Užitočné a zmyslupné – domáce vzdelávanie podľa terapeutky a koučky

Zodpovednosť za kvalitné vzdelanie svojich detí majú odjakživa v rukách rodičia. Domácemu vzdelávaniu predchádza starostlivé zvažovanie možností a alternatív, vrátane plynulého pripôsobovania života rodiny.“ To sú slová Češky Renaty Ježkovej v rozhovore pre portál Psychologie.cz, ktorý tu s vami s ich láskavým dovolením zdieľame.

Prečo ste sa rozhodli, že svoje deti budete vzdelávať doma?

S touto myšlienkou som sa pohrávala už počas štúdia na pedagogickej fakulte, keď som ešte deti nemala. Bola to moja tretia vysoká škola v poradí, pretože rodičia si priali, aby som konečne študovala aj niečo „praktické“ a úprimne povedané ma to štúdium príliš nepresvedčilo o kvalite systému ako takého. Dovtedy som vzdelávanie vnímala len subjektívne cez prizmu svojich vlastných skúseností, ktoré boli úplne bezproblémové. Ale na tej pedagogickej som nahliadla viac za oponu a mala proti tomu, čo som zisťovala, čoraz väčšie výhrady. K tomu sa potom pridal nepekný zážitok staršieho syna v prvý (a posledný) deň škôlky, naše časté sťahovanie a môj značný odpor ku kolektivistickým inštitúciám a aktivitám. Domáce vzdelávanie bolo tým pádom logická voľba.

Mali ste od začiatku v pláne previesť svoje deti celým základným vzdelávaním?

Áno, keď už som sa rozhodla, dúfala som, že to zvládneme po celú dobu základného vzdelávania. Vtedy ešte nebolo jasné, ako to bude s druhým stupňom, tak to bolo trochu napäté, ale nakoniec to dopadlo pre nás dobre a v súčasnosti je možné takto vzdelávať deti počas celej povinnej školskej dochádzky. Jediný rozdiel je v tom, že na druhý stupeň sa už požaduje, aby mal rodič (stačí jeden) vysokoškolské vzdelanie akéhokoľvek smeru. Pokiaľ nemá, potrebuje rodina garanta s VŠ. Na prvý stupeň stačí maturita.

(pozn. OZ DVS: Uvedené platí pre ČR, na Slovensku je potrebné pre prvý stupeň ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre učiteľov 1. stupňa základnej školy a pre druhý stupeň ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ustanovené pre učiteľov 2. stupňa základnej školy v akomkoľvek odbore, všetko o podmienkach DV na Slovensku nájdete v našom Manuáli DV.)

Mali ste na začiatku nejaké pochybnosti?

Nikdy som nemala pochybnosti o tom, či zvládnem deti naučiť to, čo je treba. Napokon, som vyštudovaný učiteľ (smiech). Ale mala som veľké pochybnosti o tom, či skutočne robím dobre, či ich o niečo nepripravím, či je vôbec správne, aby boli toľko so mnou, či im nenútim svoj vlastný pohľad na svet… Sú to otázky, na ktoré nikdy nedostanem odpoveď, pretože neviem, čo by sa stalo, keby do školy išli. Takže sa proste len snažím prijať čo najlepšie tú zodpovednosť, ktorú som na seba vzala a snažím sa, aby z toho maximálne profitovali. A pretože som psychosomatický terapeut a téma zdravia je pre mňa absolútne zásadná, „úspechy“ tohto snaženia meriam aj tým, ako deti fyzicky a psychicky vyrovnané a odolné. Tu pre mňa osobne leží veľký benefit domáceho vzdelávania, ktorý značnú časť mojich pochybností rozptyľuje. To, že dieťa je vo vývine a emocionálne ešte nie úplne zrelé, že môže spať, koľko potrebuje, jesť kvalitné a domáce jedlo (nie na povel, ale kedykoľvek je hladné) a tráviť veľa času vonku a v prírode, považujem za úplne neoceniteľné.

Ako vlastne vyzerá váš učebný plán? Musíte obsiahnuť látku, ktorá sa učí na základných školách? Chodia vaše deti niekam na skúšky?

Každé dieťa, ktoré je v domácom vzdelávaní, je zapísané v nejakej základnej škole a je vedené ako žiak v individuálnom vzdelávaní. A rovnako, ako má každá škola iné metódy a nároky na žiakov v dennom režime, má ich aj na domškolákov. Takže áno, nejakým spôsobom kopírujeme vzdelávací plán, ktorý škola má a dvakrát ročne chodíme na preskúšanie. Takisto sa môžeme zúčastňovať na školských akciách, a to aj niekedy využívame. Forma preskúšania závisí od danej školy. My máme napríklad portfóliové preskúšanie, to znamená, že deti počas roka spracúvajú rôzne témy, ktoré nejak súvisia s obsahom učiva a počas preskúšania sa o tom s pani učiteľkou rozprávajú. Dostávajú potom klasické vysvedčenie ako žiaci v dennej dochádzke.

Učíte deti sama aj cudzie jazyky?

To som mala v pláne, pretože som počas štúdia pracovala ako lektorka angličtiny a francúzštiny a tlmočníčka. Takže som si v tom dosť verila. Synovia ma ale dosť rýchlo vyviedli z omylu a moje snahy úplne sabotovali. Keď som zistila, že vďaka sledovaniu cudzojazyčných videí a hraniu počítačových hier vedia v angličtine oveľa viac, než by som si dokázala predstaviť, nechala som to tak. Doteraz tomu nerozumiem, ako je to možné – ja som v tomto „stará škola“, vždy som sa pekne učila slovíčka, potom gramatiku… Oni sa to naučili úplne prirodzene. Je na tom krásne vidieť, ako „slobodné“ vzdelávanie funguje. Pokiaľ daná činnosť dáva dieťaťu zmysel a na niečo ju potrebuje, tak často nepotrebuje ani vašu pomoc, aby si ju perfektne osvojilo. Starší syn sleduje videá, ktoré ja mám niekedy problém pochopiť, filmy preferuje v origináli a s titulkami. Zatiaľ majú obaja jeden jazyk, angličtinu, ale s ďalšími pôjdeme rovnakou cestou.

Zvyšok článku si môžete prečítať v origináli na webe Psychologie.cz. Dozviete sa v ňom:

  • ako sa vysporiadavajú doma s témami, ktoré sú povinné, ale ona sama ich považuje za nepodstatné,
  • práca s „nutným zlom“,
  • koľko času denne venujú doma učeniu a či sa zapája aj otec,
  • ako je to doma s (povinným) čítaním,
  • čo ak sa deťom nechce učiť,
  • sebariadené vzdelávanie u detí,
  • aké rozdiely vnímajú doma oproti denným školákom.

Tento článok bol pôvodne uverejnený na portáli Psychologie.cz dňa 28. 4. 2020. Poníma o reáliách domáceho vzdelávania v Českej republike. Súhlas s uvererejnením jeho časti na našom webe udelil jeho vydavateľ a šéfredaktor Jan Majer dňa 10. 1. 2024. Ďakujeme!

Prečítajte si tiež

Kliknutím na obrázok budete presmerovaní na darovaciu stránku OZ DVS na portáli darujme.sk.
Please follow and like us:
error20
fb-share-icon
Tweet 20
fb-share-icon20