Štýly v domácom vzdelávaní

Jednou z hlavných výhod domáceho vzdelávania je sloboda zvoliť si spôsob vzdelávania, ktorý najviac vyhovuje dieťaťu aj rodine. Všetky spôsoby však majú čosi spoločné – rodič má záujem dieťa aktívne sprevádzať v procese vzdelávania a má na zreteli jeho psychické i fyzické zdravie. Keďže každá rodina a každé dieťa sú jedinečné, aj domáce vzdelávanie je u každého niečím špecifické. V tomto článku vám ponúkame prehľad štýlov domáceho vzdelávania. Ak si ten svoj ešte len hľadáte, môžete sa inšpirovať alebo nájsť aspoň smer. 

Na ďalších riadkoch budeme používať slovné spojenie „aktívne sprevádzať“, ktoré predstavuje úlohu rodiča v procese vzdelávania dieťaťa. Obsah slovného spojenia sa mení v závislosti od štýlu a metódy vzdelávania, a preto môže zahŕňať:

• vytváranie podnetného prostredia,
• sprostredkúvanie informácií, zážitkov a skúseností z rôznych oblastí života,
• účasť na spoločenskom živote návštevou kultúrnych a športových podujatí a kultúrnych inštitúcií – múzeí, galérií, divadiel, filharmónie a podobne,
• účasť na vzdelávacích podujatiach, absolvovanie exkurzií, zapájanie dieťaťa do životných situácií, v ktorých je nutné uplatniť zručnosti nevyhnutné na život v našej spoločnosti,
• ponúkanie aktivít zameraných na naplnenie kurikula, zabezpečenie kurzov a iných vzdelávacích príležitostí v súlade s aktuálnymi záujmami dieťaťa, prípadne v súlade s kurikulom,
• zabezpečenie rôznych vzdelávacích materiálov a pomôcok,
• bdenie nad dodržiavaním školského plánu vzdelávania,
• frontálne vyučovanie, prípadne zabezpečenie vzdelávania iným vzdelávateľom. 

Štýly domáceho vzdelávania z pohľadu riadenia procesu vzdelávania

Riadené vzdelávanie, tzv. striktná škola doma

Tento štýl kopíruje spôsob vzdelávania v školách s použitím učebníc, pracovných zošitov a rozvrhu. Rodič/vzdelávateľ pri vyučovaní predkladá učebnú látku, často využíva formu výkladu, dieťa vykonáva určené činnosti na osvojenie si a utvrdenie učiva podľa pokynov rodiča/vzdelávateľa. Vzdelávanie teda riadi rodič/vzdelávateľ a dieťa nijako nezasahuje do rozhodovania o tom, čo, ako a kedy sa bude učiť. 

Sebariadené vzdelávanie, tzv. unschooling

Sebariadené vzdelávanie je opak riadeného vzdelávania. Vzdelávanie riadi dieťa, rodič/sprievodca ho však aktívne sprevádza. Dieťa určuje, čo, kedy a ako sa chce učiť a rodič/sprievodca sleduje potreby a záujmy dieťaťa a reaguje na nich. Sprievodca dieťa inšpiruje a ukazuje mu okolitý svet, rozmanitosť života v našej spoločnosti a rôznorodosť ľudí v nej. Tým úplne prirodzene dieťa vedie, ale neurčuje mu, čo presne sa z tej širokej palety informácií má naučiť. Unschooling neznamená zanedbávanie dieťaťa, ani ponechanie detí napospas osudu a bezhraničnej svojvôli. Viac o tom píše americký psychológ Peter Gray v článku 100 rokov detskej slobody. 

Pri tomto štýle vzdelávania je teda rodič (alebo iná osoba) sprievodcom vo vzdelávaní dieťaťa, ktorý si však ponecháva „kormidlo v ruke“ tým, že nastavuje hranice a zabezpečuje dieťaťu vhodné a podnetné vzdelávacie prostredie, napríklad zabezpečí knihy podľa záujmu dieťaťa, návštevu výstavy, galérie, múzea, zaplatí kurzy, umožní dieťaťu cestovať, nakúpi technické vybavenie, zaobstará vzdelávacie pomôcky, zabezpečí stretnutia s inými ľuďmi rôzneho veku a záujmov. 

Dieťa sa v takomto prostredí učí najmä hrou, cez svoje zážitky, vlastné skúsenosti, pozorovaním… Je to vzdelávanie, ktoré vychádza zo záujmov dieťaťa a stavia na jeho reálnych životných skúsenostiach. 

Sebariadené vzdelávanie je prirodzenou formou edukácie, ktorú pozná každý človek. Týmto spôsobom sa totiž vzdelávajú všetky deti prirodzene prvé tri roky svojho života, keď sa naučia napríklad chodiť a hovoriť materinským jazykom. A týmto štýlom sa bežne ďalej učí aj dospelá populácia po ukončení školskej dochádzky. Stačí si uvedomiť, koľko sa toho ešte v živote naučíme po ukončení štúdia.  

Úplný unschooling je na Slovensku v kontexte povinnej školskej dochádzky nereálny, keďže máme stanovený povinný obsah vzdelávania. Tento štýl sa v jeho čistej podobe môže použiť len v krajinách, ktoré nemajú predpísaný povinný obsah vzdelávania, napríklad niektoré štáty USA alebo Spojené kráľovstvo. 

Kombinácia riadeného a sebariadeného vzdelávania, tzv. demokratická škola doma  

Väčšina domškoláckych rodín na Slovensku kombinuje riadené a sebariadené vzdelávanie.  Vyplýva to z prieskumu OZ DVS z roku 2020. Pri demokratickej škole doma si dieťa v daných medziach môže zvoliť, ako sa bude učiť, ale minimálny obsah jeho vzdelávania je vopred určený školským vzdelávacím programom. 

V domácom vzdelávaní v nižších ročníkoch sa môžete viac priblížiť k unschoolingu a vo vyšších ročníkoch sa naopak pravdepodobne viac priblížite k riadenému štýlu vzdelávania. Je to dané najmä tým, že vo vyšších ročníkoch je nepravdepodobné, že by záujmy vášho dieťaťa plne pokryli školský vzdelávací program. 

Aj napriek tomu, že sebariadené vzdelávanie detí vo veku povinnej školskej dochádzky v jeho čistej forme nie je na Slovensku realizovateľné, v mnohých rodinách je prirodzeným doplnkom riadenej časti domáceho vzdelávania. V Manuáli DV pre rodičov v časti s názvom Ako môže vyzerať domáce vzdelávanie – pohľad do rodín môžete nazrieť do domáceho vzdelávania rodiny, ktorá kombinuje riadené a sebariadené vzdelávanie u dieťaťa na 1. stupni ZŠ. 

Štýly domáceho vzdelávania z pohľadu uplatnených metód

E-learning 

Pri domácom vzdelávaní môže rodič učiť dieťa prostredníctvom osobného kontaktu alebo sa dieťa môže učiť aj s použitím informačných a komunikačných technológií (elektronické vzdelávanie).  Mnohé rodiny využijú aspoň na zopár predmetov niektorý zo širokej ponuky online či offline kurzov a programov (napr. KhanAcademy, code.org, Duolingo), online hodiny so zahraničným lektorom na výučbu cudzieho jazyka, dokumentárne a vzdelávacie filmy, edukačné hry a podobne. 

Tento štýl je medzi slovenskými domškolákmi na 2. stupni ZŠ rozšírený aj preto, že školský zákon až do septembra 2021 neumožňoval domáce vzdelávanie na žiadosť rodiča na 2. stupni ZŠ a mnohí rodičia tak zapísali deti do školy v Česku (Školy Březová), ktorá ponúka dobrovoľné online hodiny.  

Montessori vzdelávanie 

Tento štýl vzdelávania je založený na učení Marie Montessori, opiera sa okrem pripraveného prostredia aj o zmiešané vekové skupiny – ktoré pri domácom vzdelávaní zabezpečí komunita detí v domácom vzdelávaní alebo súrodenci – a učiteľa vyškoleného v Montessori pedagogike. 

Montessori metóda využíva neprerušované pracovné bloky. Zahŕňa v sebe nielen filozofiu rozvoja dieťaťa, ale hlavne konkrétne praktické postupy s množstvom detailne premyslených pomôcok. V Montessori pedagogike sa kladie dôraz na spojenie telesnej a duševnej aktivity (je to tzv. celostné učenie). Pohyb umožňuje, aby sa v mozgu spracovávali informácie získané z vonkajšieho sveta prostredníctvom zmyslov a v dôsledku toho vznikajú nové nervové spojenia a nervová sústava dozrieva. 

Aby bolo učenie úspešné, musí vychádzať z konkrétneho poznania a skúsenosti z manipulácie s predmetmi, teda z vlastnej skúsenosti. Rastúcemu dieťaťu má byť umožnené využívať svoje pohybové orgány aj pri učení sa, nielen pri hrách. Práca rukami umožňuje dieťaťu sústrediť sa na činnosť, prostredníctvom ktorej poznáva veci, chápe javy a rozvíja myslenie a reč. Východiskom je ponúknuť deťom intelektuálne podnety v správnom čase – v konkrétnom senzitívnom období vývinu a správnou formou. 

Waldorfské vzdelávanie 

Rozhodujúci princíp waldorfského učebného plánu ( čo je waldorfské vzdelávanie, úvod do w. z.) spočíva v zladení učebných obsahov a učebných foriem s procesmi detského učenia a stupňami ľudského rozvoja v detstve a mladosti. Výučba je od začiatku orientovaná na podporu rozvoja vnútornej ľudskej slobody. V prvých školských rokoch, v ktorých začína dozrievať schopnosť samostatného úsudku detí, je „názorná“ výučba podstatným princípom vyučovania.  

Učiteľ narába so danosťami tak, aby žiaci spolu s tým, čo je zrejmé, zákonité a podstatné vo veciach, pochopili a zažili to prostredníctvom obrazov. Kľúčovým aspektom je snaha aktivizovať pri učení všetky tri zložky ľudskej duše – myslenie, cítenie a vôľu. Dôležitým prostriedkom, ako efektívne usporiadať výučbu, sú vyučovacie epochy. 

Epocha je obdobie spravidla štyroch týždňov, počas ktorých sa intenzívne vyučujú hlavné predmety: slovenský jazyk, matematika, prvouka, prírodoveda, vlastiveda, prírodopis, zemepis, dejepis, fyzika, chémia. Táto intenzívnosť umožňuje, podľa waldorfskej pedagogiky, zahĺbiť sa do predmetu a podstaty látky oveľa viac, ako to umožňuje klasická organizácia vyučovacích hodín. 

Po tomto období nasleduje „čas zabudnutia“ na látku, ktorá sa však v novej sile vynorí, keď epocha znova príde na rad. Sú aj oblasti, ktoré vyžadujú priebežné cvičenie (napr. umelecké výchovy, cudzie jazyky od 1. ročníka), tie sú rozdelené do predmetových hodín. Z walfdorfskej pedagogiky sa vyvinula intuitívna pedagogika. 

Daltonské vzdelávanie 

Nie je to ucelený systém (ako prebieha), ktorý je potrebné dodržiavať, ale je to súbor troch základných princípov, z ktorých vychádzajú všetky ďalšie činnosti. 

Základné Daltonské princípy sú sloboda, spolupráca a samostatnosť. Jedným z ďalších princípov je individuálna práca detí. Každé dieťa má vypracovaný svoj vlastný program s cieľmi, ktoré chce dosiahnuť za jeden mesiac v rámci každého predmetu osobitne. Pri učení deti postupujú vlastným tempom a zodpovedajú za svoje neúspechy. Základom učenia je osobná skúsenosť dieťaťa so samostatnou prácou, hľadaním a experimentovaním. 

Klasické vzdelávanie 

Opiera sa o piliere vzdelávania z dávnych čias. Ide o vzdelávanie, v ktorom sa deti stretávajú s „klasikou“ – s dejinami, literatúrou, umením, latinčinou, ale aj gramatikou, matematikou a prírodnými vedami. 

Proces vzdelávania sa rozdeľuje pri klasickom vzdelávaní na tri fázy – gramatická, logická a rétorická. Organizačným princípom štúdia sú dejiny. Deti sa ponárajú do príbehu sveta cez štúdium dôležitých kníh, udalostí a umeleckých diel, ako za sebou nasledovali v základných dejinných epochách. 

Konštruktivistický prístup 

Pri tomto prístupe sú deti postavené pred problém, pri riešení ktorého samy objavia vedomosti, teda si samy konštruujú poznatky. Zložitosť úloh stúpa s rastúcou zručnosťou detí. Cieľom nie je predovšetkým naučiť deti informácie, ale budovať ich zručnosti riešiť problémy a budovať vzorce, ktoré vedia deti použiť aj v iných obdobných situáciách, takže napríklad v matematike deti samy objavia princípy riešenia rovníc, v prírodných vedách objavia prírodovedné javy a závislosti, v spoločenských vedách zistia zákony vývoja civilizácií a podobne. 

U nás je tento prístup reprezentovaný vo vzdelávaní matematiky Hejného metódou (video) a RAU metódou, prírodných vied projektom ExpEdícia skús, skúmaj, spoznaj (prírodné vedy pre 2. stupeň ZŠ; prípadne video) a spoločenských vied projektom Civilizácia (spoločenské vedy pre 2. stupeň ZŠ. 

Konštruktivisticky sa dá pristupovať s väčšími deťmi aj pri výučbe slovenčiny. Prečítajte si náš článok o podstatných menách. 

Gameschooling alebo učenie sa prostredníctvom hier 

V tomto prípade ide o učenie sa tematickými spoločenskými a doskovými hrami (hry môžu byť kúpené alebo vyrobené doma). Tento typ výučby zahŕňa aj učenie sa pomocou počítačových hier najmä s technickým alebo strategickým zameraním a veľký význam majú hry zamerané na rozvoj cudzích jazykov, s technologickým pokrokom sa objavujú aj edukatívne počítačové hry s environmentálnou alebo prírodovednou  tematikou. Základnou myšlienkou je, že deti sa cez hranie hier dokážu naučiť (takmer) všetko, čo potrebujú na naplnenie vzdelávacích štandardov. Na „gameschoolerských“ stránkach nájdete zoznamy hier podľa jednotlivých predmetov. V našom článku nájdete tipy na mnohé edukačné stolové hry.. 

Worldschooling 

Je to štýl vzdelávania, pri ktorom dieťa s rodinou cestuje po svete a popri tom naberá rôzne kompetencie a poznatky. Naučí sa tak napríklad cudzie jazyky, históriu a geografiu, prepočítavať meny, zvyklosti jednotlivých národov a mnoho iného. 

Unit studies alebo medzipredmetové vzdelávanie 

Jedna téma vždy obsiahne viacero akademických predmetov. Témou môže byť historická udalosť, sviatok, osoba, miesto a podobne. Pri tomto štýle sa dieťa učí viaceré predmety naraz, teda predmety sa v rámci štúdia témy neoddeľujú, ide o tzv. medzipredmetový prienik témy. 

Na medzipredmetové uchopenie dejepisných tém poukazuje Saša Dobrotková na našich webinároch o histórii pre jednotlivé ročníky základnej školy.  

Vzdelávanie podľa Charlotte Mason 

Je založené na viere, že deti si zaslúžia rešpekt a že najlepšie sa učia zo skutočných životných situácií. Podľa Charlotte Mason by deti mali dostať čas na hranie, tvorenie a zapájanie sa do reálnych situácií, z ktorých sa môžu poučiť. Deti vzdelávané podľa metódy Charlotte Mason chodia na prechádzky do prírody, navštevujú múzeá a učia sa geografiu, históriu a literatúru z takzvaných živých kníh, teda kníh, vďaka ktorým tieto témy ožívajú. Sú napísané živým a pútavým spôsobom autorom, ktorý je pre danú tému zanietený. Deti ukazujú, čo vedia, nie testovaním, ale rozprávaním a diskusiou. 

Zážitkové vzdelávanie 

Mnohí domáci školáci využívajú zážitkové vzdelávanie, pri ktorom dieťa získa vedomosti a zručnosti prostredníctvom priameho zážitku. Zážitková pedagogika stavia na poznaní, že ľudský mozog si lepšie ukladá poznatky, ak pri ich získavaní človek prežíval emócie, prijímal ich aktívne, teda mohol si danú vec zažiť na vlastnej koži, ohmatať vlastnými rukami a popri zrakových a sluchových vnemoch zapojiť aj ďalšie zmysly. 

Príklad zážitkového vzdelávania z prostredia slovenských domškolákov je napríklad naša exkurzia do sklární.

Projektové vyučovanie 

Viacerí domškoláci sa vzdelávajú aj prostredníctvom projektového vyučovania. Ide o metódu, podľa ktorej sú deti vedené k samostatnému spracovaniu určitých projektov často formou lapbookov alebo plagátov. Spracovanie projektu vyžaduje uchopenie procesu náuky, plánovania a následnej realizácie aj s využitím moderných technológií. 

Lesná pedagogika 

Okrem spomenutých štýlov domáceho vzdelávania existujú aj ďalšie štýly, ktoré môžete pri domácom vzdelávaní využiť, napr. lesnú pedagogiku. Tá je na Slovensku rozšírená predovšetkým v predprimárnom vzdelávaní (lesné škôlky).

Eklektické alebo zmiešané vzdelávanie 

Niektoré z vyššie spomenutých štýlov sa prelínajú, napríklad konštruktivistický prístup, worldschooling a iné obsahujú aj zážitkové vzdelávanie. Niektoré štýly sa môžu kombinovať, napríklad konštruktivistický prístup, gameschooling, e-learning, projektové vyučovanie. A niektoré štýly nie je možné skombinovať z dôvodu rôznej filozofie či prístupu k samotnému vzdelávaniu, napríklad Waldorfské vzdelávanie s klasickým vzdelávaním. Ak sa rozhodnete štýly domáceho vzdelávania skombinovať, vtedy hovoríme o zmiešanom alebo tzv. eklektickom štýle domáceho vzdelávania. 

Záver

Vyberte si štýl (prípadne štýly) vzdelávania, ktorý vás oslovuje a ktorý vnímate ako ten správny pre vás aj vaše dieťa v závislosti od vašich potrieb a cieľov, hodnôt, filozofie, možností rodiny (napr. finančných), obmedzení v rodine (napr. zdravotných) alebo predpokladanej dĺžky vášho domáceho vzdelávania. Ak pri domácom vzdelávaní zistíte, že vám nejaký štýl prestal vyhovovať, môžete ho kedykoľvek zmeniť a nahradiť iným. Niektorí rodičia časom zistia, že im domáce vzdelávanie ide najlepšie „intuitívnym“ štýlom. Domáce vzdelávanie prináša slobodu a možnosť kedykoľvek sa rozhodnúť zmeniť spôsob vzdelávania, prestaviť svoj systém fungovania a pružne reaguje aj na zmenené podmienky v rodine (napríklad aj s príchodom ďalšieho dieťaťa). Základom je však vždy vôľa dieťa aktívne sprevádzať pri vzdelávaní. 

Autor: Rada OZ DVS