Sú domškolácki rodičia blázniví? Týrajú svoje deti?

Hlavná školská inšpektorka vyjadrila vo vysielaní RTVS na vlnách Rádia Slovensko vážne obavy v súvislosti s domácim vzdelávaním. Jej vyjadreniam sa venujeme podrobnejšie, než umožňoval priestor v éteri.

V utorok 28. novembra 2023 uviedlo Rádio Slovensko vo svojej pravidelnej večernej publicistickej relácii Kontakty tému domáceho vzdelávania. Redaktorka Petra Strižková pozvala do štúdia zástupkyňu občianskeho združenia Domáce vzdelávanie na Slovensku (OZ DVS) Dianu Šimovú a telefonicky sa spojila okrem iných aj s hlavnou školskou inšpektorkou Alžbetou Štofkovou Dianovskou. Celú reláciu si môžete vypočuť z archívu RTVS. Vstup hlavnej školskej inšpektorky sa začína od 17. minúty.

Z jej úst zazneli mnohé vážne obavy, ale aj obvinenia a nepresnosti, na ktoré nebolo možné v plnom rozsahu reagovať vzhľadom na popularizačný charakter relácie i jej dĺžku. Keďže môžu mať na mienku verejnosti veľký dosah, využívame tento priestor na ich objasnenie a vysvetlenie širokej verejnosti. Veríme, že na podrobnejšiu diskusiu s hlavnou školskou inšpektorkou bude záujem a priestor osobne.

„PRE DETI S PSYCHICKÝMI FÓBIAMI JE DOMÁCE VZDELÁVANIE VHODNÁ FORMA VZDELÁVANIA“

A nie len pre také deti. Je potrebné vnímať pozitíva DV aj pre „obyčajné“ deti bez fóbií, ŠVVP a šrámov na duši. Viac o nich hovoria odborníci v oblasti psychológie a pedagogiky ako PhDr. Jana Nováčková CSc., John Holt, Peter Gray, Raymond Moore, či Grace Llewellyn. 

„DIEŤA CHCE ÍSŤ DO ŠKOLY, ALE RODIČ NESÚHLASÍ“

V OZ DVS zastávame prístup, že ak sa dieťa pýta do školy, malo by tú možnosť dostať a nútiť dieťa ostať v DV proti jeho vôli nie je správne.

Z praxe vieme, že do školy sa pýtajú deti, ktoré s ňou nemajú žiadnu skúsenosť a okolie sa ich na školu neustále vypytuje. Pod vplyvom spoločnosti sú potom zvedavé, prečo každý o tej škole hovorí a prečo im tam miznú kamaráti, s ktorými sa doteraz stretávali dopoludnia na ihriskách. Poznáme viaceré prípady takých domškolákov, ktorí dostali tú príležitosť a po skúsenosti v škole sa do domáceho vzdelávania vrátili. Zistili totiž, že ich škola brzdí, že nie je absolútnou zárukou kamarátov, že je tam dusná atmosféra… 

A nakoniec, určite každý z vás pozná aspoň jedného denného školáka, ktorý doma narieka, že do školy chodiť nechce, a jeho rodičia na jeho žiadosť nereagujú. Nikto sa takými deťmi nezaoberá. Odborníci v oblasti pedagogiky uskutočnili prieskum medzi slovenskými školákmi a zistili, že zo vzdelávania majú radosť len 3 % detí na štátnych základných školách.

„RIZIKO MANIPULÁCIE DIEŤAŤA V DOMÁCOM VZDELÁVANÍ ZO STRANY RODIČA A OVEROVANIE SERIÓZNOU FORMOU“

Samozrejme, to riziko nie je nulové. V každej skupine ľudí sa nájdu odchýlky. Ale pravdepodobnosť, že dieťa v DV budú týrať vlastní rodičia je menšia v porovnaní s rizikom, že dieťa bude obeťou šikany v škole. Na Slovensku podobný prieskum nemáme, no z výskumu v USA vyplynulo, že v porovnaní s dennými žiakmi je u domškolákov až o 40 % menšia pravdepodobnosť, že budú doma týraní v porovnaní s dennými školákmi. Zo slovenských štatistík vieme, že obeťou šikany v škole je asi 30 % detí. A z praxe v OZ DVS vieme, že práve do DV sa dostávajú aj deti, ktoré si chceli siahnuť na život v dôsledku šikany v škole. 

Wellbeing detí sa ťažko zisťuje pri komisionálnom skúšaní, ktoré prebieha formou testu a klasickej ústnej skúšky zameranej na obsah učiva. Skúšajúci musia overovať predovšetkým encyklopedické vedomosti v jednotlivých akademických predmetoch oddelene a poznajú len momentálny výkon dieťaťa. O dieťati, o tom, čo prežíva, ako sa mu v DV žije a o jeho živote sa veľa nedozvedia.

Riešením by bolo portfóliové preskúšanie, ktoré už funguje na mnohých kmeňových školách v Česku. Dieťa pri takom preskúšaní za hodinu až dve odprezentuje všetko, čomu sa za polrok venovalo. Také portfólio môže obsahovať od pracovných zošitov a vlastných textov, cez projekty, výtvarné práce, video nahrávky, po fotografie všetko, čo si zo svojej činnosti do portfólia dieťa vyberie. Podľa metodičiek DV, ktoré takto v Česku domškolákov skúšajú, portfóliové preskúšanie je:

  • možnosť vidieť činnosť dieťaťa za väčší časový úsek,
  • sledovať jeho reálne praktické zručnosti a vedomosti v súvislostiach
  • spôsob, ako sa o dieťati a jeho živote v rodine dozvedieť viac,
  • cesta, ako odhaliť prípadné násilie či nespokojnosť v DV.

„ŠKOLY ROBIA KOMISIONÁLNE SKÚŠKY ONLINE, A PRETO NEVEDIA, AKO SA DIEŤA MÁ A AKO SA K NEMU SPRÁVA RODIČ“

Online skúšanie je forma dištančného skúšania v súlade so školským zákonom (§ 25, ods. 7). Školy tak vychádzajú v ústrety rodinám, ktoré majú kmeňovú školu ďaleko, pretože na Slovensku podporuje DV len málo škôl.

Pre väčšinu škôl je totiž DV nezaujímavé po finančnej stránke. Na domškoláka dostanú len 10 % z normatívu, t. j. len cca 210 € ročne. Laik si povie, že dostanú dosť vzhľadom na to, že nemajú s domškolákmi žiadne výdavky. Ale z tých peňazí sa niekedy ťažko zaplatí aj trojčlenná komisia pri komisionálnom skúšaní dvakrát ročne. Naopak štát ušetril v minulom školskom roku na domškolákoch minimálne 3 milióny eur. Čo sa asi tak u nás zveľadilo za také nemalé prostriedky?

Vráťme sa ale k spôsobu skúšania domškolákov. Komisionálne skúšanie (KS) ako také považujeme za obrovský nedostatok v legislatíve týkajúcej sa DV. Súčasné nastavenie je diskriminačné. Pri denných žiakoch sa KS využíva ako ultimátum – až keď žiak neprospieva (napriek tomu, že bol v škole denne učený!), alebo z nejakého dôvodu nemôže byť hodnotený, teda ako opravný termín. Ale domškoláci majú na hodnotenie len tento jeden termín.

Okrem toho KS v podobe písomnej a ústnej skúšky zameranej na obsah učiva, hoc realizované prezenčne v škole, neposkytuje skúšajúcim žiadne možnosti, ako zistiť, či sa má dieťa v DV dobre, a už vôbec nie to, ako sa k nemu správa rodič. Možné riešenie sme rozviedli vyššie v časti „Riziko manipulácie dieťaťa…“.

Spôsob skúšania domškolákov je treba zmeniť. Malo by reflektovať charakter domáceho vzdelávania a klásť menšie personálne a finančné nároky na kmeňové školy. Aj domškoláci by mali byť najprv preskúšaní „bežným“ skúšaním – teda jedným pedagógom. A celý ten kolos komisionálneho skúšania by sa mal obmedziť na neprospievajúcich žiakov v DV, ktorí by tak neboli diskriminovaní a mali by rovnakú možnosť ako denní žiaci opraviť si hodnotenie formou komisionálnej skúšky. Umožňuje to vyššie spomínané portfóliové preskúšanie. Budeme radi, keď k tvorbe zmien budeme prizvaní, radi predložíme návrhy riešení podporené štúdiami a praxou zo zahraničia a ak sa pri zmenách bude prihliadať aj na wellbeing detí, z nášho pohľadu to bude len pozitívum. 

„DIEŤA V DOMÁCOM VZDELÁVANÍ NIE JE ANI NA CHVÍĽKU SAMO A NEMÁ AKO VYSLAŤ SIGNÁL, ŽE JE DOMA TÝRANÉ“

Z prieskumu situácie domškolákov vyplynulo, že 94,4 % domškolákov chodí minimálne na jeden záujmový krúžok alebo na ZUŠ, a 76 % chodí aspoň na dva krúžky. V tomto čase sú deti bez rodiča, pod vedením inej dospelej osoby, v niektorých prípadoch dokonca pedagóga. Ďalej, 93,3 % domškolákov sa stretáva pravidelne alebo nepravidelne s inými deťmi (nie nevyhnutne domškolákmi).

Okrem toho všetky rodiny na Slovensku sú povinné so svojimi deťmi absolvovať preventívne prehliadky u pediatra, ktorý je spôsobilý odhaliť známky týrania. Ak dieťa prehliadky neabsolvuje, pediater má upovedomiť UPSVaR (tzv. sociálku) z dôvodu zanedbávania zdravotnej starostlivosti o dieťa.

Na záver uvedieme už len fakt, že ani ľudia v okolí neostávajú ľahostajní. Dôkazom je prípad domškoláckej rodiny, ku ktorej zavítali terénni pracovníci úradu práce („sociálka“) na podnet starostlivých susedov, ktorým sa nepozdávalo len to, že deti v školskom veku sú dopoludnia doma. Pre úplnosť dodáme, že kontrola u tejto rodiny nezistila zanedbávanie starostlivosti o deti.

„DETI V DV SÚ NECHANÉ NAPOSPAS NIEKEDY MOŽNO AŽ BLÁZNIVÝM RODIČOM“

Toto tvrdenie sa mnohých domškoláckych rodičov dotklo (podľa reakcií, ktoré sa k nám dostali), ale držme sa vecnej komunikácie bez emócií. Hovorí sa síce, že životom skúsený „nevzdelanec“ môže byť múdrejší ako titulovaný vysokoškolák, ale pohybujeme sa v oblasti vzdelávania, tak sa naňho spoľahnime ako na ukazovateľ „rozumnosti“ alebo „normálnosti“. Z prieskumu situácie domškolákov vyplynulo, že 91,9 % domškolákov pochádza z rodín, kde aspoň jeden z rodičov má ukončené vysokoškolské vzdelanie.

Na druhej strane, v celkovej populácii detí, ktoré chodia denne do školy, je na Slovensku každé piate dieťa obeťou nejakej formy týrania. Určite všetky tieto prípady odhaľujú pedagógovia v školách? Z aktuálnych správ z prostredia slovenských základných škôl skôr vyplýva, že školy často nedokážu odhaliť ani šikanu medzi deťmi, ktoré majú pred očami denne (výber medializovaných prípadov za posledný kalendárny rok: apríl 2023, máj 2023 november 2023, november 2023).

Za povšimnutie stoja aj brutálne trestné činy spáchané zúfalými školákmi. V USA je pomerne častá streľba na školách a podobné prípady sa rozšírili už aj do našich končín: prípad z marca 2023 v ČR, bývalý žiak strieľal na škole vo Vrútkach, bezproblémový a dobrý žiak útočil v škole v Novákoch. Aj strelec zo Zámockej ulice v Bratislave chodil denne do školy. Prípady brutálnych trestných činov zúfalých domškolákov v médiách absentujú, hoci sa dá predpokladať, že by ich pozornosti neunikli vzhľadom na nedôverčivý postoj spoločnosti voči tejto forme vzdelávania.

„SKÚŠANIE LEN V ŠTÝLE AKO SA MÁŠ, AKO SA CÍTIŠ, AKO SA TI UČILO A TO JE VŠETKO“

Toto tvrdenie považujeme za také zjednodušené, až je nepravdivé. Rozhovorom s týmito otázkami sa začína preskúšanie minimálne na jednej z kmeňových škôl, no to je len začiatok. Ďalej tam deti prezentujú to, čo sa za uplynulý polrok naučili, čomu sa venovali. V každom prípade, práve takýto začiatok preskúšania pedagógom umožní reálne nazrieť do života a duše dieťaťa. Toto je zameranie na wellbeing, na ktorý sa odvoláva aj samotná Štátna školská inšpekcia na svojom webe.

„ŠŠI SA DOSTANE DO DOMÁCNOSTI LEN SO SÚHLASOM RODIČA“

Podľa školského zákona, Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) vykonáva kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri DV, kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania (v priestoroch, kde sa dieťa vzdeláva) vykonáva kmeňová škola, a zákonný zástupca je povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.

Kontrolu v domácnostiach vykonávali riaditelia kmeňových škôl. Tak sa konštatuje aj vo viacerých inšpekčných správach z kontrolnej činnosti ŠŠI zameranej na realizáciu domáceho vzdelávania na základných školách. Nemáme informáciu o tom, že by rodič nepovolil vstup zástupcovi kmeňovej školy.

„VO FRANCÚZSKU MUSÍ KAŽDÝ DOMŠKOLÁK ABSOLVOVAŤ HODINOVÝ ROZHOVOR SO ŠKOLSKÝM INŠPEKTOROM“

Nemožno nesúhlasiť s rozhovorom zameraným na wellbeing dieťaťa. No v záujme ucelenosti obrazu dodajme, že v porovnaní s Francúzskom (aj po sprísnení podmienok DV od septembra 2021 v kontexte boja proti radikálnemu islamu vo Francúzsku) je domáce vzdelávanie u nás stále kontrolované prísnejšie. Francúzski domškoláci nerobia komisionálne skúšky, nie sú skúšaní z celého učiva s presnosťou na jeden polrok, skúšanie sa koná raz ročne, má presný postup v štyroch bodoch, zameriava sa na nadobudnuté praktické zručnosti a sleduje medziročný pokrok dieťaťa. (Zdroj: association-unie.fr)

Po príklady dobrej praxe ale nemusíme chodiť tak ďaleko. Aj v susednom Česku je skúšanie domškolákov odľahčené od štatútu komisionálnej skúšky, obohatené o portfóliové preskúšanie a férovejšie vďaka možnosti opravného termínu. Navyše DV na 2. stupni ZŠ bolo deväť rokov v experimentálnom overovaní, na konci ktorého odborníci dospeli k záveru, že vedomosti detí z DV sú porovnateľné s dennými školákmi.

V záujme prehľadnosti pripájame tabuľku s porovnaním podmienok skúšania domškolákov vo Francúzsku, Česku a na Slovensku. 

Prečítajte si tiež…

Kliknutím na obrázok budete presmerovaní na darovaciu stránku OZ DVS na portáli darujme.sk.

Please follow and like us:
error20
fb-share-icon
Tweet 20
fb-share-icon20