Nikdy nebol vzdelávaný. Je z neho nevzdelanec a asociál, alebo pravý opak?

Koncom septembra tohto roku zavítal do Českej republiky predstaviť svoju knihu o príbehu dieťaťa s neobyčajným detstvom André Stern. Nečakajte ale žiadnu beletriu. Tento príbeh sa skutočne stal. Opisuje Andrého detstvo plné nadšenia, dôvery, rozvíjania vlastných záujmov a osobnosti. Škola mu nikdy nestála v ceste. Nikdy do nej nechodil.

André je úspešný a tvorivý muž, muzikant, skladateľ, výrobca gitár a strunových nástrojov, rečník a novinár. Stihol sa venovať kovotepectvu, tancu, fotografovaniu, čítaniu literatúry, lokomotívam, automobilom, legu, kúzleniu, hieroglyfom, hraniu na gitare, hudbe, divadlu, výrobe gitár, žurnalistike a spisovateľstvu, informatike, učeniu sa cudzích jazykov a mnohému ďalšiemu. Ku všetkému sa dostal z vlastnej iniciatívy. Mal čas a priestor. André je úspešným absolventom „odboru”, ktorý sa v dnešnej dobe nazýva sebariadené vzdelávanie.

Narodil sa v roku 1971 vo Francúzsku v Paríži. Dnes je z neho ženatý muž, otec dvoch detí, ktorý cestuje po celom svete a šíri svoje posolstvo. Je totiž ambasádorom detstva a zakladateľom hnutia Ekológia detstva, ktoré s rešpektom a dôverou pristupuje k spontánnemu vývoju schopností dieťaťa. V detstve, v dospelosti aj v rodičovstve sa necháva viesť svojimi skúsenosťami. Napísal už niekoľko kníh zameraných na deti a detstvo. Prináša zaujímavý pohľad na to, prečo sú prvé roky života človeka také dôležité a čo dieťa potrebuje ako živnú pôdu pre svoj vlastný rozvoj. Medzi jeho spisovateľské diela patria knihy ako Begeisterung – die Energie der Kindheit wiederentdecken (voľný preklad: Nadšenie – znovuobjavenie energie detstva), Spielen um zu fühlen, zu lerner, zu leben (voľný preklad: Hra ako základ cítenia, učenia sa a žitia), či jeho najväčší bestseller, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 2009 …und ich war nie in der Schule (vyšlo v českom preklade …a do školy jsem nikdy nechodil).

V čase jeho detstva nebola vo Francúzsku povinná školská dochádzka či zavedené povinné vzdelávanie podľa štátom určeného kurikula (t. j. štátneho vzdelávacieho programu). V domácom vzdelávaní nebol ani formálne vzdelávaný, teda nemal takzvanú „školu doma“. Jeho školou bol život sám. Rodičia neboli jeho učitelmi, ale sprievodcami. Aj keď sami učiteľmi boli. Svojim deťom poskytli čas, priestor, a hlavne bezpodmienečnú lásku a dôveru. 

Andrého otec je významný priekopník v oblasti kreatívneho vzdelávania. Na základe vlastných životných skúseností vyvinul hru maľovaním v bezpečnom a podpornom prostredí, ktorá pomohla už nespočetnému množstvu detí i dospelých získať opäť prístup k sebe samému. Vedel, že dieťa nepotrebuje žiadneho dospelého k tomu, aby sa naučilo maľovať. Nechcel, aby jeho vlastné deti obetovali svoju osobnosť a životnú silu procesu vzdelávania, čo by nakoniec viedlo k ich otupeniu.

Mama pracovala ako učiteľka v materskej škole. Postupne začala presadzovať a do praxe uvádzať prístup, že vychovávateľ by mal umožniť dieťaťu rozvíjať svoju vlastnú vnútornú silu. Jej alternatívny prístup zapríčinil, že jej v materskej škole dávali tie najťažšie prípady. Deti pod jej rukami kvitli, stávali sa aktívnymi, spolupracovali a vytvárali homogénnu skupinu. Keď prišli jej vlastné deti, vedela, že je čas rozvíjať ich vnútorné zdroje a silu, a preto zo školstva odišla.

Andrého rodičia podľa vlastných slov o svojich deťoch nepochybovali a podporovali ich originalitu. Učenie plne prenechali svojim deťom a zabezpečili, aby sa mohli v detstve nerušene hrať, nasledovať svoje záujmy, a tak objavovať a rozvíjať svoje vlastné talenty. André ako dieťa chodieval k otcovi do ateliéru, kde sa stretával s ľuďmi rôznych vekových kategórií a spoločne tvorili, zdieľali životné radosti i starosti, pomáhali si. V tomto priestore nebolo miesto na stres a tlak. André sa učil čítaním skutočných kníh, nie učebníc. Jeho učiteľmi resp. sprievodcami boli mnohí ľudia, ktorí síce neboli vyštudovaní pedagógovia, ale boli to ľudia, ktorí ovládali remeslo alebo činnosť, o ktorú André prejavil záujem. Nikdy sa nebál osloviť odborníkov v remesle, preňho dovtedy cudzích ľudí, a požiadať ich o zdieľanie skúseností. Učili ho tým, že mu činnosť ukázali a dovolili mu ju spolu s nimi robiť. Ak bolo treba, chodieval k nim pravidelne na „školenia”. Napríklad k výrobe gitár sa André dostal tým, že oslovil výrobcu gitár, ktorý mu umožnil sledovať ho a učiť sa.

André dostal ako dieťa príležitosť vstúpiť do sveta, v ktorom bol režisérom on sám. A využil ju na viac ako sto percent či jednotku s hviezdičkou. Ako sám o sebe povedal, bol iba také obyčajné dieťa ako všetky iné. Rozdiel bol však v tom, že sa mohol hrať a jeho hru nikto neprerušoval. A tak sa hrá dodnes a jeho vedomosti a skúsenosti sa neustále rozširujú. Dôležitou podmienkou v tomto spôsobe rozvoja je podľa neho samého nadšenie. O ňom dokonca napísal celú knihu. S nadšením sa teda naučil ako štvorročný hrať na gitare a vďaka nadšeniu prehlboval svoje vedomosti o hudbe do takej miery, že vyvinul vlastný štýl a techniku hrania. Od svojich sedemnástich rokov odštartoval kariéru skladateľa a komponoval hudbu pre živé vystúpenia. Od svojich dvadsiatichdvoch rokov sa venuje výrobe gitár a strunových hudobných nástrojov. Je jedným z mála špecialistov na desaťstrunovú gitaru na svete. Bol riaditeľom divadla Théâtre de la Tortue v Toulouse a jeho vášeň k hudbe ho priviedla aj k novinárčine. Zastával pozíciu šéfredaktora časopisu Guitare Live.

V roku 2009 vyšla jeho (už vyššie spomínaná) kniha, ako reakcia na neustále sa opakujúce otázky ľudí, ktorí chceli vedieť, ako sa mohol čokoľvek naučiť, aj keď nikdy nechodil do školy. Od toho istého roku sa začal venovať téme detstva a dodnes píše a vydáva knihy, zúčastňuje sa na verejných akciách a prednáša po celom svete. V roku 2014 rozbehol hnutie Ekológia detstva, na základe toho bol neskôr prizvaný Ministerstvom spravodlivosti a zdravia vo Francúzsku stať sa členom komisie pre Prvých 1000 dní života dieťaťa, ktorá mala za úlohu vytvoriť podporný program pre rodičov v oblasti pozitívneho rodičovstva. Od roku 1989 spolupracuje s otcom. Je riaditeľom Inštitútu Arného Sterna, v ktorom ďalej rozvíja jeho prácu. Ako sám hovorí, v otcovi má veľký vzor, no nechce sa stať svojím otcom. Práve on ho naučil, že najdôležitejšie je byť sám sebou. 

Sebariadené vzdelávanie u väčšiny ľudí vzbudzuje odpor, nepochopenie, či dokonca hnev. Ako všetko nepoznané. No každý, kto sa vhĺbi do kníh či rozhovorov s André Sternom, získa nový pohľad na život. Na svet. Na detstvo. André dostal od svojich rodičov obrovský dar, a to mať život vo vlastných rukách. Tento dar využil najlepšie, ako sa dalo. Stal sa z neho sebavedomý a láskavý muž, ktorého zvedavosť, skúsenosti a zážitky s pribúdajúcimi rokmi rastú a obohacujú čím ďalej, tým väčšie množstvo iných ľudí.

Jeho život sa stal jeho kariérou. Dostal možnosť plne rozvíjať svoj potenciál, a tak mu nič nestálo v ceste vydať sa po chodníčku vlastného poslania. Všetko, čo mu prišlo do cesty či pod ruky, robil poriadne, pretože za tým stál jeho vlastný dôkladný prieskum, neustále skúšanie, neutíchajúci záujem a neobmedzené nadšenie. Neexistovalo žiadne „musíš”. Jeho rodičia mu dávali bezpodmienečnú lásku a dôveru. A veľmi dôležitým faktorom bolo, že neboli PROTI škole. Sami boli učiteľmi z povolania. Nebojovali PROTI vzdelávaniu. Oni boli ZA niečo. ZA rešpekt ku každej ľudskej bytosti a jej individuálnemu spôsobu, rýchlosti a smeru rozvoja osobnosti. Každý máme v sebe obrovský potenciál. André je príkladom toho, čo sa stane, keď ten potenciál dostane príležitosť prejaviť sa.

Ak vás príbeh neobyčajného detstva zaujal a chceli by ste sa dozvedieť viac, prečítajte si Andrého knihu. Jej čítanie vám môže priniesť uvedomenie si, aké bohaté, rozmanité a podnetné prostredie na vzdelávanie môže priniesť život sám a do akej veľkej hĺbky vie dieťa vo svojom vzdelávaní mimo školu ísť.
Budeme radi, keď sa s nami podelíte o svoje pocity a postrehy na našich sociálnych sieťach Facebook a Instagram.

Prečítajte si tiež…

Kliknutím na obrázok budete presmerovaní na darovaciu stránku OZ DVS na platforme darujme.sk.
Please follow and like us:
error20
fb-share-icon
Tweet 20
fb-share-icon20