Individuálne (tzv. domáce) vzdelávanie rodičia volia pre svoje deti z rôznych dôvodov. V tomto článku sa pozrieme na to, čo na domáce vzdelávanie hovorí detský psychológ, ktorý vo svojej práci uverejnenej v odbornom časopise vychádzal okrem vlastnej praxe aj z viacerých zahraničných štúdií.
Dôvody, pre ktoré sa rodičia rozhodujú pre domáce vzdelávanie (DV) svojich detí, sú rôzne: rodinné dôvody, nesúhlas s inštitucionálnou formou vzdelávania detí, prihliadanie na potreby dieťaťa, uvedomovanie si súčasného stavu školstva a vlastnej zodpovednosti za vzdelanie dieťaťa moderným a efektívnym spôsobom.
Niektorí domáce vzdelávanie volia nedobrovoľne – ak škola nedokáže zabezpečiť inklúziu, reagovať na potreby detí so špecifickými potrebami, alebo po zlej skúsenosti dieťaťa bez možnosti nápravy zo strany školy a podobne. Vtedy hovoríme o nútenom homeschoolingu. Napriek rôznorodosti a individuálnej povahe majú všetky dôvody spoločného menovateľa – záujmy dieťaťa.
Závery prezentované v tomto článku vychádzajú z práce detského psychológa PhDr. Václava Mertina „Pedagogicko-psychologické aspekty individuálního vzdělávaní“ uverejnenej vo vedeckom časopise Pedagogika (roč. LIII, 2003). Autor v nej zosumarizoval okrem vlastných zistení aj prehľad štúdií zaoberajúcich sa jednotlivými aspektami domáceho vzdelávania.
Rôznorodosť postojov
Václav Mertin vo svojej štúdii správne poukazuje na častú zaujatosť porovnávacích štúdií, v ktorých stoja proti sebe bežná rodina (niekedy dokonca problémová) s implicitným predpokladom, že rodičia sú (pedagogicky) nevzdelaní a ideálna škola reflektujúca všetky požiadavky na individuálny prístup, spoluprácu a osobnostný rozvoj.
Vo všeobecnosti však platí, že tak, ako sú rôznorodé domškolácke rodiny, tak aj školy nemusia vždy poskytovať kvalitné vzdelanie v priateľskom a kooperujúcom prostredí. Koniec koncov, téma šikany je na stole pravidelne a nie je výnimkou, že práve ona je dôvodom tzv. núteného homeschoolingu.
Na druhej strane štát aj škola disponujú prostriedkami kontroly, aby dokázali včas odhaliť nevyhovujúce prostredie aj v prípade rodín vzdelávajúcich doma. V domácom vzdelávaní však prevažujú pozitívne výsledky nad rizikami.
O čo sa opiera domáce vzdelávanie
Individuálne vzdelávanie je relevantnou formou vzdelávania a historicky prirodzenejšou než vzdelávanie inštitucionálne, ako zistil pri svojom výskume aj Václav Mertin. Deti sa najefektívnejšie učia praxou spojenou s realitou, ktorú žijú, a nie memorovaním. Učenie sa praxou je napríklad jedným z kritérií Programu pre medzinárodné hodnotenie študentov (PISA).
O pozitívach zážitkov pri vzdelávaní hovorí aj psychologička a lektorka Komenského inštitútu Zuzana Labašová: „Zážitková pedagogika je výnimočná tým, že odovzdáva študentom a žiakom nové vedomosti, poznatky, zručnosti i hodnoty cez emočné zážitky detí a vlastné prežívanie. Efektívna je jednoducho preto, že zážitok im ponúka viacrozmerné uchopenie akejkoľvek problematiky v porovnaní s tradičnou frontálnou výučbou. Navyše si vďaka zapojeniu viacerých zmyslov a silnej emócii dokážu nové informácie zapamätať lepšie.“ (Zdroj: Eduworld)
Rodičia prirodzene poznajú svoje dieťa najlepšie a snažia sa vytvoriť mu aj najlepšie podmienky na vzdelávanie. Pre niektoré rodiny to môže byť vzdelávanie v škole, pre iné individuálne vzdelávanie. Niektoré deti školské prostredie zvládnu, pre iné deti táto forma jednoducho nie je vhodná.
Kvalifikácia
Proti domácemu vzdelávaniu sa uvádza aj argument odbornej spôsobilosti učiteľov v porovnaní s pedagogicky nevzdelanými rodičmi. Avšak, ako si Václav Mertin všíma, rodičia doma vzdelávaných detí majú v priemere vyššie vzdelanie než bežná rodičovská populácia. Toto tvrdenie autora štúdie potvrdzuje aj zisťovanie situácie medzi slovenskými domškolákmi. A Václav Mertin zachádza ešte ďalej: „Dnešní bežne vzdelaní rodičia dokážu poskytnúť svojmu dieťaťu vzdelanie […] prinajmenšom v niektorých smeroch porovnateľné s dnešnou školou (napr. najmä trívium).“
Na druhej strane, práca učiteľa v škole je komplikovaná, pretože musí zladiť intelektuálne i emočne rôznorodú skupinu detí. Okrem toho sa musí venovať pomerne rozsiahlej administratívnej agende. Naopak, angažovaný rodič sa venuje len svojmu dieťaťu (svojim deťom), má k nemu jedinečný pozitívny vzťah a vie odhadnúť a aplikovať individuálne metódy vzdelávania tak, aby sa dieťaťu čo najviac priblížil. Dôkazom je aj množstvo článkov o spoločných stretnutiach a podujatiach domškolákov na našej stránke. Na tieto zistenia nadväzuje efektivita výčby v domácom vzdelávaní.
Efektivita výučby
Možnosť vzdelávať dieťa formou jeden na jedného prináša viaceré výhody: omnoho vyššiu efektivitu vzdelávania a zároveň možnosť adekvátne reagovať na jedinečné potreby dieťaťa, a tým podporovať jeho napredovanie. Najväčšie výhody tak domáce vzdelávanie prináša deťom s rôznymi špecifikami, ktoré by v škole nemali priestor na sebarealizáciu práve z dôvodu potreby individuálneho prístupu.
Z rovnakých výhod však môžu veľa vyťažiť aj deti bez špecifických potrieb, pretože ako píše autor štúdie: „Nie je tiež príliš opodstatnené predpokladať, že väčšinu znalostí a zručností je možné naučiť sa lepšie v skupine než pri individuálnom vedení.“
Rola rodiny
Tradične sa predpokladá, že škola má zodpovednosť najmä za vzdelanie, kým rodina za výchovu dieťaťa. Tento pohľad však nereflektuje realitu, v ktorej sú výchova a vzdelávanie tak zásadne prepojené, že ich jednoducho nie je možné oddeliť. Napríklad pri kritike domáceho vzdelávania je najčastejším protiargumentom socializácia.
Naopak, je všeobecne známy fakt, že bez spolupráce rodiny dieťa nebude dosahovať dobré výsledky. Napríklad pri rozvoji čitateľských zručností o tom píšu pedagogičky z OZ Krajina čitateľov, ktoré sa venujú podpore čítania u detí na základných školách. Práve vôľa tráviť viac spoločného času je pre mnohé rodiny jedným z rozhodujúcich faktorov pri voľbe domáceho vzdelávania.
Spomínaná socializácia tak dostáva omnoho hlbší význam a spája sa so vzájomnou dôverou a s dôrazom na mäkké zručnosti a psychickú pohodu detí, ako o tom píše napr. aj autorka projektu Spolu poza školu, domškolácka mama a vyštudovaná pedagogička Katarína Ducárová. Môžu potom bez problémov vstupovať do interakcií s vrstovníkmi aj dospelými.
Dekontextualizácia učenia
Skôr ako dieťa nastúpi do vzdelávacieho systému, učí sa prirodzene a v kontexte v rámci situácií a prostredia, ktoré ho obklopujú. Václav Mertin však konštatuje, že po nástupe do školy dochádza k odluke teórie od praxe, deti sa učia nezávisle od toho, čo ich zaujíma a baví a najmä nezávisle od toho, čo potrebujú v praxi pre svoj život, čo zažívajú doma alebo vo svojom blízkom okolí.
Deti v domácom vzdelávaní majú možnosť pokračovať v kontextuálnej forme vzdelávania, často využívajú na výučbu exteriér, galérie či múzeá, kde nestrácajú prepojenie s realitou, vstupujú do interakcie s týmto prostredím a aplikujú práve získané poznatky. Toto sa považuje za jeden z najvýznamnejších dôvodov udržania vnútornej motivácie učiť sa práve u detí v domácom vzdelávaní.
Stres
Václav Mertin si všíma, že deti v domácom vzdelávaní nie sú vystavené opakovaným stresovým situáciám, ku ktorým v školskom prostredí patrí pravidelné písomné a ústne skúšanie, často pred celou triedou. Psychológ sa v štúdii venuje aj vplyvu stresových situácií na psychosomatiku a imunitu detí, ktorý bol už dávno popísaný mnohými autormi – bolesti brucha, bolesti hlavy, chronický únavový syndróm, letargia, poruchy imunity.
Dieťa vzdelávané doma nie je samo, keď zažíva neúspech alebo zlyhanie. Vždy má v blízkosti rodiča, ktorý ho môže podporiť pri hľadaní riešení. Dieťa má dostatok času a priestoru zlepšovať sa vlastným tempom a má väčšiu šancu (niekedy napriek svojim schopnostiam) zažiť úspech a naopak, vyhnúť sa tak depresívnym stavom. Ako uzatvára Václav Mertin, deti bývajú spokojnejšie a ukotvené vo svojom vnútri.
Na záver
Výsledky mnohých štúdií preukázali, že individuálne vzdelávanie alebo vzdelávanie v malej skupine (do šesť detí) je z hľadiska učenia efektívnejšie, poskytuje dieťaťu bezpečie, citovú oporu, podporu pri učení a začleňuje poznanie do kontextu života dieťaťa. Domáce vzdelávanie so sebou, samozrejme, prináša isté riziká, avšak tie sú limitované ojedinelým výskytom a nie je možné ich zovšeobecniť na celú skupinu detí v domácom vzdelávaní.
Na Slovensku sa touto formou vzdeláva len 0,36 % žiakov ZŠ, a nejde preto v žiadnom prípade o dominantnú formu vzdelávania. Avšak je to forma relevantná, ktorá so sebou prináša množstvo benefitov, a preto je esenciálne, aby koexistovala popri klasickom inštitucionálnom vzdelávaní a deti, ktoré sa touto formou vzdelávajú, mali rovnocenné podmienky zo strany štátu.
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
