoločné zážitky. Deti ani domškoláci nie sú žiadnou výnimkou a aj naše deti sa teda stretávajú s inými deťmi.

Je ale skutočne potrebné stretávať sa každý deň vo veľkej skupine? Kde a ako sa domškoláci vlastne stretávajú? V tomto článku sa pozrieme na potrebu a formy „socializácie“ doma vzdelávaných detí.

Úvodom je potrebné poznamenať, že domáce vzdelávanie takmer nikdy neprebieha výhradne doma. Hoci učenie sa tak, aby sa naplnili osnovy, resp. požiadavky na úspešné zvládnutie štátom predpísaného rozsahu, prebieha často práve v uzavretom priestore v podobe učiteľ-rodič a dieťa jeden na jedného, cieľom vzdelávania je pre nás viac, ako len naplniť osnovy.

Deti sa veľa hrajú so súrodencami a aj v prípade, že v rodine je len jedno dieťa, podľa interného prieskumu OZ DVS sa viac ako 95 % domškolákov stretáva s inými deťmi. Mnoho domškolákov má svoju stálu partiu iných domškolákov, hoci len dve ďalšie rodiny, s ktorými má priateľský vzťah, navzájom sa stretávajú počas týždňa, navštevujú sa doma, alebo si zabezpečili vlastné krúžky. Čas potom trávia efektívne – deti najčastejšie dlhšou hrou – učia sa sociálnym návykom a rodičia preberajú domškolácke záležitosti, formy vzdelávania, metódy, novinky, vzájomne sa podporujú. Niektoré domškolácke partie sa spolu aj vzdelávajú.

O koľkých deťoch je vlastne reč? Z celkového počtu 507.487 žiakov ZŠ (vrátane špeciálnych ZŠ) na Slovensku, sa vzdeláva doma na žiadosť rodiča len 1.654 detí, čo tvorí len 0,33 % všetkých žiakov v ZŠ a špeciálnych ZŠ (Štatistická ročenka ZŠ pre šk. r. 2022/2023 ). Približne dve tretiny domškolákov sa učia individuálne a zvyšok v rôznych vzdelávacích skupinách/domškolách, čo z celkového počtu 1.654 detí v IV na žiadosť zákonného zástupcu znamená, že aktívne si priateľov musí hľadať približne 1.100 detí. 

Okrem vzdelávacích skupín, kde deti trávia z organizačného hľadiska čas podobne ako v škole, t. j. päť dní v týždni (niekedy menej) spolu v kolektíve, existujú aj skupiny doma vzdelávajúcich rodín, ktoré sa stretávajú aj niekoľkokrát do týždňa. Formálne vzdelávanie v kontexte naplnenia osnov síce často prebieha doma v rodinnom kruhu, ale záujmové a zážitkové učenie a voľnočasové aktivity už absolvujú s inými deťmi – voľnú hru vonku, výlety, podujatia, exkurzie, návštevy múzeí a iných zaujímavých miest. Tie si plánujú a koordinujú rodičia sami. Tí domškoláci, ktorí vo svojom okolí nemajú iných domškolákov na spoločné stretávanie (a nielen tí, samozrejme), zase veľmi často navštevujú krúžky a majú tak priateľov, s ktorými zdieľajú spoločný záujem.

Vzhľadom na to, že väčšina domškolákov žije na západnom Slovensku, je v tejto časti Slovenska šanca stretávať iných domškolákov vysoká.  

Samotné OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku pripravuje a koordinuje niekoľko hromadných a veľmi obľúbených podujatí – veľké regionálne stretnutia, ktoré slúžia najmä na informovanie rodičov a zodpovedanie rôznych otázok týkajúcich sa praxe a legislatívy domáceho vzdelávania a v neposlednom rade na zoznámenie sa s inými domškolákmi; Akadémiu domáceho vzdelávania, kde deti prezentujú svoje záujmy a portfóliá; No back to school – celoslovenské viacdenné podujatie na začiatku septembra, ktoré spája domškolákov formou táborových aktivít; Konferenciu domáceho vzdelávania, ktorá je určená predovšetkým rodičom, a spolupodieľa sa na organizácii exkurzií, ktoré sú esenciálnou súčasťou domáceho vzdelávania.

Ako si teda konkrétne hľadáme kamarátov? Základom sú sociálne siete – najčastejšie facebookové lokálne skupiny alebo fóra na Modrom koníkovi, kde si domškolácke rodiny veľmi efektívne nielen radia, ale aj sa sieťujú, zisťujú kde sa čo deje, kto sa kde stretáva, akých parťákov a v akom veku hľadá. Práve sociálne siete a osobný kontakt sú často prvým stretnutím s naším OZ DVS, ktoré spravuje aj mapu domškolákov na svojom webe a umožňuje tak všetkým domškolákom hľadať si priateľov vo svojom regióne. OZ DVS pripravilo aj Manuál pre rodičov obsahujúci všetky potrebné informácie o domácom vzdelávaní, ktorý nájdete na našom webe a ktorého kapitoly taktiež obsahujú informácie o stretávaní sa a socializácii domškolákov.

Čo to tá socializácia vlastne je a koľko tých priateľov je treba mať pre správnu “socializáciu”? Úvodom je potrebné uviesť, že pojem „socializácia“ sa všeobecne v spoločnosti používa nesprávne ako stretávanie sa s inými deťmi. Slovo socializácia však znamená prispôsobovanie sa pravidlám spoločnosti, nejakej skupiny ľudí. Socializujeme sa napríklad na podmienky nového zamestnania, na fungovanie vo verejných priestoroch, ale aj v rodine, v skupine priateľov… Socializovaný človek je prispôsobený životu v danej spoločnosti. A socializuje sa vďaka sociálnej interakcii, ktorá prebieha všade tam, kde sú ľudia. Čiže cieľom sociálnej interakcie je pripraviť jednotlivca na plnohodnotný život v dospelosti, a to najmä prostredníctvom vzdelávania a výchovy. Na učenie sa interagovať s inými ľuďmi a uvedomovať si svoju rolu v spoločnosti nám (v bezpečnom prostredí) slúžia najmä rodina a priatelia.

V rodine a domškoláckej komunitnej skupine si deti osvojujú schopnosť kooperácie, empatie, zažívajú spoločné zážitky a uznanie. Učia sa riešiť konflikty, vytvárať a prijímať kompromisy a rešpektovať iný názor. Tu sa dostávame ku všeobecne rozšírenému názoru, že na získanie týchto zručností je výhradne potrebná škola. Áno, škola hrá istú rolu v socializácii detí – najmä v rozvoji schopnosti prispôsobiť sa zažitým zvyklostiam, avšak zväčša nemá priestor na individuálny prístup a rešpektovanie špecifických potrieb každého dieťaťa. Škola potrebuje v pomerne krátkom čase prejsť množstvo učiva s veľa žiakmi naraz a v jednom tempe. Častokrát nie je priestor ani na vzájomné rešpektovanie sa (podľa výskumu CVTI SR sa správa rešpektujúco len 30 % učiteľov).

Podľa psychologičky Tatiany Dubayovej je “úlohou školy v procese socializácie rozvíjať spoločenské návyky, sprostredkovať a formovať svetonázor, poznatky o spoločenských súvislostiach, viesť deti k tolerancii, konformite, sociálnej akceptácii a pomôcť im adaptovať sa na život v spoločnosti”. Tieto úlohy však vie bez problémov zabezpečiť aj domáce vzdelávanie, navyše bez ohrozenia šikanou, s ktorou sa osobne stretávajú viac ako dve tretiny žiakov na slovenských základných školách, s kyberšikanou dokonca každé druhé dieťa či neprimeraného tlaku na konformitu bez možnosti rozvoja vlastnej individuality. Slovenské školstvo aktuálne ohrozujú viaceré problémy vrátane veľkého nedostatku pedagógov a vysokého počtu suplovaných hodín, dlhoročné podfinancovanie a nízke ohodnotenie učiteľov, zastarané osnovy (prebieha zmena kurikula), nedostatočné využívanie moderných technológií a ďalšie, ktoré môžu ovplyvňovať aj kvalitu výučby. Zároveň je veľkým problémom inklúzia a neschopnosť poskytovať individuálny prístup (viac napr. na blogu Zuzany Zimenovej, analytičky pre oblasť vzdelávania). Je preto potrebné rozlišovať medzi kvantitou a kvalitou kolektívu a takisto uvažovať o dostatočne podnetnom prostredí pre individualitu dieťaťa. 

Deti evidentne nepotrebujú mať veľkú stálu skupinu – a dokazujú to aj výskumy citované nižšie. Aj deti v triedach sa zväčša kamarátia iba s niekoľkými inými deťmi a ostatné len tolerujú ako súčasť priestoru. Navyše, mnohé deti veľké skupiny vyčerpávajú, prinášajú im priveľa podnetov, ktoré najmä deti v mladšom veku nie sú schopné spracovať, a preto dochádza k ich preťaženiu a následkom toho je častá chorobnosť. Mnohé deti sú introvertné a veľké skupiny im bránia naplno sa prejaviť, majú z nich strach. Výhodou domáceho vzdelávania je, že môžeme dať dieťaťu ten čas, ktorý potrebuje na svoje aj sociálne dozrievanie svojím vlastným tempom. 

Rodinný terapeut a odborník na rezilienciu (odolnosť) Michael Ungar upozorňuje, že je veľmi dôležité rozlišovať, či je dieťa hanblivé, samo (lebo tak chce byť v danej fáze) alebo osamelé. Kľúčom k pochopeniu socializácie je uvedomenie si, že nie je dôležité mať veľa známych, ale nezostávať v izolácii. Podľa psychologičky Mary Rooneyovej je potrebné, aby dieťa malo jedného alebo dvoch dobrých priateľov. Navyše neuropsychológ Sam Goldstein hovorí, že dôležitejšie ako určitý počet priateľov, je mať priateľov, na ktorých sa môžete obrátiť, kedykoľvek potrebujete. V prípade detí to znamená umožniť im stretnutie v čase, keď oň majú záujem (rovnako je to predsa aj u dospelých – najlepší priateľ je ten, ktorý vás vypočuje, keď to potrebujete a na ktorého sa môžete vždy spoľahnúť).  

U detí vzdelávaných doma vstupuje do procesu socializácie častokrát aj ďalší faktor, a tým sú rôzne špecifiká učenia alebo správania a vnímania sveta okolo nás, ktoré sú častým dôvodom pre domáce vzdelávanie – dať deťom individuálny prístup, ktorý škola dať nemôže alebo nevie. Vtedy je aj proces sociálnej interakcie odlišný a potreba menšej skupiny je doslova esenciálna pre zdravé napredovanie dieťaťa. 

Záverom ostáva len dodať, že individuálne vzdelávanie obnáša možno sťažený prístup ku kolektívu oproti škole, no je to súčasť vzdelávacieho procesu – rodičia len musia vynaložiť viac úsilia na zabezpečenie sociálnej interakcie svojho dieťaťa s inými deťmi. Ako vyplýva z nášho prieskumu, domškoláci, deti vzdelávané individuálne, majú podľa pedagógov vysokú schopnosť adaptácie či začlenenia do kolektívu po nástupe do školy. Navyše disponujú vysokou samostatnosťou a zodpovednosťou pri riešení úloh, kreativitou a kritickým myslením, vedia sebavedomo vyjadrovať svoj názor. Úroveň ich vedomostí je porovnateľná až vyššia so žiakmi v školách. Výhodou pri domácom vzdelávaní sú aj vekovo zmiešané skupiny, ktoré umožňujú omnoho lepší a prirodzený rozvoj mäkkých sociálnych zručností, ktoré sú dnes kľúčovými pre následný profesijný rozvoj. 

Autor: redakcia OZ DVS