Najčastejším argumentom proti domácemu vzdelávaniu je zvyčajne socializácia a hneď za ňou nasleduje nenapĺňanie osnov, resp. nedostatočné vzdelanie, ktoré môže viesť k tomu, že sa takto vzdelávaní ľudia nebudú vedieť uplatniť na trhu práce. V tomto krátkom seriáli predstavíme príklady, ktoré potvrdzujú, že tie kuvičie hlasy nemusia mať pravdu.
Niektorí pedagógovia tvrdia, že domáce vzdelávanie by malo byť povolené len deťom, ktoré z rôznych dôvodov školu jednoducho navštevovať nemôžu, najčastejšie kvôli rôznym zdravotným znevýhodneniam a špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám a keď škola jednoducho nedokáže takýmto deťom vzdelávanie zabezpečiť. História nás však učí, že domáce vzdelávanie bolo (a je) jedným z kľúčov k úspechu mnohých významných umelcov, športovcov, ale aj štátnikov a vedcov. Dáva totiž takmer neobmedzený priestor rozvíjať sa v tom, v čom je človek dobrý, a to bez mnohých rušivých vplyvov. Primárne domáce vzdelávanie pritom nebráni týmto deťom ďalej pokračovať na stredných či vysokých školách a dosahovať významné akademické úspechy. Pozrime sa teda na ďalších úspešných domškolákov.
Julian Miles Trevelyan
Julian Miles Trevelyan je mladý britský klavírista a muzikológ, ktorý už v šestnástich rokoch vyhral medzinárodnú Long-Thibaud-Crespinovu súťaž klasickej hudby. Ako mladý bol vzdelávaný doma, aby sa mohol naplno venovať hudbe. Neskôr študoval pod vedením hudobných učiteľov na vysokej škole v Paríži, kde najprv získal štipendium a nakoniec dva vysokoškolské diplomy v odboroch kompozícia a koncertná hudba. Ďalšie hudobné vzdelanie získal na Oxfordskej univerzite a vo Viedenskej filharmónii. Trevelyan vyhral niekoľko najvýznamnejších hudobných súťaží – často v pozícii najmladšieho súťažiaceho. Dnes cestuje a koncertuje po celom svete.
George Washington
George Washington – „otec“ amerického národa, bol z veľkej časti taktiež samouk – domškolák. Základné čítanie, písanie, počítanie sa síce naučil na miestnej škole, avšak po smrti jeho otca nezostali financie na jeho ďalšie vzdelanie. Washington sa tak učil sám – prepisovaním učebných textov sa stal skvelým mapovateľom rozľahlého amerického územia. Bavila ho matematika, trigonometria a prieskum neznámeho územia. Dokonca získal oficiálnu licenciu na prieskum územia z Virgínskej univerzity. Rád písal a aby sa zlepšoval v písaní, zostavil napríklad viac ako sto pravidiel sociálnych interakcií pod názvom Pravidlá civilizovanosti a slušného správania, ktoré skopíroval z anglického prekladu francúzskej knihy slušného správania. Keď potom vstúpil do armády, vďaka svojej húževnatosti, slušnému vystupovaniu a férovému konaniu pomerne rýchlo postúpil v hodnosti až na generála. Po víťazstve v americkej vojne za nezávislosť od koloniálnej Británie sa stal prvým prezidentom USA.
Arran Fernandez
Mladý britský matematik, zázračný génius, ktorý sa stal „Senior Wrangler“ na Cambridgeskej univerzite vo veku presne osemnásť rokov. Titul „Senior Wrangler“ je študent s najvyšším skóre a Fernandez je najmladší Senior Wrangler v histórii. Na Cambridge pritom nastúpil už ako pätnásťročný. Pred štúdiom na univerzite sa Fernandez vzdelával doma. Ako malý prekonal vekový rekord v získaní všeobecného certifikátu stredoškolského vzdelania (GCSE), čo je anglická akademická kvalifikácia, ktorá sa zvyčajne získava vo veku šestnásť rokov. Skúšky pritom zložil ako päťročný. O dva roky neskôr sa stal vôbec najmladším človekom, ktorý získal známku A* na GCSE aj z matematiky. O svojom úspechu hovorí, že mu k nim pomohlo práve jeho výnimočné prostredie. „Všetko, čo som dosiahol, mám vďaka vzdelaniu a príležitostiam, ktoré som dostal. A veľký podiel na tom má fakt, že som nikdy nechodil do školy“, hovorí mladý úspešný profesor matematiky.
Leonardo da Vinci
Leonardo da Vinci získal len základné a neformálne vzdelanie v písaní, čítaní a matematike – možno preto, že jeho umelecký talent rodičia rozpoznali veľmi rýchlo a jeho pozornosť nasmerovali na rozvíjanie jeho nadania. Leonardo da Vinci sa preslávil nielen ako maliar, jeho Monu Lisu či Poslednú večeru pozná dnes celý svet, ale bol tiež bol veľmi zručným kresličom a vynálezcom. Kreslil s dokonalou presnosťou – vďaka študovaniu anatómie, svetla i krajiny. Kresby využíval pri zaznamenávaní si svojich objavov a pozorovaní. Leonardo pozoroval svet okolo seba, zaujímal sa o stavbu ľudského tela a jeho funkčnosť, pozoroval zvieratá a snažil sa porozumieť, čo napomáha ich pohyb a všetko si s dokonalou presnosťou zaznamenával vo svojich skicároch. Skúmal fyzikálne zákonitosti a pokúšal sa ich aplikovať vo svojich vynálezoch – vzdušnej skrutke, rogale, lietajúcom stroji, modeli krídel a mnohých ďalších. Navrhoval však aj vojenské stroje, známy je napríklad obrnený tank. Leonardo bol univerzálnym géniom a počas svojho života pomohol rozvinúť anatómiu, astronómiu, architektúru či dokonca paleontológiu. Zápasil však s tým, že ho ako vedca vtedajší učenci väčšinou – na svoju smolu – ignorovali, pretože nemal formálne štúdium (latinčiny a matematiky).
Pierre Curie
Francúzsky vedec Pierre Curie je držiteľom Nobelovej ceny za fyziku spolu so svojou manželou Marie a Antoinom Bequerelom za výskum prirodzenej rádioaktivity. Základnú školu absolvoval ako domškolák pod vedením svojho otca. Nadaný v matematike a geometrii získal bakalársky titul už v šestnástich rokoch, neskôr nastúpil na štúdium na Sorbonne, známej parížskej univerzite, kde ďalej rozvíjal svoj talent v oblasti magnetizmu, feromagnetizmu či paramagnetizmu. Objavil piezoelektrický jav a spolu so svojou manželkou Marie Curie-Skłodowskou skúmali rádioaktivitu, ona najmä po chemickej stránke, on jej fyzikálne zákonitosti.
Claude Monet
Otec Clauda Moneta, neskôr svetoznámeho maliara, chcel, aby syn pokračoval v rodinnom obchode s náhradnými dielmi na lode. Ten však chcel byť umelcom. Claude Monet nezískal formálne umelecké vzdelanie, ale neformálne sa počas svojho života učil od iných umelcov. Ako tínedžer študoval kreslenie u miestneho umelca a živil sa predávaním karikatúr. Hoci neskôr nastúpil na Švajčiarsku akadémiu, pre vojenskú službu musel štúdium prerušiť. Najväčšmi ho počas života ovplyvnil Eugène Boudin. Priviedol ho k maľbe v exteriéri, ktorá mu otvorila brány k jeho skutočnému talentu. Poznal sa a spolupracoval aj s ďalšími významnými maliarmi svojej doby, napr. Alfredom Sisleym, Augustom Renoirom, Edouardom Manetom. Pissarrom či Paulom Cézannom. Ovplyvnil celú jednu výtvarnú epochu. Umelecký štýl, ktorý založil, sa nazýva impresionizmus – podľa obrazu, ktorý mu dal meno – „Impresia, východ slnka“. Konzervatívni kritici dielo najskôr neprijali a posmešne ho označili ako nedokončené. Dielo sa pôvodne predalo za 800 frankov, dnes je jeho hodnota stanovená na približne milliónov dolárov.
Amelia Mary Earhartová
Amelia Mary Earhartová bola americká letecká priekopníčka a spisovateľka. Stala sa prvou letkyňou, ktorá sama preletela Atlantický oceán a bola jednou z prvých pilotiek, ktorá propagovala komerčnú leteckú dopravu. Už ako malá milovala dobrodružstvo a na rozdiel od svojich vrstovníčok v šatách radšej liezla v nohaviciach po stromoch, lovila žaby a vymýšľala rôzne technické zábavky. Detstvo strávila v domácom vzdelávaní, čiastočne pod vedením svojej mamy a čiastočne s guvernantkou. Do školy nastúpila až od siedmeho ročníka. Jej ďalšie akademické nádeje však stroskotali na finančných problémoch jej rodiny. Lietanie ju fascinovalo a lákalo už odmala a nakoniec ju zlákali lety ponad Atlantik a tie jej priniesli slávu. Popritom využívala svoj vplyv celebrity a svoje zamestnanie v novinách na propagáciu komerčného lietania a na podporu žien v letectve. Získala Záslužný letecký kríž (v USA armádne vyznamenanie udeľované dôstojníkom alebo príslušníkom mužstva ozbrojených síl) a Kríž francúzskej čestnej légie – dovtedy ocenenia udeľované len mužom.
Katie Elise Hoffová
Kathryn Elise Hoff je bývalá americká plavkyňa, olympijská medailistka a bývalá držiteľka svetového rekordu. Katie Hoffová bola známa svojimi úspechmi v individuálnych pretekoch na 200 a 400 metrov. Reprezentovala USA na letných olympijských hrách v rokoch 2004 a 2008, na ktorých získala striebornú medailu a dve bronzové medaily. Úspešnou plavkyňou sa mohla stať jedine s domácim vzdelávaním, ktoré umožňuje nadaným športovcom prerozdeliť si efektívne čas medzi tréningami a učením. Elitní športovci musia zároveň dodržiavať špeciálny režim stravy, výživy a odpočinku medzi súťažami a podujatiami. Domáce vzdelávanie pomáha mladým športovcom naučiť sa efektívnemu time managementu – športovci s flexibilnejším rozvrhom musia prevziať zodpovednosť za zladenie športu a školských povinností. Aj vďaka tomu mohla Katie Hoffová naplno trénovať a získať tak niekoľko medailí z domácich pretekov, majstrovstiev sveta i olympiád.
Prečítajte si tiež…
- Ako sa stretávajú domškoláci
- Zážitkové vzdelávanie
- Užitočné a zmyslupné – domáce vzdelávanie podľa terapeutky a koučky
- Sebarozvoj a spoznávanie samého seba ako prirodzená súčasť dňa
- Nikdy nebol vzdelávaný. Je z neho nevzdelanec a asociál, alebo pravý opak?
- Zo života násťročného domškoláka
- Úspešní domškoláci I.
20
0
20
20
