Môj život s domácim vzdelávaním (3. diel)

Rozprávame sa s Vladom, vysokoškolským učiteľom a otcom dvoch detí. S humorom a iróniou jemu vlastnou, ktoré využíva naozaj často a rád, nám popísal, ako vníma domáce vzdelávanie u nich v rodine. Vezmite si šálku svojho obľúbeného nápoja a prisadnite si k nám 😉.

Koľko detí vzdelávaš doma a ako dlho? 

VG: Máme dve deti, šiestačku a tretiaka a na domácom vzdelávaní sú obaja od narodenia nepretržite. Starostlivosť, výchovu a vzdelávanie máme s manželkou podelené tak, aby sme zachovali model tradičnej rodiny. Ja som urobil deti a manželka sa stará, vychováva a vzdeláva 😊. Samozrejme so vzdelávaním pomáham, keď mám chuť (tú mám skoro stále) a čas (toho mám strašne málo).

Čo bol ten zlom alebo hlavný dôvod, prečo ste sa rozhodli vzdelávať doma? 

VG: Zlom nastal, keď mali deti začať chodiť do škôlky a do školy a ja som si spomenul, ako to tam fungovalo a akí vychovávatelia a pedagógovia to tam viedli. Ja osobne som mal v škôlke a na prvom stupni takých, ktorých jediným pozitívom bolo to, že slúžili ako negatívny príklad. Isteže za tie tri dekády nastali aj isté zmeny. Ale zdá sa mi nedostatočné, že medzi ne patrí len to, že už nie sú žiadne fyzické tresty a nepropagujú sa predstavitelia komunizmu. Pre mňa, ako vysokoškolského učiteľa, ktorý je frustrovaný z toho, že musí prednášať študentom, ktorí nejavia záujem (obrovská vďaka tým pár za tie roky, ktorí záujem prejavovali a vďaka nim som nepodliehal frustrácii), bolo principiálnou záležitosťou umožniť svojim deťom vyhnúť sa systému, ktorý záujem o vedu a vedomosti systematicky ubíja. Ten rozdiel je obrovský, keď učím svoje deti, ktoré všetko, čo sú schopné pochopiť, nesmierne zaujíma a keď doučujem neter, ktorá je síce veľmi šikovná jednotkárka, ale chce odo mňa len to, aby som ju naučil povinné informácie v učebnici. Parafrázujem ju: „Neuč ma, prosím, žiadne výnimky, lebo keď som napísala do písomky, že sú aj výnimky, stratila som body. Mám vedieť len to, čo je v učebnici.“ Keby moje deti chodili do školy, ten systém, ktorý ma ubíjal vtedy ako dieťa, by ubíjal záujem o poznanie v nich a mňa prostredníctvom nich frustroval ešte viac, ako ma frustruje prostredníctvom mojich študentov na vysokej škole, ktorí chcú len úspešne absolvovať štúdium a získať titul. Každé poznanie je zaujímavé a školský systém je priam dokonalý v tom, ako deti presvedčiť, že nie je. Aj ja som neznášal mnohé predmety, hlavne dejepis a slovenčinu a zistil som, že dejiny a mnohé literárne diela sú veľmi zaujímavé, až potom, keď som opustil lavice gymnázia.

Čo bolo najťažšie na začiatku tejto cesty? 

VG: Pre mňa na začiatku cesty nebolo ťažké nič. Všetko ťažké mala na pleciach manželka (predovšetkým zisťovanie všetkých informácií o tejto málo známej možnosti). Moja úloha bola ľahká, vlastne úplne najľahšia…

Čo bolo pre teba naopak najľahšie na DV? 

VG: …prejavenie absolútnej podpory (hlavne pred starými rodičmi, ktorí naopak prejavovali pochybnosti).

Čo je pre vás ako zabehnutú DV rodinu dnes najťažšia vec na DV? 

Pre mňa osobne, keďže prejavovanie absolútnej podpory už nie je potrebné, sa črtali už len krásne chvíle vzdelávania mojich detí vždy, keď to čas dovolí. Avšak manželka ma zapojila do vzdelávania celej domškoláckej skupiny, čo je hlavne časovo dosť náročné. Pre manželku je najťažšie skĺbiť množstvo povinností, ktoré s domácim vzdelávaním súvisia: neustála starostlivosť o deti, domáce práce, každodenná príprava jedla a popri tom všetkom si nájsť čas aj pre seba. Pre deti najťažšie veci nesúvisia s domškoláctvom. Pre syna je najťažšie čakanie na Vianoce a pre dcéru je najťažšie stihnúť vyrobiť pre všetkých darčeky a pohľadnice.

Ako máte rozdelené úlohy ako rodičia? Kto učí a kto prináša do rodiny peniaze? 

VG: Ja učím a tým prinášam do rodiny peniaze. Doma učím deti zadarmo, a tak si vyberám, čo ma najviac baví. Manželka učí a píše správy pre školu.

Čo je pre teba najväčšou podporou pri DV, bez čoho by to pre teba bolo omnoho ťažšie? 

VG: Najväčšou podporou je pre mňa to, že môžem v súvislosti s DV robiť to, čo ma baví. Bez manželky, ktorá zastane aj tie neobľúbené predmety detí, by to bolo horšie.

Čo vnímate ako najväčšiu výhodu DV (oproti klasickému dennému vzdelávaniu)? 

VG: Keďže dcéra pred takmer tromi rokmi ochorela na cukrovku, tak odvtedy je jednoznačnou výhodou, že jej manželka môže neustále manažovať glykémiu, vďaka čomu sa v dospelosti môže vyhnúť chronickým problémom spojeným s cukrovkou. Na druhom mieste je náš záujem uchovať ich prirodzenú zvedavosť a chuť poznávať.

Čo považuješ za základ, ktorý by sa malo každé dieťa naučiť, aby z neho vyrástol sebestačný a šťastný dospelý? 

VG: Deti sa učia z pozorovania okolia. Podľa mňa na to, aby z dieťaťa vyrástol sebestačný a šťastný dospelý, stačí, keď budú môcť pozorovať sebestačných a šťastných dospelých okolo seba. Byť takým vzorom mi nejde až tak dobre, ako by som chcel, ale verím, že oni ma v tomto prekonajú, až budú dospelí.

Čo dalo domáce vzdelávanie tebe? 

VG: Vždy, keď sa moje deti vzdelávajú, zažívam s nimi tú radosť z poznávania, ktorá mi chýbala, keď som bol v ich veku a znudený som bez pozornosti presedel hodiny, dni a roky v školskej lavici.

Čo by si odkázal váhajúcim, akú radu „nad zlato“ by si im dal? 

VG: To rozhodnutie na začiatku je veľmi ťažké. Je proti vám silný tlak okolia, ktoré je mylne a nástojčivo presvedčené, že dieťa je doma izolované a bez kamarátov. Domácnosť prichádza o príjem jedného z rodičov a pribúdajú ďalšie výdavky (na školu, ktorá ich potrebuje, pretože normatív ministerstva je smiešne malý; na vzdelávacie aktivity). Ale teraz na svojich deťoch vidím, že sme sa rozhodli správne.

Čo by si odkázal ostatným DV rodinám? 

VG: Domškolácka komunita je plná skvelých progresívnych ľudí, ktorí chcú pre svoje deti niečo viac a sú ochotní tomu veľa obetovať. Navzájom si pomáhajú a cítim sa pri nich príjemne. Verím, že si uchovajú v sebe tú vervu potrebnú na bojovanie za domškoláctvo s ľuďmi na ministerstve a inšpekcii, kde je množstvo (použijem eufemizmus) konzervatívnych odborníkov na školstvo.

Ďakujeme za rozhovor! 

Prečítajte si tiež…

Ostatné diely seriálu Môj život s domácim vzdelávaním
Seriál Zo života násťročného domškoláka
Štýly v domácom vzdelávaní