Sebarozvoj a spoznávanie samého seba ako prirodzená súčasť dňa

Oficiálny názov domáceho vzdelávania je individuálne vzdelávanie. Klasickú školskú výučbu od vzdelávania doma neodlišuje teda len miesto, ale najmä prístup.

Individuálny prístup, ktorý berie do úvahy, aký človek (nielen dieťa) skutočne je. V čom má silné a v čom naopak slabé stránky. Kam sa môže rozvíjať, a kde zase nestrácať čas. Tento prístup poskytuje mnoho výhod. Sú to skutočné dary. Najmä v dnešnej uponáhľanej dobe. Aké dary vie teda domáce (individuálne) vzdelávanie dieťaťu či dokonca celej rodine poskytnúť?

Flexibilita

Mimo školy nezvoní, s časom sa narába podľa potreby a naladenia. Ak cez víkend prší, nemrzí to veľmi, pretože kedykoľvek počas týždňa sa dá vybehnúť von a užiť si pekné počasie. Učiť sa dá predsa aj inde ako za stolom. A nielen doma. A nielen v pracovné dni.

Rešpektovanie biorytmu

Po namáhavom dni (či noci) sa dieťa pokojne môže vyspať a načerpať nové sily. Netreba sa nikam náhliť. Oddýchnuté sa vie lepšie sústrediť ako unavené. Keď je smädné, napije sa, ak je hladné, zaje si. Nevie obsedieť? Zabehá si. Učivo ho baví? Venuje sa mu koľko potrebuje. Preberaná látka mu nič nehovorí alebo si potrebuje oddýchnuť? Dá si pauzu. Dosť času je aj na vlastné záujmy a rozvíjanie talentu. Dieťa má priestor spoznávať svoje emócie a potreby v pokojnom a láskavom prostredí prijatia.

Prístup šitý na mieru

Hlavným sprievodcom na ceste domáceho vzdelávania býva dieťaťu človek jemu najbližší, rodič. Je nositeľom hodnôt rodiny, vzorom správania, zástupcom komunity a kultúry, ktorá je ich rodine vlastná. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie. Preto vie, čo dieťa zaujíma, čo ho baví, ako k nemu pristupovať, ako ho podporovať, čo zvláda, čomu sa radšej vyhnúť a kde zbytočne nemrhať energiou. Individuálny prístup umožňuje zohľadniť všetky tieto faktory.

Zodpovednosť za vlastný (seba)rozvoj

Aj dieťa prichádza s nápadmi. Môže spolurozhodovať o tom, čo, ako a kedy sa bude učiť. Podľa svojho vlastného vnútorného pocitu a motivácie. Učí sa spolupodieľať sa na procese vlastného vzdelávania a byť zaň zodpovedné.

Zdieľanie vedomostí

Ak je súrodencov viac, jeden sa prirodzene učí od druhého. Mladší popri starších, či dokonca starší súrodenci sami učia mladších. Získané vedomosti posúva ďalej, a tým si ich upevňuje.

Prijatie druhých

Deti na domácom vzdelávaní nie sú zvyknuté porovnávať sa. Je im prirodzené, že každý má talent a radosť z niečoho iného. V niečom je lepší, v inom zase horší. Každý je taký, aký je. Z tohto dôvodu nepotrebujú podvádzať, alebo sa niekomu vysmievať. DOmáce vzdelávanie tak má potenciál zachovávať čestnosť a úprimnosť.

Rozmanité vekové skupiny

Deti sa stretávajú s ľuďmi rôzneho veku, od bábätiek po dôchodcov. Učia sa, ako sa navzájom k sebe správať, čo, kde a ku komu si môžu dovoliť, budujú si vzťahy s rôznorodými skupinami. Socializácia a inklúzia detí na domácom vzdelávaní býva prirodzenou súčasťou života.

Rodinná atmosféra

V rodine obyčajne vládne viac pokoja, neponáhľa sa toľko, všetci spolu trávia viac času, sú na seba silnejšie napojení a lepšie sa poznajú. Komunikácia prebieha obojstranne a otvorene. Každý má právo vyjadriť svoj názor. Keď sa vyskytnú konflikty, je nutné ich čo najskôr a čo najspravodlivejšie riešiť. Rodina sa nedá vymeniť za inú, a preto sa treba snažiť o harmóniu vo vzťahoch medzi jej členmi. Sú to cenné lekcie spolunažívania a spolupráce. Dieťa sa učí vyjadrovať vlastné potreby, ale aj vnímať a brať do úvahy potreby iných ľudí. Posilňuje sa rodinné puto a vo väčšej miere sa odovzdávajú rodinné hodnoty.  Vytvárajú sa silné väzby s rodičmi a súrodencami, ktoré slúžia dieťaťu ako vzor pri budovaní priateľských, a neskôr aj partnerských vzťahov. Podľa psychológov práve tieto atribúty v dnešnej spoločnosti chýbajú. Hovorí o tom napr. psychológ a pedagóg Viktor Križo alebo detský psychiater doc. MUDr. Igor Škodáček, CSc..

Ilustračné foto: Image by Freepik
Záujem učiť sa

Učenie môže prebiehať najprirodzenejšou formou dieťaťu vlastnou – hrou, zážitkovým vzdelávaním, prístupom šitým na mieru. Nevytráca sa potom radosť z učenia sa. Známky ani hodnotenie nie sú potrebné. Ak sa za chyby netrestá (aj horšia známka je forma trestu), dieťa nemá strach spraviť chybu. Učí sa preto pracovať s neúspechmi, a tým rozvíja vlastnú vytrvalosť, odolnosť a vynaliezavosť. Rodič nebýva autoritou jedinej pravdy a nevytvára mylnú predstavu, že všetko vie. Keď niečo nevie, ukáže dieťaťu, ako si to dohľadať alebo sa k tomu dopracovať. 

Škola (do) života

Skutočný život a učenie môžu byť na domácom vzdelávaní neustále prepojené, čo zachováva zvedavosť a chuť spoznávať svet. Prirodzená škola života. Dieťa sa nerozvíja iba intelektuálne, ale cibrí si aj praktické zručnosti a schopnosti v starostlivosti o seba, členov rodiny a svoje prostredie. Robí to, čo je naozaj potrebné a čo mu dáva zmysel.

Spoznávanie samého seba

Získava schopnosť byť zodpovedné za svoj život a mať ho vo svojich rukách. Zostáva napojené samé na seba. Rozvíja si silné stránky a venuje sa najmä tomu, z čoho pociťuje radosť a nadšenie. Keď sa stane dospelým, vie bez veľkého rozmýšľania odpovedať na otázku: „Kto som a čo ma v živote baví/zaujíma?“.

Postrehy na záver

Ak by ste sa chceli na túto tému dozvedieť viac, odporúčame vám Manuál DV na našom webe. Na záver pripájame zopár príkladov priamo z praxe. Od rodičov, ktorí sa so svojimi deťmi rozhodli otvoriť sa darom domáceho vzdelávania:

Keď vidím ráno iné deti s taškami ísť do školy a moji synovia ešte spia, teším sa, že majú toľko spánku, koľko potrebujú. Po zobudení sa bez ponáhľania môžu naladiť do dňa. Keď majú vášeň pre nejakú činnosť, dostávajú dostatok priestoru venovať sa jej do sýtosti, prehlbovať ju, naučiť sa o nej všetko, čo ich zaujíma a zdieľať ju s kamarátmi. Keď sa obaja súrodenci ponoria do spoločnej hry prehlbujú si bratské puto. Trávia spolu veľa času, poznajú sa, preto verím, že to puto pretrvá.” Jarmila, mama štvrtáka a šiestaka na DV

„Keď si moje 7-ročné dieťa, ktoré má problémy so sústredením, vymyslí projekt, napriek rozsahu ho dokončí a odprezentuje cudzím ľuďom. Čítanie si zlepšuje tým, že číta mladšej sestre. Alebo si vymýšľa matematické príklady, aby lepšie porozumela tomu, čo sa práve učí. Napríklad v autobuse riešila, že môj dospelácky lístok stojí 2x viac ako jej detský a na to sa spýtala, ako by to bolo s tými zlomkami. Sú to drobnosti, ale ja sa veľmi teším z toho, ako vlastne samú seba učí.” Ľubica, mama druháčky na DV

„Páči sa mi, že sa môžem hýbať, kedy chcem. Mama ja sa cítim, že som slobodný. Sú to drobnosti, slovíčka, pohľady, situácie, pri ktorých si povieme, že je to ono. Najmä keď sa cítime dobre, nemusíme sa ponáhľať, uvedomíme si, akú slobodu nám unschooling ponúka.” Zita, mama druháka na DV

„Je vynálezca a konštruktér, vymýšľa reálne funkčné mechanizmy z dostupných materiálov a popri tom sa učí fyzikálne javy, chémiu, matematiku, geometriu, atď. Ale nie systematizovaným spôsobom, ktorý niekto predpísal bez súvislostí a v čase, ktorý nezodpovedá jeho potrebám.” Stanka, mama domškoláka

Prečítajte si tiež

Kliknutím na obrázok budete presmerovaní na darovaciu stránku OZ DVS na platforme darujme.sk.
Please follow and like us:
error20
fb-share-icon
Tweet 20
fb-share-icon20