Skupina domškoláckych rodín z Trnavy spríjemnila predvianočný čas starkým z domova dôchodcov. Dozviete sa, čo si pripravili a ako zorganizovať nabudúce niečo podobné u vás.
Gordon Neufeld vo svojej knihe Držte si svoje deti hovorí, že kultúra bola až donedávna vždy odovzdávaná vertikálne, z generácie na generáciu. Po celé tisícročia boli mladí vzdelávaní a starí múdreli vďaka tomu, že sa učili, chápali a prežívali tradičné kultúrne formy. Dospelí zohrávali zásadnú rolu pri prenose kultúry tým, že ju preberali od svojich rodičov a odovzdávali ju ďalej svojim deťom.
Skupina domškoláckych rodín z Trnavy a okolia odniesla v stredu 20. decembra 2023 poštu do domova dôchodcov v Cíferi. Na chvíľu, a možno aj na dlhšie, vytvorili most medzi generáciami. Vybrali si práve ľudí, ktorí už veľa mostov nemajú. 31 detí vo veku 4 až 14 rokov napísalo list „svojmu starkému“.
Deti si na jeseň rozdelili adresy klientov, ktorí žijú v tomto domove. Každý dostal meno a pár informácií o tom „svojom“ adresátovi, napr. miluje mačky, hudbu, bol umelecký sklár, pani učiteľka, zle počuje….
Napísali vianočné želanie, vytvorili rôzne diela, vyrobili zvukovú pohľadnicu alebo namaľovali obraz. Mnohé deti písali o sebe, svojom živote, domácom vzdelávaní, alebo aj zabalili sladké prekvapenie.
Mosty tvorili, ako inak, hudbou, ktorá je univerzálnym jazykom. Mnohé deti hrajú na hudobné nástroje, tancujú, vedia recitovať, spievať, hrať divadlo. Bola to pre mladých interpretov príležitosť prezentovať svoje talenty a obdarovať druhých.
V spoločenskej miestnosti Domu pokojnej staroby v Cíferi sa s domácimi zišlo 17 detí vo veku 2 až 12 rokov a 6 doma vzdelávajúcich mám. Bolo to pár dní pred Vianocami, a tak vinšovali a koledovali: Do hory do lesa, Jak si krásne Jezuliatko, Šťastie zdravie, Narodil sa Kristu Pán. So spevom sa pridali aj seniori.
Zaznel Jingle bells na saxofóne a naša nádejná speváčka zaspievala Popelku. Deti zarecitovali Rúfusove básne Zimná modlitbička a Vianočná báseň zo zbierky Modlitbičky. Súrodenecké duo violončelo – gitara zahralo Largo a Rozprávku z machu a papradia. Boli to dojímavé chvíle, seniori mali radosť z kultúrneho zážitku aj z ľudskej blízkosti.
Ako na poštu reagovali starkí
- To je moja adresa, moje meno (pani Eva)
- Ja ti odpíšem! (pani Agneša)
- To je krásne! (pani Mária)
S akými dojmami odchádzali deti a rodičia
- Bolo to super. Napísala som pani Márii a nakreslila som jej obrázok Betlehema. Bola som veľmi zvedavá, ako vyzerá a keď som jej list dala, usmievala sa. Vyzerala úplne inak, ako som si ju predstavovala. Niektoré babičky sa rozplakali, keď sme spievali koledy. Bola som trošku v rozpakoch. Hrala som na husle a starkým sa to veľmi páčilo. (Klára, 9 r.)
- Napísala som pani Lydke, ktorá má rada mačky. Nalepila som jej do listu veľa mačičiek. (Ester, 6 r.)
- Mne sa to páčilo, lebo som vedela, že pre tých starých ľudí je to možno jedine prianie na Vianoce. Keby aj mne, keď už budem stará, niekto priniesol pekný pozdrav, tak by som sa veľmi potešila. Som rada, že som ich mohla urobiť radosť. (Sárka, 12 r.)
- Mňa tí starkí dojali. Jedna babička bola taká vďačná za list. Hovorila, že by chcela aj odpísať, ale má ruku „drevenú“, tak jej sestra, zamestnankyňa domova, ponúkla, že ona jej svoju ruku požičia. 😊 A bola to pre deti aj vzácna príležitosť trénovať písanie. (Sylvia, domškolácka mama)
- Pokladám za dôležité viesť deti k dobrovoľníckej alebo charitatívnej činnosti. Vystúpenie v domove dôchodcov a následné vyrábanie vianočných pozdravov pre starkých v domove boli veľmi peknými príležitosťami na rozvoj sociálnych vlastností a empatie u detí. Sami presne nevedeli, do čoho idú, keďže starí rodičia našich detí sú ešte plne aktívni. Bolo pre ne, aj pre mňa, silným zážitkom vidieť konkrétnych ľudí, s ich chorobami a obmedzeniami, odkázaných na starostlivosť druhých, ako sa tešia vystúpeniu, deťom, darčekom. Na staršie deti až dojímavo pôsobilo, keď prišli osobne do izby odovzdať darček imobilným. Pri písaní pozdravov boli zvedaví na mená a záľuby alebo profesie adresátov a snažili sa podľa toho pripraviť nejakú výstižnú drobnosť ako darček. Bolo to obohacujúce pre obe strany a som vďačná, že sa deti mohli zapojiť. (Monika, domškolácka mama)
Aká bola spätná väzba z domova dôchodcov
Nadšení boli klienti aj zamestnanci a tešia sa na nové stretnutie. Navrhli domškolákom ďalšiu spoluprácu v ich zariadení: „Veľmi pozitívny ohlas je na domškolácke decká. Ich prítomnosť je tu veľmi vítaná. Navrhujem zahrnúť pravidelnejšie návštevy v domove do ich vzdelávania. Prišli by s deťmi, niečo by sme si vyrobili, alebo vymysleli nejakú aktivitu…“ (Tatiana, koordinátorka dobrovoľníkov)
Odporúčania
Nájdite si aj vy domov dôchodcov v blízkosti vášho bydliska a navštívte jeho obyvateľov. Sú tam vďační poslucháči a majú pre deti véééééľa času.
Autorka: Sylvia Halušková
Prečítajte si tiež…
20
0
20
20
